VIDEO Máme mláďatá pandy červenej

VIDEO Máme mláďatá pandy červenej

Aj tento rok máme dôvod na radosť. V utorok 3. júna totiž naša samica pandy červenej porodila dve mláďatá.

Mláďatá pandy červenej v roku 2025. 19. deň života. Zdroj: Adriána Dombayová pre Nzoo Bojnice

Malé pandy sa momentálne nachádzajú v búdke mimo očí návštevníkov. Ak všetko pôjde dobre, tak o niekoľko týždňov by a už mohli začať objavovať aj vo výbehu. Rodičmi mláďat sú samica Bambu, ktorá má tri roky a samec Mao, ktorý má desať rokov.

Mláďatá pandy červenej v roku 2025. 24. deň života. Zdroj: Nzoo Bojnice

Aj v roku 2024 sme sa tešili z dvojice mláďat. Za odchov sme v súťaži Bílý slon získali 3. miesto. Odchov mláďat pandy červenej je však chúlostivá záležitosť. Niektoré zdroje uvádzajú, že 40 % mláďat sa nedožije prvého roku života.

VIDEO Obrovská radosť v našej zoo. Máme mláďatá rysa karpatského

VIDEO Obrovská radosť v našej zoo. Máme mláďatá rysa karpatského

V sobotu 10. mája 2025 porodila naša samica rysa karpatského Patrícia dve mláďatá. Matka s mladými sa nachádza v súčasnosti v rehabilitačnej stanici mimo návštevníckej trasy. Zabezpečujeme tak minimálny kontakt s ľuďmi.

Mláďatá rysa karpatského v rehabilitačnej stanici. Foto z fotopasce. Zdroj: Nzoo Bojnice

Hoci sme vedeli, že Patrícia porodila, až fotopasca nám odhalila počet mláďat. Ich otcom je jedenásťročný Dick, ktorého môžu návštevníci momentálne vidieť aj v expozícii. Samca sme do chovu získali v roku 2023. Prišiel k nám z francúzskej zoo Réserve Zoologique de la Haute-Touche. Ide o skúseného samca, ktorý už mal niekoľko potomkov, kým k nám pricestoval. Tento rok sa nám podarilo vytvoriť pár s Patríciou, ktorá má sedem rokov a do Bojníc prišla zo Zoo Jihlava.

Samec rysa karpatského Dick. Zdroj: Nzoo Bojnice

V Národnej zoologickej záhrade Bojnice sa momentálne zaoberáme chovom rysa karpatského. Ide o poddruh rysa ostrovida. Vyznačuje sa svetložltou až červenkastožltou srsťou s tmavohnedými škvrnami a pozdĺžnym pásom na chrbte. Má pomerne malú okrúhlu hlavu so špicato zakončenými ušnicami. Dorastá do dĺžky 80-100 cm a hmotnosti 25 kg. Jeho prirodzeným prostredím sú husté zmiešané alebo ihličnaté lesy, kde loví predovšetkým cicavce do veľkosti srnca a rôzne druhy vtákov.

Prvý rys ostrovid sa v našej zoo vyskytol už v roku 1955. V roku 1957 sa k nám z polesia Mníšok nad Popradom dostali dve osirelé trojtýždňové samice. Boli umelo odchované za pomoci siamskej mačky. Jedna z nich v máji 1962 porodila a úspešne odchovala dve mláďatá. Išlo o prvý odchov rysa ostrovida v strednej Európe a druhý na svete.

Prvý odchov rysa ostrovida v strednej Európe v bojnickej zoo v roku 1962. Zdroj: archív Nzoo Bojnice

V uplynulých rokoch sme sa v Národnej zoo Bojnice venovali rehabilitácii a navracaniu rysov do voľnej prírody. Spolupracovali sme tiež na projekte LIFE Lynx, ktorého hlavným cieľom bola záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte.

 

Noví obyvatelia našej zoo

Noví obyvatelia našej zoo

Noví obyvatelia našej zoo

Najtrendovejšie zviera roku 2025 nájdete už aj v bojnickej zoo. Miláčik sociálnych sietí – kapybara močiarna (Hydrochoerus hydrochaeris) sietí vyzerá ako veľký bobor bez chvosta, prasa bez rypáka či prerastené morča domáce.

Kapybara močiarna. Zdroj: Nzoo Bojnice

Najväčší hlodavec sveta dorastá do výšky 50 až 60 cm, dĺžky približne 130 cm a vážiť môže ako dospelý človek 50 až 70 kg. Vo voľnej prírode sa vyskytuje na severe a v strede Južnej Ameriky. Menšia invázna skupina bola tiež pozorovaná na Floride.

Kapybara Bára na rybníku v Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice

Ide o semiakvatické zviera. Kapybara močiarna je výborný plavec a pod vodou vydrží aj 5 minút. Jej telo, ktoré pripomína telo prasaťa je dobre prispôsobené na život v blízkosti vody. Prsty na nohách sú čiastočne prekryté plávacími blanami. Srsť im veľmi rýchlo schne. Malé oči, nos a bezsrsté uši sú umiestnené vysoko na hlave. A tak keď má kapybara väčšinu tela ponorenú vo vode, stále dokáže byť v strehu.

Kapybary Kápo a Bára v Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice

Podobne ako iným hlodavcom aj kapybarám nepretržite rastú zuby, takže si ich potrebujú obrusovať. Spásajú vodné rastliny i trávy. Ráno jedia vlastný trus. Keďže trávy, ktoré jedia, sú ťažko stráviteľné, jedenie trusu im ich umožňuje stráviť dvakrát. V našej zoologickej záhrade majú radi najmä koreňovú zeleninu. Dostávajú aj zmes pre morčatá a vločky. Majú radi bambusové výhonky, trávu a ďatelinu.

Dospelá kapybara dokáže denne zjesť 2,7 až 3,6 kg potravy. Dožíva sa 6 až 12 rokov, pričom dospelosť dosahuje približne vo veku 15 mesiacov.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu zvierat (IUCN) je kapybara močiarna málo dotknutý druh so stabilnou populáciou. Najviac ich ohrozuje lov kvôli mäsu a koži. Koža kapybary je v Južnej Amerike cenená.

Pozývame vás na koncert

Pozývame vás na koncert

Národná zoologická záhrada Bojnice a Detský spevácky zbor BRIOSSINO pri SZUŠ Brioso pozývajú všetkých malých aj veľkých na koncert Zoologické pesničky. V sobotu 21. júna sa môžu návštevníci našej zoo tešiť až na dve vystúpenia, z ktorých každé bude trvať približne 40 minút.

Koncert sa uskutoční v priestoroch bývalého bufetu Studnička v areáli Národnej zoo Bojnice. Doobedňajšie vystúpenie sa bude konať o 11. hodine, popoludňajšie o 15. hodine. Koncertu sa zúčastnia aj autori ZOOlogických pesničiek. Koncert je zdarma v rámci vstupného do zoo.

Plagát koncert Zoologické pesničky. Zdroj: Nzoo Bojnice

Ušaté, okaté, nohaté. Zoznámte sa s Egonom a Folami

Ušaté, okaté, nohaté. Zoznámte sa s Egonom a Folami

Naše stádo antilopy vranej sa rozrástlo o dve mláďatá. Samec Egon sa narodil 19. februára, samica Folami prišla na svet 3. marca. Obom sa darí veľmi dobre a matky sa príkladne starajú. Pri troche šťastia ich už môžete vidieť aj vo veľkom výbehu antilopy vranej.

Mláďa antilopy vranej. Zdroj: Veronika Fabiánová pre Nzoo Bojnice

Vo voľnej prírode obýva antilopa vraná lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. Patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) ide o málo dotknutý druh a populácia je považovaná za stabilnú.

Mláďatá antilopy vranej – Egon a Folami. Zdroj: Veronika Fabiánová pre Nzoo Bojnice

Antilopa vraná meria v kohútiku 120 až 140 cm a váži 200 až 270 kg. Samce sú väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a obvykle hnedé až tmavohnedé. Dožívajú sú 17 až 20 rokov.

Mláďa antilopy vranej. Zdroj: Veronika Fabiánová pre Nzoo Bojnice