Perlička supia
Pelikán ružový
Pelikán ružový je jedným zo siedmich známych druhov pelikánov. V Európe sa vyskytuje v delte Dunaja, Volgy, v Ázii pri Aralskom mori, v poriečí Eufratu a Tigrisu, pri Perzskom zálive až po západné oblasti Indie. Veľký areál má v rovníkovej Afrike. Pelikány sú mohutné, na prvý pohľad neohrabane vypadajúce vtáky, ktoré však pri love rýb vynikajúco manévrujú a prekvapujú nesmiernou obratnosťou. Typický je u nich dlhý, na konci mierne zahnutý zobák, na spodnej strane vybavený širokým a roztiahnuteľným žltkastým vakom. Nohy má vybavené plávacími blanami. Hmotnosťou je to pomerne ťažký vták, samec môže vážiť 9 až 15 kg, považujú sa za najťažšie lietajúce vtáky sveta. Rozpätie krídel môže dosiahnuť až 360 cm. V hniezdnej sezóne sa ich ružový nádych zvýrazní, samce majú tvár sýtoružovú, samice oranžovú.
Hniezdia na zemi vo veľkých kolóniách, najradšej v trstinových zárastoch na okrajoch vodných plôch. Znášajú 1 až 3 vajcia, ktoré sa inkubujú 29-36 dní. Rodičia kŕmia mláďatá polostrávenými rybami, ktoré si mladé vyberajú z hrdelných vakov tak, že si zasunú do nich celú hlavu. Mladé jedince sú na vrchnej časti tela tmavo sivé až hnedo sfarbené, spodné časti majú špinavo biele. Dospievajú vo veku 3-4 rokov. Ako potrava slúžia pelikánom predovšetkým ryby. Denný príjem pelikána sa odhaduje na 900 až 1200 g rybacej potravy. Keďže je to výborný letec, ktorý šikovne využíva vzdušné prúdy, nie je pre neho problém migrovať na veľké vzdialenosti. Populácia v Rumunsku sa odhaduje na 3000 až 3500 párov, v Rusku na 4300 párov, v ázijských lokalitách sú to počty vyššie, napr. v Pakistane je to 25000, v Afrike ich môže byť okolo 75000 párov. V zoologických záhradách sa pelikán ružový chová pomerne často. V ranokresťanskej symbolike bol pelikán považovaný za symbol kresťanskej obetavej lásky, pretože sa verilo, že si sám dokáže rozorvať hruď aby nasýtil hladujúce mláďatá. Naša zoo chová tento druh od začiatku 60. rokov. Dosiaľ (2011) sme odchovali 8 mláďat. Prvýkrát v roku 1999, naposledy v roku 2009.
Chov obnovený v júli 2015.
Pavúk Emiliin
Páv korunkatý
Do čeľade bažantovitých vtákov (Phasianidae) zaraďujeme aj tri druhy pávov, z ktorých sa vďaka polodivému chovu v rôznych krajinách páv korunkatý stal jedným z najznámejších a najrozšírenejších vtákov. Pôvodnou domovinou tohto páva sú tropické pralesy a horské lesy v Indii a na Srí Lanke do nadmorskej výšky 2000 m. Žije v polygamných skupinkách, ktoré tvorí jeden samec a 4-5 samíc. Cez deň sa obvykle pohybuje po zemi v blízkom okolí svojho teritória, oddychuje aj nocuje na stromoch. Jeho potravu tvoria rôzne semená, bobule, plody a hmyz. Potravu si páv vyhľadáva výlučne na zemi v blízkosti hustých porastov a stromov.
Obdobie párenia vyvrchoľuje v apríli až máji, kedy samce súperia o samice. Počas toku samce rozťahujú do vejárov svoje prekrásne chvostové perá s typickými kovovo sfarbenými „okami“. Ich dĺžka môže byť až 1,5 m. Hniezdo býva umiestnené zvyčajne v hustých kríkoch. Úplnú znášku tvorí 4-8 vajec, po vyliahnutí vychováva mláďatá výlučne samica. Pávy sa chovali už oddávna ako okrasné vtáky po celom svete, známa je aj bielo či zeleno sfarbená forma. V Indii sú tieto vtáky uctievané a posvätné. Podobne ako v iných zoo aj v našej žijú pávy voľne, zaznamenali sme množstvo odchovov.
Iné meno: páv obyčajný, páv modrý
Parosnička srdiečková
