Slon africký
Slony patria k najväčším suchozemským cicavcom. Ich charakteristickým znakom je dlhý svalnatý a pohyblivý chobot, veľké uši a kly (premenené rezáky hornej čeľuste). Zoologická veda dnes rozlišuje dva africké druhy a jeden v Ázií. Slon africký sa vyskytuje na trávnatých a lesnatých savanách i v riedkych lesoch roztrúsene už len v národných parkoch od západnej až po východnú a južnú Afriku. Na rozdiel od menšieho príbuzného slona ázijského (Elephas maximus) má slon africký väčšie uši a na konci chobota dva prstíky. Žije v rodinných skupinách tvorených dospelými samicami a ich mláďatami. Skupinu vedie stará skúsená samica. Dospelé samce žijú samotársky, k skupinám sa pripájajú len v období ruje. Slon je výlučne bylinožravý, jeho potravu tvorí tráva, lístie, výhonky a kôra stromov. Jedno mláďa sa rodí obyčajne po gravidite 22 mesiacov a pri narodení váži 85-120 kg. Pohlavne dospieva po 10-13 rokoch. Slony sa dožívajú v priemere 50-60 rokov. Všetky druhy slonov sú dnes ohrozené.
V Afrike je najväčšou hrozbou pytliactvo zamerané na slonovinu, ktorá má na nelegálnom trhu obrovskú hodnotu. Často sa stáva, že týchto bezohľadných ľudí nezastaví ani vojenská ochrana národných parkov a rezervácií. In situ (prírodná) populácia afrických slonov sa dnes odhaduje na približne 400 tisíc exemplárov. Pre porovnanie ešte pred rokom 1900 to bolo viac ako 5 miliónov. Je veľmi smutné ako ľudia dokázali počty tohto nádherného a mierumilovného zvieraťa v priebehu jedného storočia tak zdecimovať. Skutočnosť je taká, že slony treba chrániť predovšetkým vo voľnej prírode.
V moderných zoologických záhradách sa slony chovajú skôr z edukačných dôvodov, pretože zabezpečiť im najoptimálnejšie podmienky pre rozmnožovanie a vytvorenie prípadných reintrodukčných populácií je reálne nemožné. Aj čo najkvalitnejší chov je neuveriteľne náročný a nákladný, pričom v dnešných časoch si to môže dovoliť len niekoľko svetových chovateľských inštitúcií. Chov slonov v európskych zoologických záhradách je prísne koordinovaný a monitorovaný EEP programom.
Z chovateľského hľadiska sú africké slony oveľa menej zastúpené vo svetových zoologických záhradách. Prispieva k tomu najmä ich neľahká povaha, väčšia agresivita či náročnejší chov, oproti ázijským slonom ich čoraz viac zoo chová nekontaktne. Ani skúsenosti s rozmnožovaním zatiaľ nie sú na tak vyspelej úrovni ako v prípade mierumilovnejších ázijských slonov. Úspešné odchovy mláďat sú zo súčasných európskych chovateľov registrované iba v pätnástich zoo. Dosiaľ najviac afrických slonov sa na európskom kontinente narodilo v anglickej zoo Howletts, ktorá je popri San Diegu vôbec najúspešnejším svetovým chovateľov afrických slonov.
Naša zoo chová slony ako jediná na Slovensku od roku 1984. Slonice Maja a Gula boli dovezené z afrického štátu Zimbabwe, kde boli odchytené v prírode ako opustené mláďatá.