Za bránami Národnej zoo Bojnice oslávime Svetový deň hadov, ktorý pripadá na 16. júla. Bojnická zoo disponuje viváriom, v ktorom môžu naši návštevníci vidieť hneď niekoľko ubikácii s morskými živočíchmi, plazmi a hadmi. Napriek tomu, že nechováme všetky druhy hadov, v rámci edukácie sa venujeme aj tým, ktoré u nás nežijú. Zameriavame sa tiež na hady, ktoré obývajú územia Slovenskej republiky a snažíme sa návštevníkov naučiť, ako sa správne správať v prípade, že na ten ktorý druh v prírode natrafia. Špecifikujeme sa na ich rozlišovanie, ale aj na prípadnú prvú pomoc po uryznutí. Tým menším pripravujeme ukážky škrtičov a jedovatých hadov. Učíme ich aj tieto druhy správne rozlíšiť. Predstavujeme im rôznorodé druhy, podľa kontinentov ich výskytu.

Hady na Slovensku

Za pozornosť stoja najvyskytovanejšie hady našej fauny. Vo voľnej prírode na Slovensku je možné stretnúť hneď niekoľko druhov hadov, no iba jeden je jedovatý. Preto sa na niektoré druhy či poddruhy môžeme v tomto článku pozrieť bližšie.

Užovka stromová (Zamenis longissimus) patrí k našim najdlhším hadom. Dorastá až do dĺžky dvoch metrov. Stavbou tela je to štíhly a svalnatý had s úzkou hlavou. Má veľké oči, s oválnou zrenicou, ktorá je typická pre hady aktívne počas dňa. Dospelé užovky stromové majú olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn. Brušnú časť majú žltej farby. Mláďatá majú až do dospelosti za hlavou žltú škvrnku, preto si ich možno spliesť s užovkou obojkovou. Užovka stromová obýva najmä teplé a slnečné oblasti v svetlých lesoch, hájoch, krovinách. Živí sa drobnými hlodavcami, ale i vtákmi a plazmi. Veľmi obratne šplhá po stromoch a to i na zvislých plochách, vďaka čomu sa dostáva aj do vtáčích hniezd.

Užovka hladká (Coronella austriaca) je had menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky 50 až 70 cm. Je charakteristická sivým sfarbením, s kresbou tvorenou bodkami, ktoré sa môžu na chrbte spájať, čím pripomína vretenicu, no na rozdiel od nej má oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Za hlavou má tmavú škvrnu tvaru písmena V. Vyskytuje sa v lesostepných a slnečných oblastiach, bohatých na úkryty, ale aj pri okrajoch ciest a múroch. Živí sa najmä inými plazmi – jaštericami, slepúchmi, ale aj inými druhmi hadov, nepohrdne ani hlodavcami a bezstavovcami.

Vretenica severná (Vipera berus) je známa aj ako vretenica kľukatá, vretenica obyčajná, alebo ľudovo zmija. Je to jediný, vo voľnej prírode na Slovensku žijúci jedovatý had. Jej jed je vysoko toxický, no nedokáže ho vytvoriť v dostatočnom množstve na usmrtenie zdravého, dospelého človeka. Oko má charakteristickú štrbinovitú zreničku, ktorou sa odlišuje od užoviek, ktorú ju majú kruhového tvaru. Sfarbenie tela je individuálne a závisí od pohlavia, ale aj lokality výskytu od sivej až po hnedú, no vyskytuje sa aj v albinotickej, či čiernej mutácii. Vretenica severná má na chrbte charakteristický kľukatý vzor, niektoré farebné mutácie ho však mať nemusia.

Nejedovaté druhy užoviek

Azda najrozšírenejšou užovkou u nás je užovka obojková, známa aj pod starším názvom užovka obyčajná (Natrix natrix). Charakterizujú ju dva žlté, polmesiačikovité útvary za hlavou. Farbu tela má hnedú, sivú, alebo olivovozelenú, s tmavšími škvrnami pozdĺž tela, no môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Má veľké oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Dorastá do dĺžky maximálne 150 cm. Vyskytuje sa v blízkosti vlhkých a podmáčaných miest, močiarov, okrajov jazier, potokov a riek. Je dobrým plavcom, pláva s hlavou vynorenou nad vodou. Aktívna je počas dňa. Loví najmä obojživelníky, ryby, ale nepohrdne ani drobnými hlodavcami a hmyzom. Užovka obojková nie je jedovatá, neútočí na človeka a doposiaľ nie sú známe prípady uhryznutia človeka.

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) sa vzrastom a spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia. Telo má štíhle, sploštené zo strán, s dlhým chvostom. Dorastá až do dĺžky jedného metra. Je sivej, až olivovozelenej farby, škvrny na tele prechádzajú do šachovnicového alebo priečne pruhovaného vzorovania. Oči má veľké s kruhovou zrenicou. Obýva južné oblasti a väčšiu časť života trávi v blízkosti vôd, najmä pomaly tečúcich riek so zarastenými brehmi, ktoré poskytujú dostatok možností úkrytu, kde sa živí prevažne vodnými živočíchmi. Je vynikajúcim plavcom a vodné prostredie opúšťa iba výnimočne. Pre jej spôsob života a plachosť je veľmi obtiažne ju spozorovať. V prípade nebezpečenstva z miesta rýchle uniká, dobre pláva aj pod hladinou. Rovnako ako predošlé druhy, ani užovka fŕkaná nie je jedovatá.

Na Slovensku žije aj slepúch lámavý (Anguis fragilis), ktorého si množstvo ľudí nesprávne zamieňa s hadom a preventívne ho preto likvidujú. V skutočnosti ide o neškodného beznohého jaštera z čeľade slepúchovitých.

Veľmi zaujímavou oblasťou v súvislosti s výskumom hadov, sú jeho zmysly

Hady sú hluché a nemajú dobrý zrak, avšak vnímajú vibrácie okolia a dobre im slúžia ostatné zmyslové orgány. Vynikajúco vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.

V závere sme sa pozreli na „hadie naj“

-pytón mriežkovaný – zaznamenané sú jedince dosahujúce dĺžku cez desať metrov,

-anakonda zelená z tropických lesov Južnej Ameriky môže vážiť až  227 kg a jej dĺžka je deväť metrov,

-anakonda tmavá dosahuje dĺžku až 7 metrov a váži 250 kg,

-najmenším hadom je slepánik, ktorý žije na ostrovoch St. Lucia, Barbados a Martinik. Je ružovej farby a jeho dĺžka zriedka presiahne desať cm,

-najjedovatejším hadom na svete je morský had vodnár belcherov,

-najjedovatejším suchozemským hadom je austrálsky had tajpan menší,

-za najnebezpečnejšieho hada na svete je považovaná mamba čierna.

Zaujímavosti:

-hadie zuby majú krátku životnosť,  ktorou je obdobie šiestich, až desiatich týždňov. Akonáhle sa opotrebujú, miesto nich dorastajú nové,

-niektoré druhy hadov vydržia bez jedla aj dva roky,

-na celom svete žije približne 3400 druhov hadov, z tohto množstva je iba 600 druhov jedovatých a z toho len 200 druhov predstavuje pre človeka vážne nebezpečenstvo,

-desať najjedovatejších hadov na svete, žije v Austrálii,

-na Novom Zélande nežijú suchozemské hady,

-štrkáč vyvoláva svoj špecifický zvuk sťahovaním a uvoľňovaním svalov v priemere 50-krát za sekundu. Takto “štrkotať” dokáže nepretržite viac ako tri hodiny,

-existuje rod kĺzavých hadov, ktoré poznáme ako lietajúce hady. Pochádzajú z juhovýchodnej Ázie a sú schopné plachtiť približne na sto metrovú vzdialenosť.

• 

  anakonda zelená

• 

  mamba čierna

• 

  pytón kráľovský

• 

  užovka hladká

• 

  užovka obojková

• 

  užovka stromová