Marabu africký
Majna Rothschildova
Majna Rothschildova bola pre vedu opísaná iba v roku 1912 z indonézskeho ostrova Bali. Meno dostala podľa britského ornitológa lorda Rothschilda. Zoologická systematika ju radí medzi škorcovité (Sturnidae). Divá populácia nebola nikdy nijako početná, najviac ich prežíva na západe ostrova. Ku koncu tisícročia poklesol však ich stav na menej než 20 jedincov. Vďaka vývozom do Ameriky a Európy v 60. a 70. rokoch ich dnes žije v zoologických záhradách takmer 1000. Majna Rothschildova sa vyznačuje snehovobielym sfarbením tela, výnimkou sú čierne špičky krídel a modrá plôška kože okolo očí. Zobák je šedomodrý so žltou špičkou. Samec sa líši od samičky nápadnejšou chocholkou.
V prírode sa živia hmyzom a ovocím. Znáša 2 až 4 modrozelené vajcia. Po 13-16 dňoch sa narodia úplne neoperené mláďatá s uzavretými očami. Za15 až 25 dní opúšťajú hniezdo a rodičia ich ešte nejaký čas dokrmujú. Po mesiaci získajú šat dospelých. V podmienkach zoo sa môžu dožiť aj 20 rokov. Sú schopné imitovať ľudský hlas. Európsky záchranný program EEP vedie nemecká ZOO v Kolíne nad Rýnom. V súčasnej dobe prebiehajú prvé pokusy o návrat májn na ostrov Bali. S chovom sme začali v roku 2006, naše vtáky pochádzajú zo ZOO Praha.
Iné (nevhodné) meno: škorec biely (pozn. existuje okolo 20 druhov bielych škorcov)
Mačka maloškvrnná
Mačka červenoškvrnná
Mačka červenoškvrnná je najmenšia mačkovitá šelma na svete. Zdá sa ale, že jej prvenstvu konkuruje africká mačka čiernonohá (Felis nigripes), aj keď podľa viacerých zdrojov je táto zrejme o čosi väčšia. Vskutku ale ide o dva suverénne najmenšie druhy mačiek. Mačka červenoškvrnná váži v priemere od 0,9 (samica) do 1,5 kg (samec). Má prevažne hnedosivé základné sfarbenie s charakteristickou kresbou drobných hrdzavých až červenohnedých škvŕn. Pochádza z tropických lesov Indie a ostrova Srí Lanka (staršie nazývaného Cejlón). Ostrovná forma je klasifikovaná za samostatný poddruh a keďže na Srí Lanke žijú tri rôzne druhy malých mačiek, občasne používané meno mačka cejlónska nie je priveľmi vhodné.
Patrí medzi vzácne druhy, ohrozované postupnou stratou prirodzených biotopov a prenasledovaním zo strany domorodého obyvateľstva. Nielen drobné telesné rozmery, ale aj skrytý nočný spôsob života a plachosť sú dôvodom toho, že o živote tejto mačky v prírode toho dodnes veľa nepoznáme. Na Srí Lanke celé roky unikala pozornosti, vyfotografovať sa ju tam podarilo len zopár trpezlivým šťastlivcom v národnom parku Yala. V odborných kruhoch si preto vyslúžila prezývku „Invisible cat“ (neviditeľná mačka). Je veľmi obratná v lezení po stromoch, hoci pravdepodobne viac loví korisť na zemi. Živí sa rôznymi drobnými vtákmi a cicavcami. Z pozorovaní v chovoch zoologických záhrad je známe, že táto v prírode nočná mačka je v starostlivosti človeka extrémne aktívna, a to bežne aj v denných hodinách. Chov vo svetových zoo je stále raritná záležitosť. Mnohé zoo od jej chovu odradí malá veľkosť a tým pádom aj menšia atraktívnosť pre návštevníkov. Mimo Európy ju chovajú jedine v Zoo Colombo na Srí Lanke, v minulosti bola chovaná ešte v americkej Zoo Cincinnati. Do Európy ju po prvýkrát priviezli v roku 1881 do londýnskej zoo. Mačky červenoškvrnné cejlónske začala chovať ako prvá v roku 1975 nemecká ZOO Frankfurt, v ktorej o rok neskôr dosiahli svetový prvoodchov. Frankfurtská zoo je v súčasnosti najväčším chovateľom a vedie európsku plemennú knihu (ESB) pre tento druh. V roku 2014 žilo celkom 44 jedincov (20 samcov + 24 samíc) v 8 európskych zoo. Mačky červenoškvrnné sú v našej zoo novinkou roku 2015.
Mačka amurská
