Plameniak ružový
Plameniak čilský
Plameniaky patria medzi vývojovo najstaršie vtáky, na Zemi prežívajú už 50 miliónov rokov. Tieto pôvabné a nezameniteľné vtáky sa vyznačujú dlhými tenkými nohami a krkom, a tiež typickým tvarom zobáka. U všetkých šiestich známych druhov prevažuje ružové sfarbené peria. Domovom plameniakov sú tropické a subtropické oblasti v Strednej a Južnej Amerike, Európe, Afrike a v Ázii. Plameniak čilský sa vyskytuje v Južnej Amerike od stredného Peru a Uruguaja cez celé Čile až po Ohňovú zem. Vyznačuje sa nápadne ružovým sfarbením peria, na hrudi výrazne tmavším, na krídlach a chvoste tmavočerveným. Nohy má sivožlté s nápadnými ružovými kĺbami a chodidlami, zobák kontrastne dvojfarebný.
Žije vo veľkých spoločenských kolóniách a obýva morské pobrežné lagúny, ústia riek, močaristé oblasti a slané jazerá až do nadmorskej výšky 4500 m. Jeho potrava pozostáva najmä z rôznych vodných bezstavovcov. Hniezdo si stavia v plytkej vode alebo na brehu. Je postavené z bahna do výšky asi pol metra a v strede má malú priehlbinku. Samica znáša jediné vajce, ktoré sa liahne za 27-31 dní. Rodičia sa o mláďa spoločne starajú asi tri mesiace. Mláďa je pohlavne dospelé po 4-5 rokoch. Plameniak čilský je jedným z najpočetnejších druhov plameniakov a v prírode nie je ohrozený. V zoo sa môže dožiť aj 40 rokov. V európskych zoologických záhradách sa oficiálne podľa ISIS (január 2011) chová asi 2900 týchto vtákov. S chovom tohto druhu začala naša zoo v roku 1966, dosiaľ (2014) sme tu odchovali 5 mláďat.
Piraňa Nattererova
Pirane zaraďujeme do čeľade tetrovité (Characidae). V juhoamerických tropických vodách patria k najúspešnejším predátorom. Najznámejším druhom je piraňa Nattererova. Vyskytuje sa na veľkom území v povodí Amazonky a v jej najväčších prítokoch – Orinoko, Paraguay, Paraná a La Plata. V dospelosti dosahuje dĺžku 20-30 cm a hmotnosť v priemere 1 kg. Podobne ako ostatné dravé druhy má veľmi ostré zuby v tvare trojuholníka a silné čeľuste. Základne sfarbenie dospelých rýb je prevažne tmavo oceľovosivé s drobnými škvrnami, spodná časť a hrdlo sú často červené. Pirane žijú v početných húfoch a lovia rôzne veľkú korisť, najčastejšie však uprednostňujú ryby. Veľmi zriedka požierajú aj semená a plody. Ak je skupina dostatočne veľká, dokážu v priebehu niekoľkých minút roztrhať aj väčšie zdochliny alebo zranené zvieratá (napr. kapybary). U piraní je veľmi častý aj kanibalizmus. Obdobie rozmnožovania pripadá na marec až august. Samica nakladie okolo 300-600 ikier, ktoré potom samec stráži až do vyliahnutia. Podľa teploty vody sa liahnu za 24-36 hodín, celá ontogenéza plôdika trvá asi dva týždne. Pohlavnú dospelosť dosahujú mladé ryby vo veku 2-3 rokov. Dĺžka života z prírody nie je presne známa, v akváriách sa obvykle dožijú viac ako 10 rokov.
O krvilačnosti týchto rýb bolo rozšírených množstvo nepravdivých mýtov, legiend či záznamov o útokoch na človeka. Pirane sú síce extrémne dravé ryby, ktoré potenciálne môžu ohroziť človeka, no väčšinou zaútočia len pokiaľ zacítia väčšie množstvo krvi. Ich agresivita narastá najmä vo vysychajúcich zátokách a lagúnach, kde sa na malom priestore tlačia vo veľkých počtoch. Vo všeobecnosti najviac zranení spôsobených piraňou každoročne spôsobuje neopatrná manipulácia s úlovkami na juhoamerických trhoviskách. Prípady napadnutia človeka piraňami v Brazílii však nie sú úplne vzácne. Mnohí domorodí obyvatelia Južnej Ameriky majú pred zubami týchto rýb veľký rešpekt, aj keď patria k ich neoddeliteľnej súčasti života ako zdroj potravy. V akvaristike je to obľúbený druh, rozšírený aj v chovoch zoologických záhrad. Naše pirane žijú vo vlastnom akváriu, z času na čas k nim spájame i iné ryby, no z dôvodu ich bezpečnosti vždy len väčšie ako samotné pirane.
Iné mená: piraňa amazonská, piraňa červená
Pieskomil perzský
Momentálne tento druh nechováme.
