Korunkaté žeriavy patria k najkrajším vtáčím druhom a typickým predstaviteľom africkej ornitofauny. Ako jediné zo všetkých žeriavov vedia sedieť na stromoch, kde aj niekedy hniezdia a majú pomerne krátky zobák. Charakteristická je pre ne slamovožltá korunka na hlave. Pre tieto znaky boli zaradené do samostatnej podčeľade Balearicinae. Dorastajú do dĺžky asi 1 m a hmotnosti 3-4 kg. V rozpätí krídel dosahujú 180-200 cm. Z dvoch popísaných druhov je známejší žeriav kráľovský, ktorý sa vyskytuje v dvoch poddruhoch vo východnej a južnej Afrike. V zoologických záhradách sa najčastejšie chová jeho východný poddruh (B. r. gibbericeps) rozšírený v Keni, Ugande a Tanzánii. Obýva otvorené trávnaté savany, mokrade a okolia rôznych vodných telies. Žije monogamne v pároch a často vytvára malé rodinné skupiny.
Živí sa rastlinnou potravou, semienkami, väčším hmyzom a príležitostne aj drobnými stavovcami. Niekedy sa zdržuje v blízkosti kopytníkov, ktoré svojou chôdzou plašia hmyz. Počas tokania obaja partneri spoločne predvádzajú svadobné tance s roztiahnutými krídlami a vydávajú hlasné dvojslabičné volanie. Hniezdo si stavia v hustej vegetácii pri vode alebo na nízkych stromoch. Mláďatá zo znášky 2-3 svetlomodrých vajec sú operené a schopné lietať vo veku 60-90 dní. Žeriav kráľovský je v prírode početnejší ako jeho príbuzný žeriav korunkatý (Balerica pavonina), ale oboch ohrozuje najmä čoraz väčšia degradácia pôvodných biotopov. V zajatí sa môžu dožiť niekedy až 50 rokov, avšak rozmnožujú sa tu len vzácne. Naša zoo chová tento druh už od roku 1958.
Iné meno: žurav kráľovský