Pelikán ružový je jedným zo siedmich známych druhov pelikánov. V Európe sa vyskytuje v delte Dunaja, Volgy, v Ázii pri Aralskom mori, v poriečí Eufratu a Tigrisu, pri Perzskom zálive až po západné oblasti Indie. Veľký areál má v rovníkovej Afrike. Pelikány sú mohutné, na prvý pohľad neohrabane vypadajúce vtáky, ktoré však pri love rýb vynikajúco manévrujú a prekvapujú nesmiernou obratnosťou. Typický je u nich dlhý, na konci mierne zahnutý zobák, na spodnej strane vybavený širokým a roztiahnuteľným žltkastým vakom. Nohy má vybavené plávacími blanami. Hmotnosťou je to pomerne ťažký vták, samec môže vážiť 9 až 15 kg, považujú sa za najťažšie lietajúce vtáky sveta. Rozpätie krídel môže dosiahnuť až 360 cm. V hniezdnej sezóne sa ich ružový nádych zvýrazní, samce majú tvár sýtoružovú, samice oranžovú.

Hniezdia na zemi vo veľkých kolóniách, najradšej v trstinových zárastoch na okrajoch vodných plôch. Znášajú 1 až 3 vajcia, ktoré sa inkubujú 29-36 dní. Rodičia kŕmia mláďatá polostrávenými rybami, ktoré si mladé vyberajú z hrdelných vakov tak, že si zasunú do nich celú hlavu. Mladé jedince sú na vrchnej časti tela tmavo sivé až hnedo sfarbené, spodné časti majú špinavo biele. Dospievajú vo veku 3-4 rokov. Ako potrava slúžia pelikánom predovšetkým ryby. Denný príjem pelikána sa odhaduje na 900 až 1200 g rybacej potravy. Keďže je to výborný letec, ktorý šikovne využíva vzdušné prúdy, nie je pre neho problém migrovať na veľké vzdialenosti. Populácia v Rumunsku sa odhaduje na 3000 až 3500 párov, v Rusku na 4300 párov, v ázijských lokalitách sú to počty vyššie, napr. v Pakistane je to 25000, v Afrike ich môže byť okolo 75000 párov. V zoologických záhradách sa pelikán ružový chová pomerne často. V ranokresťanskej symbolike bol pelikán považovaný za symbol kresťanskej obetavej lásky, pretože sa verilo, že si sám dokáže rozorvať hruď aby nasýtil hladujúce mláďatá. Naša zoo chová tento druh od začiatku 60. rokov. Dosiaľ (2011) sme odchovali 8 mláďat. Prvýkrát v roku 1999, naposledy v roku 2009.

Chov obnovený v júli 2015.