júl 12, 2019 | Aktuálne, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Zaujímavosti
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Jaroslav Slašťan
júl 10, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Často sú démonizované a zobrazované ako príšery z podzemia. V skutočnosti sú len obeťami nepravdivých povier. Mnohí z nás sa ich dodnes desia. Netopiere však pre nás nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Vďaka ich vzhľadu a využívaniu podzemných úkrytov boli ešte v nedávnej minulosti považované za diablových spoločníkov. Najmenšie cicavce na svete však vôbec nie sú nebezpečné. Práve naopak, sú užitočné a majú veľmi zaujímavý život.Mnoho ľudí ešte aj dnes považuje netopiere za vtáky. Netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Netopiere sú jediné cicavce na svete so schopnosťou aktívneho letu. Nie sú príbuzné myšiam ani žiadnym hlodavcom. Evolučné štúdie dokázali, že netopier je viac príbuzný primátom a v rámci živočíšnej ríše tvorí vlastný rad s názvom Chiroptera. Majú síce slabý zrak, no nie sú úplne slepé. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto mýtu je fakt, že lovia v noci a k orientácii používajú echolokáciu. Ultrazvukový signál je druhovo špecifický a má frekvenciu od 20 do 110 kHz. Svojimi špeciálne tvarovanými ušnicami a ušným viečkom zachytávajú odraz ultrazvukových vĺn, ktoré vydávajú ústami, niektoré druhy nosom. Tie sa odrážajú od objektov a poskytujú im informáciu o ich veľkosti, polohe a tvare.
Staršia literatúra je plná mýtov, ktoré súvisia so zamotaním sa netopiera do vlasov. Dokonca sa verilo, že počas letu hľadá človeka, ktorý dal svoju dušu diablovi. A ak ho nájde, zapletie sa mu do vlasov a dušu odnesie do pekla. Preto vždy večer, keď dievčatá z dedín vychádzali z domu, mali na hlave šatky, lebo netopiera by nikto z vlasov nedostal. Ak by sa vraj zamotal, spôsobil by besnotu, preniesol vši, blchy a mohol by zatemniť mozog a dostať tak dievča na pokraj šialenstva. V Tirolsku verili, že dievčaťu, ktorému vletí do vlasov netopier, sa nikdy nevydá. A podľa povery sedmohradských cigánov vznikol netopier z bozku, ktorý dal čert spiacej žene.
Na svete síce žijú netopiere, ktoré sa živia krvou, ide však len o 3 druhy – Desmodus rotundus, Diaemus youngi a Diphylla ecaudata –, a aj tie žijú v tropických oblastiach Ameriky. Pokožku narežú ostrými zubami a okamžite do nej vpustia sliny obsahujúce anestetiká a látky brániace zrážaniu krvi. Aj preto rana krváca ešte nejaký čas po tom, čo sa upír približne po pol hodine hodovania nasýti. Samotná ranka po uhryznutí je iba 5 milimetrov široká a približne rovnako hlboká a väčšinou sa zahojí do niekoľkých dní. Krv obete nesajú, ale vylizujú jazykom so špeciálnymi drážkami. Aby tieto netopiere prežili, svoje drobné telo musia napojiť krvou každú druhú noc. Keďže krv obsahuje veľa vody a bielkovín, ale dodáva málo energie, musia jej na posedenie vypiť čo najviac, čiže 70 až 80 percent svojej hmotnosti. Stáva sa, že to netopier so svojou pažravosťou preženie, takže od koristi sa doslova odgúľa. S plným bruchom nedokáže vzlietnuť a cestu domov musí absolvovať prevažne po zemi.
Odhliadnuc od práve opisovaných druhov živiacich sa krvou, potravu ostatných tropických netopierov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy z kvetov. Všetky európske netopiere sa živia výlučne hmyzom, dokážu ho skonzumovať veľké množstvo a jeden jedinec dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov. Naše netopiere majú veľmi rýchly metabolizmus, preto potrebujú za noc skonzumovať potravu rovnajúcu sa 20 až 50 percentám svojej telesnej hmotnosti.Lovia pomalým alebo, naopak, rýchlym letom voľne vo vzduchu, iné druhy lovia medzi korunami stromov, zbierajú ju z povrchu listov, kôry, zeme alebo vodnej hladiny.
Na Slovensku žije z celkovo viac ako 1 200 známych druhov netopierov len 28. Pôvodne obývali prírodné biotopy, a to najmä podzemné priestory, ako sú jaskyne a pôvodné pralesy, kde si nachádzali úkryty v dutinách starých stromov. S postupnou zmenou krajiny a rozvojom ľudských sídiel však dochádzalo k miznutiu ich pôvodných stanovíšť a netopiere tak hľadali náhradné priestory, v ktorých by mohli žiť. A tie im paradoxne ponúkol človek v podobe svojich sídlisk. Niektoré druhy netopierov sa na urbanizované prostredie adaptovali natoľko, že ich už inde ani nenájdeme.
Počas posledného augustového víkendu (24.8.2019) sa v Národnej zoo Bojnice bude aj tento rok konať Noc netopierov. V rámci tohto podujatia verejnosti poskytujeme odborné informácie, prezentujeme ukážky a najnovšie poznatky z výskumov. Noc netopierov organizujeme v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov na Slovensku. Pútavé informácie, poznatky a skúsenosti priamo z terénu odovzdáva RNDr. Peter Bačkor, PhD. V prednáškovej sále a neskôr sa všetci záujemcovia presúvajú do areálu zoo, kde sa pokúšajú o odchyt netopierov do špeciálnej – na to určenej siete. Cieľom tohto podujatia je pomôcť prekonať u detí i dospelých neopodstatnené obavy a strach z netopierov.
Text: Jaroslav Slašťan/Národná zoo Bojnice
júl 4, 2019 | Kampane, Novinky, Zaujímavosti
Letná kampaň Národnej zoo Bojnice s názvom „Ukradnutá divočina“ sa venuje problematike obchodovania so zvieratami a ich časťami.
„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia divokých zvierat. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami. Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka. Slogan kampane je „Kupuješ ? Aj ty máš krvavé ruky !“ a má poukázať na účasť mnohých Slovákov na nelegálnom obchode so zvieratami a ich časťami. Slogany sú doplnené faktami, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých kvôli slonovine a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených kvôli ich kožušinám. A ako nemať krvavé ruky ? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha, alebo výrobkov z častí jeho tela môžete pomôcť k jeho záchrane“, povedala o prvej komplexnej kampani svojho druhu v Čechách a na Slovensku vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice Ing. Andrea Klasová.
Po ničení prirodzených biotopov je druhou hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov je práve zver, zabíjanie a obchodovanie s nimi a ich časťami. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce a z častí tiel kože vo forme módnych doplnkov (opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky) a výrobky zo slonoviny.
Kampaň je inštalovaná pri hradnom múre oproti veľkému rybníku. „Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale oni len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť. Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná. Uvítali sme túto kampaň a rozhodli sa ju inštalovať v areáli našej zoo. Kampaň Ukradnutá divočina vznikla na základe skúseností vedúcej Oddelenia medzinárodnej ochrany biodiverzity a CITES Českej inšpekcie životného prostredia Pavly Říhovej, v spolupráci s riaditeľom Zoo Ostrava Petrom Čolasom, terénnym zoológom Zoo Ostrava a vedúcim záchranného programu Kukang Františkom Příbrským, terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a fotografkou Luciou Čižmárovou a ďalšími členmi tímu. Všetky exempláre alebo časti zvierat na fotografiách boli zabavené kontrolnými orgánmi CITES v Českej republike. Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania. Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propagovať práve v čase dovolenkového obdobia, pretože ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, o ktorých ani nevedia a ani len netušia, aký “strašidelný” príbeh majú za sebou“ doplnila Andrea Klasová.
júl 3, 2019 | Novinky, Zvieracie aktuality
K obyvateľom Národnej zoologickej záhrady Bojnice pribudlo 16.06.2019 mláďa antilopy vranej (Hippotragus niger niger). Samček je našim druhým tohtoročným prírastkom u antilop vraných a zároveň ôsme mláďa tohto druhu africkej antilopy narodené v našej zoo. Antilopa vraná je chovaná približne v 35 európskych zoo, na rozdiel od iných druhov je tento druh chovaný skôr zriedka. V zoologických záhradách (aj u nás) sa chová najčastejšie juhoafrický poddruh (Hippotragus niger niger). V európskych zoo sa pre Antilopy vrané vedie plemenná kniha ESB v ZOO Givskud v Dánsku. V českej republike ich môžete vidieť v Zoo Dvůr Králové nad Labem a v Zoo Praha. V Národnej zoo Bojnice ich chováme od roku 2010.
Tento druh antilopy bol v minulosti početne rozšírený vo veľkej časti južnej a východnej Afriky, dnes je však čoraz vzácnejší, pretože patrí k vyhľadávaným cieľom lovcov trofejí. V Angole sa táto antilopa stala štátnym symbolom, nazývajú ju tu „palanca negra“ a vo svojom logu ju má angolská Štátna letecká spoločnosť TAAG. Angolský národný futbalový tím si zas dal meno Palancas Negras.
Antilopa vraná patrí medzi väčšie druhy antilop, vyniká nádherným sfarbením a mohutnými oblúkovito zahnutými rohmi. V kohútiku meria 120 až 140 centimetrov a váži až 200 až 270 kilogramov. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a na čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Obýva prevažne neprístupné lesnaté savany juhovýchodnej Afriky, areál rozšírenia tohto druhu antilopy siaha od juhovýchodnej Keni a východnej časti Tanzánie a Mozambiku až do Angoly a Konga. Antilopy vrané sú teritoriálne, vytvárajú čriedy 10 až 30 jedincov, ktoré kontroluje jeden samec. Samce medzi sebou bojujú v typickej póze na kolenách. Pri vzájomných súbojoch samcov dochádza k zraneniu len zriedkavo. Samce antilopy vranej sú legendárne pre svoju bojovnú povahu, pri ohrození využívajú svoje nebezpečné rohy, postavia sa aj levom. Ak je stádo priveľké, rozpadne sa na menšie skupinky, ale stále na nich dohliada jeden vedúci býk. Antilopy vranie sa vyhýbajú otvorenej krajine a vždy sa zdržujú v blízkosti vodných tokov alebo napájadiel. Na svojom areáli výskytu vytvárajú štyri poddruhy: antilopa vraná východoafrická (Hippotragus. niger roosevelti), antilopa vraná zambijská (Hippotragus niger kirkii), antilopa vraná juhoafrická (Hippotragus niger niger) a najvzácnejší poddruh zároveň s najväčšími rohami – antilopa vraná angolská (Hippotragus niger variani). V prírode vytvárajú čriedy 10 až 30 jedincov, kontroluje ich jeden samec.
Jaroslav Slašťan
jún 28, 2019 | Nepremeškajte, Novinky
UŽ PO SIEDMY KRÁT SME OTVORILI BRÁNY MOTÝLEJ ZÁHRADY!
Návštevníci Národnej zoo Bojnice môžu od 28.6.2019 v motýlej záhrade vzhliadnuť a pozorovať desiatky druhov exotických motýľov.
Rozmanitosť motýľov je nekonečná, len na Slovensku odborníci evidujú 3 598 druhov. V Európe ich žije o niečo viac, asi 5 000 druhov. No aj to je len nepatrná časť z takmer 160 000 druhov žijúcich na našej planéte. Za mnohými by ste museli cestovať do trópov a na viaceré kontinenty. Niektoré z nich však môžete pozorovať v motýlej záhrade, ktorú Národná zoo Bojnice sprístupnila verejnosti 28.6.2019.
Spoznať motýlí život úplne zblízka a zažiť fascinujúci a krehký život motýľov môžu prostredníctvom motýlej záhrady všetci návštevníci Národnej zoo Bojnice. Mnohí ľudia majú veľmi slabé znalosti o motýľoch, mýlia si kuklu s larvou, alebo sú presvedčení, že motýľ po chytení do ruky umrie či stratí schopnosť lietať, čo samozrejme nie je pravda. Motýle nežijú dlho, u niektorých druhov je to len týždeň, niektoré druhy žijú niekoľko mesiacov. Motýle sú po chrobákoch najväčší rad hmyzu. Vo svete motýľov nájdete mnoho zaujímavostí. Medzi najzaujímavejšie druhy, ktoré u nás môžete vidieť patrí napríklad najväčší denný motýľ – sovookáľ kráľovský (Caligo memnon), ktorého rozpätie krídla môže dosiahnuť až 150 mm alebo druh morfo cisársky (Mopho peleides), ktorý je označovaný za lietajúci drahokam. Atraktívnym druhom je tiež motýľ z čeľade babôčkovité, pochádzajúci z pralesov juhovýchodnej Ázie – listovec slnečný (Kalima inachus), ktorý vyzerá ako suchý list. Zaujímavý je život babôčky smradľavej (Danaus plexippus). Jedince tohto druhu sa v určitých ročných obdobiach zhlukujú do rojov, ktoré môžu tvoriť státisíce či milióny živočíchov. V angličtine znie jeho meno vznešene – „Monarch butterfly“, (kráľovský motýľ), v Austrálii ho však nevolajú inak ako „Wanderer“ – tulák. Tento druh babôčky zo Severnej Ameriky je legendárne známy svojím sťahovaním. Každoročne totiž tiahnu státisíce týchto motýľov z Kanady až do stredného Mexika, kde zimujú v obrovských kŕdľoch v borovicových hájoch. Motýle si tu vybudujú „hniezda“ vysoko v korunách ihličnatých stromov. Ich cesta do Mexika, na ktorej ich čaká množstvo prekážok, meria okolo 4 500 km. Motýle, ktoré ju prežijú, sa na jar vracajú do Severnej Ameriky a Kanady.
Motýlia záhrada Národnej zoo Bojnice prináša návštevníkom už siedmy rok nevšedný zážitok z pozorovania nevšedného života motýľov, ich správania sa a návykov. Motýle do našej motýlej záhrady objednávame z anglickej motýlej farmy, chodia k nám postupne do skleníkových liahní vo svojom treťom vývojovom štádiu kukiel. Z ponuky dodávateľa sa nám podarilo objednať viacero nových atraktívnych druhov, ako sú morfo cisársky, sovookále, veľké vidlochvosty a dlháne (Heliconius sp.). Na vyliahnutie musíme striktne dodržať predpísanú teplotu minimálne 27 °C a ideálnu 80-percentnú vlhkosť vzduchu. Otváracie hodiny sú prispôsobené aktivite motýľov. Keď je zamračené a chladnejšie počasie, motýle sedia, sú menej aktívne, ako keď je slnečno a teplo. Záhrada je jednou z najatraktívnejších expozícií Národnej zoo Bojnice a určite prispieva k pochopeniu potreby ochrany týchto zaujímavých zástupcov hmyzej ríše.
Otváracie hodiny Motýlej záhrady (obdobie: 28.6.2019 – september 2019) :
Pondelok – Nedeľa: 09.00 – 17.00 hod. (každý deň)
