Volavka obrovská

Volavka obrovská

Volavka obrovská (Ardea goliath) je veľký brodivý vták z čeľade volavkovité (Ardeidae) a najväčšia volavka sveta s rozpätím krídel 185 – 230 cm a váhou 4,4 kg. Vo svete poznáme 64 druhov z čeľade volavkovité. Väčšina žije v tropických krajinách a len niekoľko z nich sa vyskytuje aj na Slovensku, napríklad volavka popolavá (Ardea cinerea) a volavka biela (Egretta alba). Na rozdiel od väčšiny volaviek drží volavka obrovská končatiny pri lete zvesené a nie natiahnuté.

Nie je sťahovavá, ale v dôsledku sezónnych zmien biotopov môže migrovať. Párenie a reprodukcia súvisí s obdobím začiatku dažďov, ale v niektorých oblastiach sa rozmnožuje v ktoromkoľvek mesiaci roka (Kushlan a Hancock 2005) alebo iba vtedy, keď sú podmienky najpriaznivejšie, čo nemusí byť každý rok (Hoyo et al. 1992). Obyčajne hniezdi samostatne v pároch (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005). ale občas môže hniezdiť aj v malých jednodruhových alebo zmiešaných kolóniách (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005). Žije v pobrežných aj vnútrozemských vodách (Kushlan a Hancock 2005), sladkovodných a slaných vodách (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňuje plytkú vodu (Kushlan a Hancock 2005) pozdĺž pobrežia jazier, riek (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005) a lagún (Kushlan a Hancock 2005). Ďalšími vhodnými biotopmi sú močiare, prílivové ústia riek, útesy, mangrovové potoky (Hoyo a kol. 1992) a vodné toky v savanových lesoch (Kushlan a Hancock 2005).

Jej potravou je hmyz, bezstavovce, ryby s dĺžkou 15 – 50 cm, obojživelníky, kraby, krevety ale aj malé cicavce (Hoyo et al. 1992).

Hniezdo si stavia z vetví a trstín na stromoch aj sčasti ponorených vo vode, nízkych kríkoch, mangrovoch, útesoch, (Hoyo et al. 1992) alebo na zemi (Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňujú hniezdne lokality obklopené vodou (Hoyo et al. 1992) ako sú napríklad ostrovy vegetácie v jazerách, (Kushlan a Hancock 2005 ), alebo na brehoch riek a jazerách (Kushlan a Hancock 2005).

Vlk eurázijský

Vlk eurázijský

Dodnes je spájaný s rozmanitými neopodstatnenými mýtami a výmyslami, ktoré spôsobili, že v mnohých častiach jeho areálu výskytu je človekom vytláčaný alebo už bol vyhubený (západná a severná Európa). V mysliach väčšiny verejnosti tieto schématizmy stále pretrvávajú. Obýva skoro celú severnú pologuľu, na tomto obrovskom území vytvára viacero poddruhov rôznej veľkosti a farebných rázov. Normálny (zdravý) jedinec vlka je mimoriadne plaché a inteligentné zviera, vyniká svojou vytrvalosťou a odolnosťou.

Svoju korisť loví prenasledovaním, pri čom využíva vynikajúci čuch, zrak, beh a spoluprácu jednotlivých členov svorky. Z divo žijúcich zvierat je jeho častou korisťou jelenia zver a to hlavne slabšie jedince. Trvalý tlak vlka jeleniu populáciu ozdravuje. Človeku a jeho sídlam sa vyhýba, no keďže si vyberá čo najprístupnejšiu korisť, ľahko sa ňou stávajú ovce (prípadne iné domáce zvieratá). Naše jedince sú nominátneho poddruhu vlka eurázijského (Canis lupus lupus).