Rys karpatský

Rys karpatský

Rys je najväčšou mačkovitou šelmou Európy. Vyskytuje sa na niektorých izolovaných územiach v strednej a severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. Na niektorých miestach je dnes vzácny a hrozí mu vyhubenie. Poddruh chovaný v našej zoo je známy predovšetkým z karpatských hôr. Vyznačuje sa svetložltou až červenkastožltou srsťou s výraznými tmavohnedými škvrnami a pozdĺžnym pásom na chrbte. Má pomerne malú okrúhlu hlavu so špicato zakončenými ušnicami. Dorastá do dĺžky 80-100 cm a hmotnosti do 25 kg. Jeho prirodzeným prostredím sú husté zmiešané alebo ihličnaté lesy, kde loví predovšetkým cicavce do veľkosti srnca a rôzne druhy vtákov. Žije samotársky a skryto.

Pri hľadaní potravy dokáže rys za jedinu noc prejsť desiatky kilometrov. Revír dospelého rysa môže mať až 30 km². Obdobie rozmnožovania pripadá na február až marec. Po gravidite 65-74 dní samica rodí najčastejšie dve mláďatá. Stav populácie rysa na Slovensku nie je presne známy, odhaduje sa na okolo 300 jedincov. V našej zoo sa podaril prvý odchov rysa ostrovida v strednej Európe v r. 1962. Dodnes sa podarilo odchovať 75 mláďat. Naše rysy boli využité pri reintrodukcii do lesov v susedných Čechách alebo aj vo Francúzsku. V posledných rokoch sa venujeme rehabilitácii a prípadnému navracaniu rysov do prírody.

Orliak bielokrídly

Orliak bielokrídly

Orliak bielokrídly patrí k najväčším druhom orlov sveta. Žije vo východnej Ázii, v oblasti pobrežia Ochotského a Beringovho mora. Najväčšia populácia sa vyskytuje na polostrove Kamčatka, menšie počty žijú na Sachaline, Kurilských ostrovoch a v Japonsku na Hokkaido a Honšú. Dĺžku tela dosahuje 85-94 cm, hmotnosť 6-9 kg a rozpätie krídel do 2,5 m. Je sfarbený prevažne tmavohnedo až čierno, na báze krídel, stehnách a chvoste bielo. Zobák má silný, výrazne zahnutý a žltého sfarbenia. Hlavnou zložkou jeho potravy sú lososovité ryby, ďalej aj cicavce, vtáky a zdochliny. Hniezdenie začína vo februári. Veľké hniezdo si stavia na stromoch v riečnych údoliach alebo na skalnatých útesoch. Samica znáša 1-3 vajcia, ktoré sa liahnu o 38-43 dní.

Podľa svetovej organizácie IUCN patrí orliak bielokrídly medzi zraniteľné druhy. V Japonsku prechovávajú k tomuto vtákovi ohromnú úctu a považujú ho za národný poklad. Celkový stav prírodnej populácie sa odhaduje na 5000 jedincov, pričom najviac párov hniezdi na Kamčatke. Hlavným dôsledkom ohrozenia je likvidácia pôvodných biotopov a odstrel. Európsku plemennú knihu (ESB) vedú v ZOO Moskva, kde bol dosiahnutý svetový prvodchov mláďat (r.1987). Naša zoo chová tento druh od roku 2001.

Iné meno: orliak hrubozobý, orol kamčatský

Orangutan bornejský

Orangutan bornejský

Orangutan je jediný ázijský zástupca ľudoopov. Spolu so šimpanzom, bonobom a gorilou patrí k našim najbližším príbuzným. Tento ľudoop prejavuje veľký pohlavný dimorfizmus: samec meria okolo 1,5 m, môže mať hmotnosť 90 až 100 kg. Vďaka dlhým predným končatinám, ktoré mu siahajú až po členky a v rozpätí dosahujú až 2,4 m, pôsobí dojmom veľkého siláka. Hlavným poznávacím znakom dospelých samcov sú výrazné kožné záhyby na bokoch líc. Samica váži približne 40 kg, čo je asi polovica hmotnosti samca. Slovo Orang Utan znamená v malajčine „lesný človek“. Živí sa prevažne ovocím v korunách stromov. Orangutany sa vyskytujú iba na ostrovoch Borneo a Sumatra. Podľa novších zoologických systémov sa rozlišujú dva samostatné druhy – orangutan bornejský (Pongo pygmaeus) a orangutan sumatriansky (Pongo abelli). Predtým boli považované iba za poddruhy jedného druhu. Dospievajú vo veku 7 až 10 rokov, v prírode sa dožívajú 35-40 rokov, v zajatí až 60 rokov.

Na Sumatre sa ich počet odhaduje na približne 3 000 – 5 000 jedincov, na Borneu na 10 000 – 15 000 jedincov. Ohrozuje ich intenzívne odlesňovanie a ilegálny odchyt mláďat. Odchov orangutana bornejského sa po prvýkrát v histórií zoologických záhrad podaril v americkom San Diegu v roku 1955, v Európe bol prvý úspešný odchov zaznamenaný neskôr (r.1961) v londýnskej zoo. Európsky záchranný program EEP vedie spoločne Zoo Karlsruhe a Zoo Paignton. Naša zoo chovala tento druh prvýkrát v rokoch 1993-96, novodobý chov začal v roku 2002. Prvý historický odchov, mláďa Kiran, sa narodil 18.5.2009.