Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov. Na svojom areáli výskytu vytvárajú štyri poddruhy: antilopa vraná východoafrická (H. niger roosevelti), antilopa vraná zambijská (H. niger kirkii), antilopa vraná juhoafrická (H. niger niger) a najvzácnejší poddruh zároveň s najväčšími rohami – antilopa vraná angolská (H. niger variani). V prírode vytvárajú čriedy 10 až 30 jedincov, kontroluje ich jeden samec.

Samce medzi sebou bojujú v typickej póze „na kolenách“. Mladé samce opúšťajú rodnú čriedu vo veku 3 rokov, samice v stáde ostávajú. Ak je stádo priveľké, rozpadá sa menšie skupinky, no stále nad nimi dohliada jeden vedúci býk. Pri vzájomných súbojoch samcov dochádza k zraneniu len zriedkavo. Samce antilopy vranej sú legendárne pre svoju bojovnú povahu, pri ohrození sa postavia levovi a v boji využívajú svoje nebezpečné rohy. Všade kde žije, nie je bežným druhom. Patrí k vyhľadávaným cieľom lovcov trofejí. V zoologických záhradách (aj u nás) sa chová najčastejšie juhoafrický poddruh (H. niger niger). Naše zakladajúce chovné zvieratá sme získali v roku 2010 zo ZOO Praha a Dvůr Králové. V európskych zoo sa pre ne vedie plemenná kniha ESB v ZOO Givskud v Dánsku.