Kraska červenozobá

Kraska červenozobá

máj 28, 2020

Kraska červenozobá reprezentuje orientálnu vtáčiu oblasť a patrí do čeľade krkavcovitých vtákov (Corvidae), to znamená do príbuzenstva vrán, strák, sojek a krkavcov. Krasky sú mimoriadne nápadné ázijské vtáky, často uctievané a spodobované vo východných kultúrnych artefaktoch. Veľkosťou tela je podobná európskej strake (Pica pica), líši sa však nápadným a oveľa dlhším až 50 cm dlhým naspodu čiernobielo pruhovaným chvostom. Hlavu, krk a hruď má čiernej farby s modravými škvrnkami na korunke. Ramená a chrbát sú tmavomodré, spodné časti tela sivokrémové. Dlhý chvost je nápadne modrý, rovnako ako letky, ktoré navyše zdobí široká biela špička. Zobák majú oranžovočervený, podobne ako končatiny a krúžok okolo očí. Sfarbenie očného krúžku je premenlivé, závisí od zemepisnej rasy druhu, u niektorých môže byť žlté. Domovom krasok červenozobých je rozsiahle územie tiahnuce sa od západných Himalájí, na východ ďalej do Číny až po Vietnam.

Uprednostňuje porasty stálozelených lesov a krovín, prevažne v predhoriach až horských oblastiach. Potravu si hľadá najčastejšie na stromoch, občas i na zemi, niekedy v kŕdlikoch priletuje na obhospodarované terasy a čistiny. Nie je veľmi vyberavá, uspokojí sa s rôznymi bezstavovcami, menšími stavovcami, ovocím alebo semenami. Hniezdi v dutinách stromov alebo v hustých krovinách. Hniezdo máva relatívne plytké. Obvykle znáša 3-5 vajec. Patrí medzi výrazne vokálne a teda hlučné druhy. Má rozsiahly hlasový repertoár, najčastejšie sa ozýva hvízdavým spevom alebo škriekavými zvukmi. Býva aj dobrým imitátorom. V zoologických záhradách sa zo všetkých piatich druhov krasok chová iba tento druh. V kolekcii vtákov ZOO Bojnice je od roku 1995. Doteraz (2011) tu bolo odchovaných 26 mláďat.

Iné meno: kita červenozobá

Kozorožec kaukazský

Kozorožec kaukazský

máj 28, 2020

Pohorie Kaukaz symbolicky oddeľuje Európu od Ázie. Zvláštnosťou je, že v samotnom reťazci týchto hôr sa vyskytujú dva odlišné druhy kozorožcov. Sú to kozorožce kaukazské (Capra caucasica) a kozorožce dagestánske (Capra cylindricornis). Prvý druh žije výlučne v západnej časti pohoria, pričom areál jeho rozšírenia je iba 4500 km2, čo je asi jeden z najmenších areálov nejakého kopytníka. Druhý druh sa vyskytuje na východných hrebeňoch horstva. Medzi oboma druhmi bolo pozorované vzájomné kríženie, najmä v okrajových oblastiach, kde sa ich areály výskytu stretávajú. Rohy samcov kozorožca kaukazského sú v porovnaní s rohmi kozorožca alpského (Capra ibex ibex) z Európy kratšie, no masívnejšie a hrubšie a o čosi rozložitejšie.

Dĺžka rohov môže dosahovať 740 mm, u samíc sú podstatne menšie a tenšie. Vystupuje do výšok až 4200 m, niekedy sezónne migruje do nižších polôh. V lete v jeho potrave prevažujú trávy, v zime skôr listy stromov a krov. V horských terénoch sa pohybujú mimoriadne obratne, denne sú schopné prejsť aj 15-20 km. V priemere žije na 1000 ha 50-60 jedincov. Obvyklou sociálnou jednotkou je skupina s počtom okolo 12-30 zvierat. Dospelé samce žijú mimo obdobia ruje oddelene. Gravidita trvá 150-160 dní, rodia jedno, vzácne dve mláďatá. Dožívajú sa okolo 10 rokov, v opatere človeka do 22 rokov. Európsku plemennú knihu ESB vedie česká Zoo Olomouc. Tento druh chováme od roku 1978. V našej zoo sa pravidelne rozmnožuje, len v roku 2010 sa odchovalo 8 mláďat.