Nový výbeh pre vlky

V tejto sezóne ste si mohli v našej zoo všimnúť novú expozíciu pre vlky. Je postavená v hornom okruhu návštevníckej trasy a má podobu autentického lesa s veľkým výbehom. Snažili sme sa expozíciu čo najviac priblížiť prirodzenému prostrediu vlkov. V tomto výbehu sú umiestnené dva mladé jedince vlka eurázijského (Canis lupus) a to samec a samica. Samec k nám prišiel zo zoo vo Švajčiarsku, kde sa aj narodil a od našich ošetrovateľov dostal pomenovanie Wolfy. Naopak mladá samica, ktorá spolu s ním obýva tento jedinečný výbeh, pochádza z voľnej prírody. Začiatkom augusta 2017 bolo v Malužinskej doline niekoľkokrát pozorované odrastenejšie šteňa veľmi pripomínajúce vlčie mláďa. Až po odchyte pracovníkmi Správy NAPANT v spolupráci s  Lesmi SR bola táto domnienka potvrdená. Dňa 10. augusta 2017 silne podvýživená, dehydrovaná a zaparazitovaná mladá vlčica putovala do Záchrannej stanice v Zázrivej, kde v spolupráci s veterinárnymi lekármi z Veteriny Turiec takmer týždeň bojovala o svoje prežitie. Keď už bolo isté, že najhoršie má za sebou, dostala meno Daisy. Postupne sa socializovala a privykali ju na ľudí, aby čo najlepšie zvládla svoj život v Národnej Zoo Bojnice, kde sa od mája 2018 delí o výbeh so svojim novým životným partnerom. Samicu od samca rozlíšite pomerne jednoducho, nakoľko je podstatne menšia.

V našej zoo môžete vidieť vlky aj v expozícii (tiež v hornej časti areálu) vedľa rysov. Tento výbeh obývajú tri už dospelé a ostrieľané samice zo zoo v českej Plzni. Aj napriek tomu že vlky žijú vo svorkách, nie je možné tieto jedince spojiť. Vlčie svorky majú pevnú sociálnu organizáciu a prísnu hierarchiu. Preto nechceme riskovať že tieto tri staršie samice “by narobili s  mladými poriadok”.

V aktuálnom čísle nášho časopisu Zebra 1/2018 sme uverejnili veľmi zaujímavý článok o vlkoch, kde sa autor Jaromír Slašťan venoval témam ako vlčie zmyslové orgány a ich vnútrodruhové správanie. Časopis Zebra si môžete zakúpiť v našej predajni suvenírov pred vstupom do zoo.

 

Kondor kráľovský opäť v našej zoo

Veľkolepý vták Južnej Ameriky, ktorého uctievali už starí Mayovia, je po 22 rokoch opäť súčasťou jedinečnej kolekcie vtákov Národnej zoo Bojnice. Kondor kráľovský (Sarcoramphus papa) je jedným zo siedmych druhov kondorov – známych amerických zdochlinožravcov.

Charakteristicky čierno-biele sfarbenie peria s pestrofarebnou holou kožou na krku a hlave umocňuje majestátnosť kondora kráľovského. Jeho typickým znakom je tiež mäsitý výrastok nad zobákom, ktorý je u dospelých vtákov výrazne oranžový. Pri dĺžke 80 cm môže tento vták merať v rozpätí krídel až 2 m a vážiť cez 3,5 kg. Žije prevažne v nížinách tropických lesov, občas aj v otvorenej trávnatej krajine na území rozprestierajúcom sa od Mexika až po severnú časť Argentíny. V porovnaní s ostatnými kondormi nie je veľmi spoločenský, žije skôr v pároch alebo malých skupinách a má slabšie vyvinutý čuch. Preto pri vyhľadávaní zdochlín využíva schopnosti iných kondorov, ktorí ho k hľadanej potrave vždy dovedú. Lieta nízko nad korunami stromov, no podobne ako iné druhy počas horúcich dní dokáže plachtiť vo väčších výškach, kam ho vynesú vzostupné vzdušné prúdy. Kondory nemajú hlasový orgán, takže ich hlasové prejavy sú obmedzené prakticky len na syčanie. Keďže kondor kráľovský žije vo vnútri lesov, niektoré údaje o jeho správaní, najmä hniezdnej biológie, dodnes nie sú spoľahlivo v prírode prebádané. V znáške má vždy jedno vajce, a hniezdi väčšinou obvykle na stromoch. Mláďatá sú v prvých rokoch pomerne tmavé, dospelý šat a plné vyfarbenie kože získavajú po 3-4 rokoch. V opatere človeka sa tento druh dožíva často viac ako 30 rokov.

Chov kondorov kráľovských je v európskych zoo riadený prostredníctvom plemennej knihy (ESB), ktorú vedie Zoo Lourosa v Portugalsku. Aktuálne ich chová 42 zoo a vtáčích parkov v Európe s populáciou približne 70 jedincov. Získať tieto vtáky nie je vôbec jednoduché, mnohé zoo musia čakať v poradovníku aj niekoľko rokov. Je to dané aj tým, že v podmienkach zoo sa rozmnožujú vzácne. Koordinátorka chovu pre nás odporučila samicu z varšavskej zoo, kde bola odchovaná v roku 2016 a do našej zoo dorazila už koncom minulého roka. Rovnako starý samec bol vybratý z chovu Zoo Rhenen v Holandsku, k nám sme ho priviezli začiatkom tohtoročnej letnej sezóny. Oba vtáky boli úspešne spojené. Zatiaľ ich musíme držať v zázemí, ukryté pred zrakmi návštevníkov. Je to z dôvodu výstavby novej voliéry pre dravé vtáky v hornej časti zoo, kam sa po jej dokončení presunú orliaky bielokrídle z voliéry pri výbehu plameniakov. Tým sa uvoľní expozičný priestor pre kondory. Kondory kráľovské boli v bojnickej zoo chované aj v minulosti – už v roku 1968 bol dovezený pár, z ktorého samica žila v našej zoo až do roku 1995 v jednej z voliér pri vstupe a pokladniach.

Kolónia plameniakov ukrýva jedno mláďa

Minulý týždeň sa v našej zoo po dlhej dobe opäť vyliahol plameniak čilský (Phoenicopterus chilensis). Rodičia sa o neho vzorne starajú. Návštevníci zoo tak majú jedinečnú príležitosť vidieť malého plameniaka, čo u nás nebýva časté. Odchov nie je jednoduchý a toto mláďa má pred sebou ešte náročnú cestu. Držíme mu palce. V našej zoo bolo doteraz úspešne odchovaných 5 mláďat. Plameniaky čilské sú tu chované už od roku 1966.

Vývojovo patria plameniaky medzi najstaršie vtáky, na Zemi prežívajú už 50 miliónov rokov. Tieto pôvabné a nezameniteľné vtáky sa vyznačujú dlhými tenkými nohami a krkom, a tiež typickým tvarom zobáka. U všetkých šiestich známych druhov prevažuje ružové sfarbené peria. Domovom plameniakov sú tropické a subtropické oblasti v Strednej a Južnej Amerike, Európe, Afrike a v Ázii. Plameniak čilský sa vyskytuje v Južnej Amerike od stredného Peru a Uruguaja cez celé Čile až po Ohňovú zem. Vyznačuje sa nápadne ružovým sfarbením peria, na hrudi výrazne tmavším, na krídlách a chvoste tmavočerveným. Nohy má sivožlté s nápadnými ružovými kĺbmi a chodidlami, zobák kontrastne dvojfarebný. Žije vo veľkých spoločenských kolóniách a obýva morské pobrežné lagúny, ústia riek, močaristé oblasti a slané jazerá až do nadmorskej výšky 4500 m. Jeho potrava pozostáva najmä z rôznych vodných bezstavovcov. Hniezdo si stavia v plytkej vode alebo na brehu. Je postavené z bahna do výšky asi pol metra a v strede má malú priehlbinku. Samica znáša jediné vajce, ktoré sa liahne za 27-31 dní. Rodičia sa o mláďa spoločne starajú asi tri mesiace. Mláďa je pohlavne dospelé po 4-5 rokoch. Plameniak čilský je jedným z najpočetnejších druhov plameniakov a v prírode nie je ohrozený. V zoo sa môže dožiť aj 40 rokov.

Šťukovec bodkovaný – nový druh v zoo

Najnovším prírastkom v kolekcii sladkovodných rýb je šťukovec bodkovaný (Lepisosteus oculatus). Návštevníci zoo môžu obdivovať skupinku šiestich rýb v jednej z dvojnádrží v budove vivária. Táto nezvyčajná ryby pochádza zo Severnej Ameriky, kde je rozšírená v mnohých veľkých jazerách a riečnych systémoch od Kanady až po Floridu. Má nápadne dlhé valcovité telo s úzkou špicatou hlavu a pomerne ostrými zubami. V prírode môže dosahovať veľkosť cez 1 m. V akváriách zostáva menší. Je to dravá ryba, živí sa inými rybami.

Ďalšie skvelé správy z Nemecka!

Partner Národnej Zoologickej záhrady Bojnice, Stiftung Natur und Umwelt v rámci projektu LIFE LUCHS v súčasnosti zaznamenal ďalšiu úspešnú reprodukciu reštituovaných rysov v nemeckej Biosférickej rezervácii Falcký les. Na hranici medzi Nemeckom a Francúzskom ide o druhý rok s úspešnou reprodukciou. Predchádzajúci rok priviedla na svet 2 mláďatá (samčekov Filu a Palu) slovenská rysica Kaja. Otcom mláďat bol samček Lucky pochádzajúci rovnako zo Slovenska. Tento rok však na našu radosť naši partneri potvrdili reprodukciu až u troch samíc.

Samicu Rosu, ktorá bola translokovaná zo Švajčiarska v predchádzajúcom roku lokalizoval výskumný tím pomocou údajov z telemetrie v blízkosti kamenného útvaru a úzkej jaskyne. V jaskyni sa nachádzali najmenej dve mláďatá rysa, ale z dôvodu zlého prístupu k úkrytu mohlo byť iba jedno z mláďat podrobené veterinárnej prehliadke. Jednalo sa o malého samca s hmotnosťou takmer 1 kg. Až genetické analýza vzoriek slín poskytne informácie o otcovstve. Otcom mláďat môže byť samec Lucky, ktorého domovský okrsok prekrýva časť okrsku Rosi, avšak do úvahy pripadá aj susedný samec Cyril, ktorý bol do Falckého lesa translokovaný po úspešnom odchyte z Muránskej Planiny.

Samica Jara, ktorá bola v apríli tohto roka vypustená do Falckého lesa zo Švajčiarska sa už vo svojom prvom roku úspešne zapojila do reprodukcie. To znamená, že rysica už pri svojom príchode bola v počiatočnej fáze gravidity. Údaje z telemetrického obojku v máji signalizovali veľmi obmedzený pohyb rysice. Pri následnej kontrole našli nemeckí partneri pod vývratom starého stromu veľmi dobré kŕmené mláďa, opäť samčeka. Otcovstvo mláďat je rovnako predmetom výsledkov genetickej analýzy.

Naviac, aj rysica Kaja bola prostredníctvom fotopasce zaznamenaná pri presúvaní jedného mláďaťa. Jej fotografie naznačovali možnosť prezencie aj druhého rysíčaťa, avšak pre potvrdenie takejto informácie budú potrebné ďalšie údaje. Tieto bude trochu náročnejšie získať, pretože kapacita batérie telemetrického obojka sa Kaji od jej vypustenia z rehabilitačnej stanice v Národnej Zoo Bojnice v roku 2016 už minula.

Skvelé správy z Falckého lesa komentovala Ministerka Životného prostredia Spolkovej Republiky Nemecko Ulrike Höfken nasledujúcimi slovami: „Je veľkou výhrou pre biodiverzitu krajiny, že aj druhý rok po vypustení prvých rysov v Biosférickej rezervácii Falcký les bola úspešne zaznamenaná prezencia mláďat“.

Reakcia vedúceho zoologického odboru Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach Branislava Táma bola rovnako veľmi pozitívna: „Sme nadšení úspešnou reprodukciou rysov vo Falckom lese a zároveň gratulujeme našim nemeckým kolegom k ďalším prírastkom. Pre nás je to obrovské zadosťučinenie a povzbudenie do ďalšej práce a veľmi sa tešíme, že náš výnimočný prístup k problematike rysa ostrovida prináša takéto úžasné výsledky.“