Výnimočný transport gibona zlatolíceho

thumbnail

V Národnej zoo Bojnice sa uskutočnil výnimočný transport samice gibona zlatolíceho (Nomascus gabriellae) nazývanej Kim, ktorá sa nášmu chovnému páru narodila 20.9.2010. Kim je druhým odchovom nášho chovného páru gibonov, samca Bona a samice Lily. Návštevníci ju mali možnosť stretávať hneď pri vstupe do pavilónu opíc a obdivovať jej rýchlu brachiáciu či výrazný spev. Keďže Kim už dosiahla svoju pohlavnú dospelosť, bola už dlhšiu dobu v tomto výbehu oddelená od svojej skupiny.  U tohto druhu primáta je prirodzené, že rodičia v určitom veku začnú dospievajúce mláďatá vyháňať zo skupiny, aby sa osamostatnili. Takto to bolo aj v prípade Kim.

Koncom roka 2018 sme od koordinátora EEP programu Brice Lefaux získali odporúčanie na presun samice Kim do Rostislav Shilo Novosibirsk Zoo v Rusku. Od tej doby Národná zoo Bojnice ustavične pracovala na zorganizovaní celého transportu tak, aby transport prebehol bez akýchkoľvek komplikácií.  Transport sa uskutočnil 16.9.2019 v skorých ranných hodinách. Na samicu v Zoo Novosibirsk už pár týždňov čaká samec z Jihlavskej zoologickej záhrady. Spolu s týmto samcom by mali vytvoriť chovný pár a do budúcna dopomôcť záchrannému programu EEP s ďalšími odchovmi. Národná zoo Bojnice dnes spomedzi viacerých druhov gibonov chová gibona zlatolíceho (Nomascus gabriellae). Prvé historicky prirodzene odchované mláďa sa u nás narodilo v roku 2008.

Gibony sa považujú za menších príbuzných ľudoopov. Žijú v niekoľkých druhoch v ázijských dažďových lesoch. Svoje teritóriá vo vrcholcoch stromov si označujú hlasným spevom, pričom samec a samica spievajú odlišné party. Dospievajúci jedinec sa pokúša zaujať vlastné teritórium tým, že spieva osamote, kým si nenájde partnera. Samica začína sériou hlasných, dlhých, čoraz silnejších húkavých zvukov; potom jej spev slabne a samec odpovedá jednoduchším chvejivejším húkaním. Každý duet sa mnohokrát opakuje.

Spoločnou črtou týchto gibonov sú zmeny sfarbenia osrstenia v priebehu života, to znamená mláďatá sa rodia žltohnedé, po roku zmenia farbu na čiernu, samce ostanú čiernymi celý zvyšok života, samice po pohlavnom dozretí zosvetlejú na krémovo žltohnedé s čiernou škvrnou na temene. Areál rozšírenia tohto druhu je spomedzi všetkých „čiernych“ gibonov najväčší, v podstate je to celá južná polovica Vietnamu.

Väčšinu dňa trávia gibony hľadaním potravy a kŕmením sa. Polovicu ich stravy v prírode tvorí ovocie, puky, výhonky, málokedy živočíšna zložka. Pri pohľade na toto zviera upúta veľká dĺžka rúk. Je to vynikajúca adaptácia na jeho pohyb. Gibon sa pohybuje tak, že rúčkuje visiac z konára. Tento spôsob sa nazýva brachiácia. Šetrí energiu a udržuje hybnosť tým, že telo funguje ako kyvadlo. Vo vrchole oblúka kolísania gibon uvoľňuje uchopenie. Dopredu nasmerované oči mu umožňujú priestorové videnie, takže je schopný odhadnúť vzdialenosť, a tým miesto ďalšieho uchopenia rukou, čo môže byť aj 3 m ďalej. Malý palec je posadený pri zápästí, ďaleko od prstov, prsty fungujú ako hák. V našej zoo sú pohybovo aktívnejšie samce. Ich akrobacie a rúčkovací spôsob pohybu môžu návštevníci pozorovať vo vnútornom i vonkajšom výbehu, pretože tieto priestory disponujú stropovými mrežami. Gibony majú spodnú stranu chodidiel (rovnako ako dlane) holú, čo umožňuje účinné uchopovanie. Palec môže zaujať protistojnú polohu voči ostatným prstom, takže gibon môže vzpriamene liezť smerom nahor po konároch. Chvost u gibonov nie je vyvinutý, hmotnosť je od 4,5 do 9 kg.

V minulosti sa vedci nazdávali, že žije v celoživotných monogamných pároch, ale nové štúdie ukázali, že uzatvára viacero zväzkov, dokonca žije aj polygamne. Gravidita trvá 8 mesiacov. Rodí sa jedno mláďa. Dojčené je 18 mesiacov. Veľkosť dospelých dosiahne vo veku 6 rokov a úplne dospeje v 9. roku života. V prírode sa dožíva priemerne 25-30 rokov. Žije v skupinách pozostávajúcich obyčajne zo samca, samice a ich mláďat. V poslednej dobe ich ohrozuje deštrukcia ich habitatov a častý lov pre domáci chov.  Častokrát sú však chované v katastrofálnych podmienkach a umierajú veľmi rýchlo. V niektorých ázijských krajinách dnes vznikajú centrá na záchranu skonfiškovaných a osirelých gibonov. Európsky záchranný program pre tento kriticky ohrozený druh vedie francúzska zoo v Mulhouse.