Ibis austrálsky má hlavný areál rozšírenia v severnej a východnej Austrálii, na Molukách žije len malá časť jeho populácie. Na južnom kontinente žijú dva druhy ibisov. Okrem už spomínaného tu žije aj ibis slamovokrký (Threskiornis spinicollis). Ibisy molucké nepatria v zoologických záhradách k častým druhom. Sú dosť podobné príbuzným starosvetským ibisom posvätným, v českých a slovenských zoo sme jediná záhrada, ktorá tento druh vystavuje. Samce sú väčšie a majú dlhší zobák, ako u väčšiny ibisov. V čase hniezdenia majú výrazne predĺženie perie na krku, čím sa bezpečne odlišujú od ibisov posvätných. A aj krk majú čierno sfarbený iba do polovice.

Nedospelé vtáky sú kompletne operené na hlave i krku. Obľubuje zamokrené planiny vnútrozemia, pobrežné lagúny a mangrovy. V potrave dominujú žaby, ryby, sladkovodné raky, lastúrniky, hmyz, príležitostne hady alebo myši. Najčastejšie vyhľadávajú potravu v skupinách okolo 40 jedincov, len zriedka až do 200 jedincov. Kladú 1 až 4 vajcia, inkubácia trvá 22-23 dní, mláďatá sú čiernohnedé na hlave a krku, telo je biele. Po 30-48 dňoch opúšťajú hniezdo. Rovnako ako predchádzajúci druh migrujú málo a len príležitostne. V Novom Južnom Walese a vo Viktórii je možné pozorovať kŕdle v počte 20000 vtákov. ZOO Bojnice chová tento austrálsky druh od roku 1993. V minulosti sa u nás choval aj ibis posvätný (Threskiornis aethiopicus) a ibisovec hnedý (Plegadis falcineus).
Iné mená: ibis alabastrový, ibis molucký, ibis čiernokrký