Orliak bielokrídly

Orliak bielokrídly

Orliak bielokrídly patrí k najväčším druhom orlov sveta. Žije vo východnej Ázii, v oblasti pobrežia Ochotského a Beringovho mora. Najväčšia populácia sa vyskytuje na polostrove Kamčatka, menšie počty žijú na Sachaline, Kurilských ostrovoch a v Japonsku na Hokkaido a Honšú. Dĺžku tela dosahuje 85-94 cm, hmotnosť 6-9 kg a rozpätie krídel do 2,5 m. Je sfarbený prevažne tmavohnedo až čierno, na báze krídel, stehnách a chvoste bielo. Zobák má silný, výrazne zahnutý a žltého sfarbenia. Hlavnou zložkou jeho potravy sú lososovité ryby, ďalej aj cicavce, vtáky a zdochliny. Hniezdenie začína vo februári. Veľké hniezdo si stavia na stromoch v riečnych údoliach alebo na skalnatých útesoch. Samica znáša 1-3 vajcia, ktoré sa liahnu o 38-43 dní.

Podľa svetovej organizácie IUCN patrí orliak bielokrídly medzi zraniteľné druhy. V Japonsku prechovávajú k tomuto vtákovi ohromnú úctu a považujú ho za národný poklad. Celkový stav prírodnej populácie sa odhaduje na 5000 jedincov, pričom najviac párov hniezdi na Kamčatke. Hlavným dôsledkom ohrozenia je likvidácia pôvodných biotopov a odstrel. Európsku plemennú knihu (ESB) vedú v ZOO Moskva, kde bol dosiahnutý svetový prvodchov mláďat (r.1987). Naša zoo chová tento druh od roku 2001.

Iné meno: orliak hrubozobý, orol kamčatský

Hadiar krátkochvostý

Hadiar krátkochvostý

Hadiar krátkochvostý je najznámejším druhom hadiara. Latinský druhov názov ecaudatus znamená „bez chvosta“. Chvost ma iba veľmi krátky. Je pravým vzdušným akrobatom. Pri svadobných hrách predvádza pri lete odvážne premety a saltá. Dĺžka tela je 60 cm, rozpätie nápadných dlhých a úzkych krídel dosahuje 187 cm a hmotnosť býva od 1,8 až po 2,9 kg. Jeho nápadné a pestré operenie, červená tvár a nohy, hnedý chrbát, čierne telo, je pre neho typické. Vyskytuje sa v otvorených krovinatých alebo stromovitých savanách po celej subsaharskej Afrike, od Senegalu po Sudán, odtiaľ až do Namíbie a Južnej Afriky. Samice sú väčšie ako samce.

Živí sa drobnými zemnými cicavcami, vtákmi, hadmi a nepohrdne ani zdochlinami. Loví charakteristickým nízkym letom vo výške najviac 50 m nad zemou. Keďže má krátky chvost, rovnováhu udržiava „balansovaním“, od čoho dostal anglické meno bateleur („Ten, čo balansuje“). Žije v pároch po celý život. Samica znáša jediné vajce, inkubácia trvá 52-60 dní. Dospieva vo veku 7 rokov, dožíva sa 25 rokov. V ZOO sa s ním nestretávame často. Odchov mláďat v podmienkach zoo sa po prvýkrát podaril v roku 1976 (St. Louis Zoo), v európskych zoo ho prvýkrát odchovali vo Frankfurte (r. 1983). V súčasnosti jediný náš hadiar krátkochvostý (samec) tu žije od roku 1993.