Charza žltohrdlá pochádza z lesnatých oblastí južnej a východnej Ázie. Je to pomerne veľká kuna s elegantným sfarbením. Meno charza má pôvod v mandžusko-tunguzských jazykoch používaných vo východnej Sibíri. Niekedy sa jej hovorí aj kuna charza. Pri hmotnosti nad 3-4 kg môže merať až 1 m, z čoho 60-70% pripadá na dĺžku chvosta. Vyznačuje sa štíhlym telom so širokou hlavou a mohutnými končatinami. Nápadné sfarbenie srsti je na hlave, v zadnej časti vrátane končatín a chvosta tmavohnedé až čierne, na ostatnej časti tela prevažne hnedožlté až tmavožlté s výnimkou bielej brady a škvrny na prstoch predných končatín. Rozľahlé územie výskytu sa tiahne od indonézskych ostrovov cez Malajziu, západne do Indie, severne po východné Rusko. Vytvára viacero farebne odlišných poddruhov.

Na juhu obýva tropické dažďové a podhorské lesy do nadmorskej výšky 3000 m, na severe najčastejšie listnaté a zmiešané lesy, zasahuje aj do ihličnatých lesov tajgy. Na rozdiel od iných lasicovitých šeliem bývajú tieto kuny najviac aktívne počas dňa. Žijú v pároch, no často aj v rodinných skupinách, ktoré pri zháňaní potravy spolupracujú. Charza ako obzvlášť vytrvalý a obratný predátor dobre lezie po stromoch a dokáže uraziť za jediný deň až 20 km. Jej rozmanitú potravu tvoria predovšetkým menšie cicavce (hlodavce, zajace, mláďatá kopytníkov, drobné šelmy) a v menšej miere iné stavovce, vajcia, ovocie, plody, med či nektár. Rozmnožovanie prebieha v auguste, 2-3 mláďatá rodia samice v stromových dutinách na jar. Dožívajú sa 14 rokov. Charza žltohrdlá nepatrí k ohrozeným druhom aj keď niektoré populácie boli nadmerným lovom zdecimované. Zoologické záhrady tento druh chovajú len zriedka, v európskych zoo sa chová najsevernejší poddruh charza amurská (M. f. aterrima), rozšírená najmä v Rusku, severovýchodnej Číne a na Kórejskom polostrove. Do našej zoo sme získali dve mladé samice z nemeckej ZOO Münster, kde sa narodili 28. marca 2012. Do bojnickej zoo pricestovali 26.2.2013.