Hlavný areál výskytu ocelota sa nachádza v Južnej a Strednej Amerike, len malá časť populácie zasahuje až na juhozápad USA. Na tomto obrovskom areáli vytvára množstvo poddruhov, líšiacich sa prevažne odtieňom podkladového sfarbenia alebo charakterom škvrnovania či veľkosťou. Niekedy sa mu hovorí aj ocelot veľký, pretože je najväčším druhom spomedzi svojho príbuzenstva. Osudom ocelotov je ich krátka a jemná žltohnedá kožušina s reťazovitými pásmi, fľakmi a škvrnami. Oceloty boli v 60. a 70. rokoch 20. storočia intenzívne lovené pre kožušinu: ročne sa predávalo viac ako 200 000 koží. Hotový kožuch stál v 80. rokoch aj 40000 dolárov. Dnes je ocelot na väčšine areálu výskytu chránený zákonom a jeho počty v určitých oblastiach stúpli. Novú hrozbu však preňho predstavuje odlesňovanie, podobne ako pre mnohé iné lesné druhy.

Ocelot žije obvyklým mačacím tj. nočným životom, je samotársky a rád sa šplhá po stromoch. Je veľmi prispôsobivý, obýva rozličné habitaty – od trávnatých oblastí po močiare a väčšinu typov amerických lesov. Loví rozmanitú korisť: hlavne malé hlodavce, ale aj vtáky, jaštery, ryby, netopiere a väčšie zvieratá, ako sú opice, korytnačky, mladé jeleníky, pásavce a mravčiare. Pri love a komunikácii sa spolieha hlavne na čuch. Gravidita trvá 79-85 dní, vo vrhu sú priemerne 2 mláďatá (rozsah 1-3). Samice sú menšie a ľahšie než samce, pohlavne dospejú vo veku 2 rokov, samce asi od 2,5 roka. Hmotnosť ocelotov je v priemere od 8 do 10 kg. Dožívajú sa 20 rokov, v prírode o polovicu menej. V zoologických záhradách patrí ocelot stále väčším zriedkavosťam. V niektorých krajinách sa darí súkromný chov ocelotov. S chovom sme začali v roku 1972.