Kazuáre sú obyvatelia hustých tropických pralesov. Žijú v troch druhoch na ostrove Papua Nová Guinea a jej priľahlých ostrovoch, a na severe Austrálie v štáte Queensland. Vyznačujú sa zavalitou postavou, stredne dlhým krkom a silnými nohami. Typická je pre nich kostená prilbica na hlave a kožné záhyby na krku. Kazuár veľkoprilbý je najväčším a najznámejším druhom. Vyskytuje sa najviac v Austrálii, okrem Papui Novej Guinei aj na ostrovoch Aru a Ceram. Dosahuje výšku 1,7m a hmotnosť do 65 kg. V dospelosti má lesklé čierne perie a červeno a modro sfarbené kožné záhyby. Žije skryto a s výnimkou obdobia hniezdenia samotársky. Teritórium jedného kazuára sa rozkladá na území od 1 do 5 km². Potravu, ktorú tvoria najmä opadané plody a hmyz, si hľadá skoro ráno a za súmraku. Pred párením samec láka samice hlbokými dunivými zvukmi. Znášku 3-8 vajec zahrieva samec približne 50 dní a ďalších 4 až 5 mesiacov sa stará o mláďatá. Úplné sfarbenie a pohlavnú dospelosť dosahujú po štvrtom roku. Dožívajú sa do 20 rokov.

V prírode kazuárov ohrozuje hlavne ničenie životného prostredia a lov domácim obyvateľstvom. Kazuár veľkoprilbý patrí podľa IUCN do kategórie zraniteľných druhov (Vulnerable). Austrálsku časť populácie tvorí 1500-2500 jedincov, počty na ostrove Papua Nová Guinea nie sú známe. Ešte aj dnes nie je príliš častým chovancom v zoologických záhradách. Prvé mláďatá sa narodili v londýnskej zoo v roku 1862 – odchovať sa ich nepodarilo. Až v roku 1964 bol odchov po prvýkrát úspešný, dosiahla ho frankfurtská zoo. V európskych zoo žilo na začiatku roka 2011 okolo 100 kazuárov veľkoprilbých. Samec kazuára chovaný v našej zoo pochádza z chovu pražskej zoo, kde bol v roku 1998 odchovaný ako prvé mláďa v histórii českých a slovenských zoo. V európskych zoologických záhradách bola v roku 2003 zavedená európska plemenná kniha (ESB) pre tento druh.