Chichotavý Jack

Rybárik obrovský (Dacelo novaeguineae) – jeden z najkurióznejších vtákov sveta je jedným z najnovších obyvateľov našej zoo. V našom jazyku je známy aj pod menami kukabura obrovská alebo rybárik smejivý.

Ide o najväčšieho zo všetkých viac ako 90 známych druhov rybárikov. Môže mať dĺžku 45 cm a hmotnosť až 0,5 kg. V porovnaní s našim rybárikom riečnym, ktorý váži necelých 45 g, je tak skutočným obrom. Jeho jediným konkurentom je africký rybárec obrovský (Megaceryle maxima), ktorý je síce väčší dĺžkou, ale nie hmotnosťou. Rybárik obrovský pochádza z východnej Austrálie, odkiaľ sa neskôr aj s pomocou ľudí rozšíril do juhozápadnej časti kontinentu, a na ostrovy Tasmánia a Nový Zéland. Tento kultový vták Austrálie získal svoju prezývku „Chichotavý Jack“ vďaka hlasným zvukom, ktoré pripomínajú ľudský smiech. Ozýva sa hlavne skoro ráno. Podľa starej austrálskej legendy si boh vybral tohto vtáka, aby každé ráno budil ľudí, a preto ho obdaril výrazným hlasom. Podobne ako niektoré papagáje dokáže napodobňovať aj iné zvuky. Jeho austrálske meno kookaburra sa rozšírilo do viacerých jazykov. Tento domorodý názov pochádza z jazyka wiradjuri. Austrálčania sú týmto vtákom skutočne posadnutí. Svedčí o tom aj to, že okrem iného je oficiálnym „štátnym vtákom“ Nového Južného Walesu, býva vyobrazený na minciach, dokonca sa o ňom skladajú piesne. Pod menom Olly bol jedným z troch maskotov Letných olympijských hier v Sydney.

Rybáriky obrovské obývajú predovšetkým suché eukalyptové lesy, no v posledných desiatkach rokov veľmi početne aj záhrady a mestské parky. Prítomnosť ľudí im nijako neprekáža. Žijú v pároch alebo rodinných skupinách, ktoré sú tvorené mimo rodičov staršími mláďatami. Aj keď sú to rybáriky, ryby lovia len výnimočne. Dokážu uloviť najrôznejšiu korisť – hady, jašterice, červy, ulitníky, hmyz, žaby, menšie vtáky a hlodavce. Často hniezda v dutinách stromov a dožívajú sa nezriedka až 20 rokov. V našej zoo chováme mladý pár týchto vtákov v expozícií bažantnica.

Odchov zriedkavého drozda

Drozd hnedochrbtý (Geokichla dohertyi) je jedným z najnovších druhov v našej kolekcii vtákov. Pár mladých vtákov sme získali ešte koncom minulého roka z nemeckej Zoo Kolín nad Rýnom. Po premiestnení do expozičného priestoru v novej voliére nad bažantnicou začali vtáky budovať hniezdo a začiatkom júna samica zniesla 2 vajcia. Dňa 18.6. došlo k vyliahnutiu jedného mláďatá, ktoré opustilo hniezdo 1. júla. Rodičia sa o mláďa vzorne starajú. Ide o historicky prvý úspešný odchov tohto vzácneho druhu drozda v rámci českých a slovenských zoo. Pre druh je vedená európska plemenná kniha (ESB).

Drozd hnedochrbtý patrí k endemickým a veľmi zriedkavým druhom spevavcov rozšírených na indonézskych ostrovoch. Jeho výskyt je obmedzený len na niekoľko posledných oblasti v Indonézii (severná Nusa Tenggara, Sumba, Timor, Wertar). Na ostrovoch Lombok a Sumbawa už pravdepodobne vyhynul.

Mláďatá a nové druhy v budove vivária

Chovateľský úsek vivária zaznamenal v tejto sezóne premiérove odchovy mláďat u dvoch druhov. V prvom prípade ide o felzumy veľké (Phelsuma grandis), ktoré pochádzajú z tropických lesov Madagaskaru. Tieto denné gekóny sa vyznačujú nádherným žiarivo zeleným sfarbením. V chovateľskom zázemí máme zatiaľ 5 mláďat. Po viac ako 20 rokoch sa u nás rozmnožili aj škorpióny, konkrétne škorpión Petersov (Heterometrus petersii). Tento druh patrí s dĺžkou asi 15 cm medzi väčšie druhy, a jeho jed nie je pre človeka nebezpečný. Obýva vlhké lesy v juhovýchodnej Ázií, najmä vo Vietname. Starostlivá matka nosí prvé týždne mláďatá na chrbte. Mláďatá oboch druhom máme umiestnené dočasne v zázemí.

Do expozície vivária pribudli minulý týždeň aj dva nové druhy žiab a jeden druh hada. Lietavky ušaté (Polypedates otilophus), rosničky čiernoškvrnné (Trachycephalus nigromaculatus) a vzácne veľhady madagaskarské (Acrantophis madagascariensis) sme obdržali darom od lotyššskej Zoo Riga. Návštevníkom ich bližšie predstavíme v priebehu augusta.

Dikobrazovec africký – nový druh cicavca

Kolekciu malých druhov cicavcov sme v našej zoo rozšírili o nový zaujímavý druh. Je ním dikobrazovec africký (Atherurus africanus). Keďže ostne mu vyrastajú iba v zadnej časti tela, pripomína viac potkana ako dikobraza. Veľmi zaujímavý je jeho dlhý šupinatý chvost, ktorý ma zakončený bielou štetkou. V prípade vyrušenia ňou dokáže vydávať šuštivý zvuk, čo pripomína štrkáča a jeho štrkadlo na chvoste. Dikobrazovce na rozdiel od pravých dikobrazov obývajú skôr lesnaté oblasti, najmä tropické vlhké lesy a dažďové pralesy, dokonca bežne aj horské oblasti v nadmorskej výške nad 2000 m. Aktívne sú najmä skoro ráno a v noci, dokážu veľmi dobre liezť po stromoch. Ich potravu tvoria listy, kvety, plody, korienky a príležitostne aj poľnohospodárske plodiny, hlavne kukurica. Mäso dikobrazovca je v Afrike považované za lahôdku, domorodci ho preto s obľubou lovia. Nepatrí k ohrozeným druhom. V európskych zoologických záhradách je chovaný vzácne, aktuálne v 20 inštitúciách. Dva samce sme priviezli z českej Zoo Jihlava, obývajú vonkajší výbeh spolu s guerézami pláštikovými v pavilóne opíc.

Vzácne mláďatá

Najnovším prírastkom v našej zoo je mláďa vzácnej zebry Hartmannovej (Equus zebra hartmannae), ktoré sa narodilo 3.6. kobyle Mandare. Je to v poradí 15. mláďa tohto druhu zebry narodené u nás a prvé po novom žrebcovi Lobitovi, ktorého sme doviezli v roku 2016 z belgickej Zoo Planckendael.

 

Po prvýkrát v histórií našej zoo máme mláďa u dikdika Kirkovho (Madoqua kirkii) – jednej z najmenších antilop na svete. Samička Lira sa narodila 1. mája, a dlhší čas ju rodičia skrývali. V týchto dňoch už pravidelne chodí do výbehu.

Skúsený chovný pár žeriavcov stepných (Anthropoides virgo) aj v tomto roku úspešne odchováva dvojicu mláďat. Pre našu zoo sú to mláďatá č. 8 a 9. Tento najmenší druh žeriava chováme v našej zoo v expozičnej voliére bažantnice.

Jedno mláďa majú aj kariamy červenozobé (Cariama cristata), ktoré sú vzdialenými príbuznými žeriavov. Tieto juhoamerické vtáky svojim spôsobom života pripomínajú dravce, ich potravu tvorí akákoľvek korisť, ktorú dokážu uloviť, najmä rôzne hlodavce a plazy.

Po dvoch rokoch sa v našej zoo opäť vyliahla korytnačka hviezdicová (Geochelone elegans). Tentokrát sme dve vajcia po nájdení v expozičnom teráriu umiestnili do liahne ešte v novembri. V marci sa úspešne vyliahla jedna korytnačka s dĺžkou 3,5 cm a hmotnosť 18 g. Druhé vajce bolo neoplodnené. Dnes má malá korytnačka takmer 4 cm a váži 36 g.