Úvod » Projekty » Lyžičiar biely
Lyžičiar biely
Platalea leucorodia

Lyžičiare sú vodné brodivé vtáky blízko príbuzné ibisom. Ich počet druhov na svete nie je veľký. V Afrike, v Južnej a Strednej Amerike žijú po jednom druhu, v Austrálii dva druhy a v ostatnej Eurázii dva druhy. Všetky spája charakteristický tvar zobáku, ktorý pripomína lyžicu alebo varešku. Pri zháňaní potravy s ním v plytkej vode systematicky pohybujú zo strany na stranu a pátrajú po larvách vodného hmyzu, mäkkýšoch, kôrovcoch, pijaviciach, žabách, žubrienkach a malých rybách. Jeho domovom sú preto vlhké habitaty v blízkosti vôd, mokrade, vodné toky a plochy, často žijú v ústiach riek do morí a pobrežných lagúnach. Na hniezdenie si najradšej vyberajú izolované a pokojné ostrovčeky alebo hustý porast vegetácie. Lyžičiar biely má areál rozšírenia tiahnuci sa od južného Španielska cez Európu do strednej a východnej Ázie po Perzský záliv, Indiu a Srí Lanku.

Vo všetkých lokálnych názvoch sa odráža jeho nezameniteľný tvar zobáku. Po nemecky Loeffler, holandsky Lepelaar, anglicky Spoonbill, španielsky Espátula, švédsky Skedstork, no najdivnejší je fínsky názov Kapustahaikara. Tento druh prezimuje v západnej a východnej Afrike a v juhovýchodnej Číne. Hniezdia najradšej v samostatnej kolónii, v znáške bývajú obyčajne 3-4 vajcia, inkubácia trvá 24-25 dní, mláďatá sa osamostatňujú vo veku 50 dní, pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch. Mladé vtáky majú svetlý zobák. Najstarší doložený lyžičiar mal 28 rokov. Európska populácia sa odhaduje na 2600-3200 párov, ruská do 2800 a turecká do 3000. V našej avifaune patrí medzi vzácne ohrozené druhy. Najbližšie väčšie kolónie sú v Hortobágy v Maďarsku. ZOO Bojnice chová tento druh od počiatku 60. rokov, prvýkrát sa tu rozmnožili v roku 1999, odvtedy sa dodnes (2015) odchovalo celkovo 22 mláďat.

Iné meno: lyžičiar európsky, lyžičiar obyčajný