Chránený kontakt

nov 24, 2021 | Novinky, Zvieracie aktuality

Navštívili sme pavilón slonov, Maja a Gula zaznamenávajú veľký progres

O prechode chovu bojnických sloníc Maji a Guli na chránený kontakt sme Vás nedávno už informovali. Na takéto fungovanie je potrebný čas a náročný tréning, ktorý musia chovatelia so slonicami absolvovať. Po uplynutí istej doby sa preto k tejto téme opäť vraciame, aby sme sa pozreli na progres, ktorý bojnické slonice dosiahli.

Novodobá etapa chovu slonov afrických

S chovom slonov afrických prichádza i novodobá etapa, ktorej cieľom je postupný prechod na chránený kontakt. Jeho podstatou je bezpečnosť chovateľov pri práci, ale taktiež bezpečnosť samotných zvierat. Chránený kontakt spočíva v niekoľkých zásadných faktoch. V minulosti boli chovatelia takmer počas každého jedného úkonu v plnom kontakte so slonmi. Táto metóda by ale mala v priebehu niekoľkých rokov zostať iba spomienkou. Prechod na chránený kontakt vyplynul z nariadenia Európskej únie zoologických záhrad a akvárií (EAZA), ktorá zoologickým záhradám stanovila prechod do plného chráneného kontaktu najneskôr do roku 2030. Je ale logické, že ide o zmenu, ktorá sa nedá docieliť zo dňa na deň a preto sa chovatelia slonov v Národnej zoologickej záhrade Bojnice venujú chovu prostredníctvom chráneného kontaktu vo veľkom predstihu. Dosiahnuť takýto progres po 36 rokoch pobytu sloníc v zoo je nesmierne namáhavé. Maja a Guľa sú obrovské zvieratá, ktoré si vyžadujú náročnú starostlivosť. Popri vykonávaní denných potrieb sa musia častokrát podrobiť i veterinárnym vyšetreniam, či bežným ošetreniam najmä v oblasti chodidiel. Na takzvanú „pedikúru,“ ktorú im chovatelia robili priamo v ich výbehu musia ale slonie slečny zabudnúť. Všetky neodkladné úkony v súčasnosti prebiehajú cez kontaktnú stenu. Tá delí chovateľov od robustných zvierat a zaručuje im bezpečnosť pri práci. Chovatelia tak už pri žiadnej činnosti so slonicami do priameho kontaktu neprichádzajú a v novom pavilóne slonov je ich pohyb koordinovaný povelmi cez spomínanú stenu. Základné veterinárne vyšetrenia sa taktiež vykonávajú bezkontaktnou formou, veterinár slony vyšetrí cez stenu, spoza ktorej musia zvieratá spolupracovať. Pre dosiahnutie poslušnosti pri jednotlivých poveloch je nesmierne dôležitý tréning, ktorý naše slonice denne absolvujú. Ten sa vykonáva pozitívnou metódou na target, o ktorej sme sa porozprávali priamo s našim chovateľom Mariánom Lomnickým a ktorý Vám v tomto článku prinášame.

Navštívili sme Maju a Gulu

Vybrali sme sa za našimi slonicami, ako si pri prechode na chránený kontakt počínajú a ako sa im v novom prostredí darí. Slonice Maja a Gula sa do nového domova presťahovali po 36-tich rokoch života v starom pavilóne a keďže slony majú veľmi konzervatívne povahy, ich adaptácia na nové prostredie jednoduchá nebola. Na začiatku si zvykali výlučne na vnútornú ubikáciu a neskôr objavili čaro obývačky, ktorou sa pomenúva vnútorný expozičný výbeh. Dnes sú už obe slonice prakticky adaptované a návštevníci bojnickej zoo sa môžu tešiť z ich nového a luxusnejšieho života.

Zaznamenávajú pokroky

V novom domove prebiehajú so slonicami pravidelné odborné tréningy pozitívnou metódou na target. V minulosti sa tréningy, ktoré sú potrebné k poslušnosti zvierat najmä pri veterinárnych úkonoch vykonávali formou plného kontaktu. Chovatelia prichádzali so slonicami do priameho styku a doslova sa im motali popod nohami. S prvým tréningom novou metódou začali naši „sloniari“ približne koncom júla. V priebehu troch mesiacov sa im podaril obrovský pokrok a v súčasnosti slonice poslušne reagujú na rôzne povely, ktoré od svojich chovateľov dostávajú. Základom správneho výcviku je učiť zvieratá na target motivačnou formou, kde sú za každý zvládnutý povel odmenené a pochválené. Tréning prebieha pokojnou formou, ktorá je základom pre dosiahnutie dôvery sloníc voči svojim chovateľom. Ide o viac ako štvortonové jedince, ktoré musia tento spôsob chovu poňať formou zábavy. „Pri chove cez chránený kontakt je veľmi dôležitým tréning. Ten sa vykonáva pomocou targetu, ktorý je vlastne predĺženou rukou chovateľa. Ide akúsi paličku, na konci ktorej umiestnený nejaký bod, v tomto prípade sa jedná o tenisovú loptičku. Slon sa musí práve na tento bod naučiť reagovať. Základom bolo, aby sa obe slonice dotkli čelom targetu a postupne prechádzali na náročnejšie úlohy. Najdôležitejšie ale je, aby sme sa tento proces naučili aplikovať správne a aby slonice pochopili čo od nich vyžadujeme. Iba vtedy môžeme pomýšľať na dosiahnutie chovu cez chránený kontakt,“ vysvetlil skúsený chovateľ Marián Lomnický.

Kontakt so zvieraťom môže byť rizikový

Každé zviera má geneticky vrodenú povahu, ktorá ho špecifikuje počas celého života. Inak to nie je ani pri slonoch. Napriek dlhoročnému vzťahu, ktorý medzi chovateľmi a ich zverenkyňami Majou a Gulou pretrváva, žiadnu situáciu pri manipulácii s nimi nemožno podceniť. Zvlášť slony sú veľmi plaché zvieratá a rešpekt pred nimi musí byť na prvom mieste. Slony ako také majú veľmi konzervatívne povahy a práca s nimi nie je jednoduchá. Ich mentálne rozpoloženie sa dá porovnať s ľuďmi a kým niekto má prispôsobivejšiu povahu, iný reaguje na zmeny pomalšie, nervóznejšie, či odmietavo. Presne tak je to i s našimi slonicami. Maja sa novým veciam prispôsobuje rýchlejšie a podstatu spočívajúcu v jej oddelení od chovateľov pochopila rýchlo. Gula je o niečo tvrdohlavejšia a práca s ňou si vyžaduje väčšiu trpezlivosť, no aj ona sa postupne tomuto spôsobu prispôsobuje.

Veľká zmena pre slonice, ale i chovateľov

Prechod na chránený kontakt je veľmi dôležitým krokom v chovateľstve zvierat. Tento progres netýka iba samotných zvierat, ale rovnako tak aj ich chovateľov. „V predošlej ubikácii, kde sme pracovali so slonicami v plnom kontakte začínal môj deň kontrolou oboch zvierat, vizuálne som si ich prezrel zblízka, pohladkal som ich, pozrel som im nohy, či na nich nemajú praskliny, alebo iné zranenie. Pokiaľ to bolo nutné, zranenia som zastriekal a na túto spoluprácu boli Maja a Gula zvyknuté. V súčasnosti sa ale tieto úkony budú vykonávať cez bezpečnostnú kontaktnú stenu,“ dodal na záver Lomnický.

Transport kopytníkov

nov 24, 2021 | Novinky, Zvieracie aktuality

Transport kopytníkov v Národnej zoologickej záhrade Bojnice

Začiatkom novembra boli z expozície Národnej zoologickej záhrady Bojnice transportované dve samice jeleňa bieloústeho (Cervus albirostris), do chovu v Tierparku v Berlíne. Jedná sa o druh vysokohorského jeleňa z Tibetu, ktorý sa chová iba v niekoľkých zoo v rámci Európy. Ide o zviera, ktoré z tibetských jeleňovitých druhov žije najvyššie, vo výškach od 3.500 do 5.100 metrov. Jeho domovom sú čínske provincie Tibet, Qinghai, Gansu a Sichuan a Yunnan. Chová ho len osem európskych zoologických záhrad. Je to veľmi vzácny druh jeleňa, v našej zoo máme v súčasnosti chovný pár a na ďalší chov odišli ich potomkovia – dcéry . O odchode samíc rozhodol koordinátor komisie pre kopytníky z Európskej únie zoologických záhrad a akvárií.

V priebehu nasledujúceho týždňa prebehla výmena samcov kozorožca kaukazského (Capra caucasica) s olomouckou zoologickou záhradou. Kozorožec kaukazský žije v pohorí Kaukaz, ktoré symbolicky oddeľuje Európu od Ázie. V horských terénoch sa pohybuje mimoriadne obratne, kozorožce sú schopné denne prejsť aj 15 až 20 km. Dospelé samce žijú mimo obdobia ruje oddelene. Tento druh chováme v Bojniciach od roku 1978 a pravidelne sa u nás rozmnožuje. Európsku plemennú knihu ESB u tohto druhu vedie česká Zoo Olomouc. Práve s touto zoo  bola dohodnutá  výmena samcov – z expozície bojnickej zoo sme v polovici novembra poslali do Olomouca dvoch našich samcov a do Bojníc sme prijali nového chovného samca pre naše samice. Výmena bola zrealizovaná z dôvodu výmeny genofondu. O samcov núdzu nemáme a naopak, v iných zariadeniach ich pre chov potrebujú.

Prírastky z Hodonína

nov 24, 2021 | Novinky, Zvieracie aktuality

Podali sme pomocnú ruku, vo viváriu bojnickej zoo pribudli nové prírastky

Národná zoologická záhrada Bojnice je známa svojou aktívnou pomocou zraneným, hendikepovaným, či osirelým zvieratám. Zapája sa tiež do projektov, ktorých cieľom je pomáhať rôznym druhom živočíchov našej planéty. Bojnická zoo ale úzko spolupracuje a udržiava dobré vzťahy i s inými záhradami v rámci Československa. A práve jedna z nich má za sebou veľmi nelichotivé a smutné obdobie. Určite si ešte čerstvo spomínate na živelnú pohromu, ktorá v druhej polovici júna zasiahla zoologickú záhradu v českom Hodoníne. Škody, ktoré v nej tornádo spôsobilo boli nemalé a najviac si to odniesol útulok, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti ostatných expozícii. Zničené boli aj jednotlivé výbehy a ubikácie v priľahlej oblasti útulku.

Budova akvária pred zrútením

Iba nedávno sme z útrob hodonínskej zoo zachytili veľmi smutnú informáciu, ktorej obsahom bolo, že sa na jej pozemku ukončuje chov morských a sladkovodných živočích. Následky ničivej búrky boli natoľko fatálne, že výrazne narušili statiku budovy tejto ubikácie a tá musí byť následne kompletne zrútená.

Podali sme pomocnú ruku

Z týchto žalostných dôvodov musela jedna z najmenších zoologických záhrad Európy nájsť zvieratám z akvárií nové domovy. Jednou zo zoologických záhrad, ktoré podali pomocnú ruku pri záchrane sladkovodných živočíchov, bola i Národná zoologická záhrada Bojnice. Do expozície vivária tak do nej pribudli krásne prírastky, ktoré pútajú pozornosť zoológov, chovateľov, ale i návštevníkov. V priebehu septembra a koncom októbra sa tak bojnické vivárium rozrástlo piatich sumčekov žraločích, jednu raju pávookú a jedného ostňovca leopardieho. K nim pribudlo tiež ďalších 80 kusov cichlidiek, daniek, mreniek, mečoviek, gupiek.

A kto vlastne sú naši noví prisťahovalci?

Sumček žraločí (Pangasianodon hypophthalmus)

-je veľmi zaujímavým druhom ryby, ktorej telo je nádherne sfarbené, do šedej až šedo-striebornej farby. Dáva prednosť tečúcim vodám, preto v stojatých vodách vyžaduje dobrú filtráciu. Typický je aj rýchlym rastom, následkom čoho sa musí veľkosť jeho akvária podľa potreby meniť a zväčšovať. Už nad 15 cm potrebuje veľký priestor pre život. Sumčeky žraločie sú ale veľmi pekné ryby, ktoré svojim výzorom pripomínajú žraloka. Ak si porovnáme tento druh ryby a žraloka, nájdeme veľa spoločných znakov. Pangasius je podobne ako žralok svojim spôsobom dravec. Preto v akváriu, ale aj v divokej prírode často prenasleduje menšie druhy rýb, ktoré sú z jeho pohľadu považované za potravu. Dôležitý je teda správny výber spoluobyvateľov do jeho akvária.

Ostňovec leopardí (Ctenopoma acutirostre)

-je mäsožravá, no relatívne kľudná rybka, ktorá je typická najmä ťažkopádnym pohybom. Cez deň nie je veľmi aktívna, no pri kŕmení sa nedá odbyť inými rybami a o svoju potravu sa dokáže pobiť aj s podstatne väčšími rybami. Obľubuje najmä komárie larvy, rybie filé, ale nepohrdne ani kvalitným vločkovým kŕmením. K životu potrebuje priestranné akvárium, korene a dekoračné rastliny. Dôležitá je pre ňu výkonná filtrácia a čiastočná výmena vody. Odporúča sa chovať s podobne veľkými rybami, pretože malé rybky považuje za korisť. Naopak, väčších rýb sa môže báť a ukrývať sa na bezpečné miesta. Preto musí byť výber jej spolubývajúcich v akváriu veľmi citlivo posúdený.

Raja pávooká (Potamotrygon motoro)

je jedným z dvadsiatich druhov sladkovodných rají. Jej domovom sú riečne systémy Orinoka, Amazonky a Paraná. Evolučne vznikla z morských predchodcov. Vyznačuje sa diskovitým tvarom tela, ktorého priemer môže byť až jeden meter. Je to živorodý druh. Hmotnosť dospelých jedincov dosahuje 3 až 5 kg. Na krátkom chvoste nemajú nijakú plutvu, malé brušné plutvy sú zložené pod prsnými plutvami. Ich potravou sú malé ryby a bezstavovce. Na chrbtovej strane tela majú na hnedom podklade množstvo čiernych krúžkov alebo očiek so žltasto sfarbeným vnútrom. Sladkovodné raje majú len málo predátorov, lovia ich iba niektoré veľké ryby a kajmany. V niektorých častiach Amazónie ich považujú pre ich jedovaté chvostové tŕne za nebezpečnejšie ako pirane alebo elektrické úhory. Raje z odchovu ZOO Zlín sme chovali v rokoch 2007-2013, v roku 2014 sme chov obnovili dvoma novými samicami.

Nebuďme k svojmu okoliu ľahostajní, pomôcť môže každý!

nov 12, 2021 | Novinky, Zvieracie aktuality

Akonáhle sa teplota ovzdušia zníži a klesne pod určitú hranicu, vo voľnej prírode začína hibernácia rôznych druhov zvierat, vrátane ježov. V súvislosti s týmto zvieratkom ale pred zimným spánkom nastávajú nemalé problémy. Vo väčšine prípadov sa ježovia nezaobídu bez ľudskej pomoci. V prípade, že je človek voči tomuto problému ľahostajný, dochádza k početnému úhynu ježov.

Pomôžme im prežiť zimné obdobie

Aby sme boli konkrétnejší, priblížime si, akým spôsobom môže byť ľudská ruka v súvislosti s prežitím ježkov, ktorí nie sú na hibernáciu pripravení prospešná. V zimnom období a v čase nedostatku potravy je hibernácia zverstva veľmi účinnou metódou na prežitie. Aj uloženie sa na zimný spánok ale musí spĺňať niekoľko dôležitých atribútov. Tým najzákladnejším je telesná hmotnosť daného jedinca. V súvislosti s ježkom je to dosiahnutie váhy minimálne 600 gramov, aj keď tento údaj sa môže líšiť v závislosti na druhu a veku jedincov. Častokrát sa ale stáva, že k hibernácii sa odhodlajú jedince o váhe 450 gramov a v niektorých prípadoch i menej. Pri tak nízkej telesnej hmotnosti sa ich malé telá rýchlo ochladzujú a prudko klesá srdcový tep. Keď tep klesne na 15 až 20 úderov za minútu a ich telo sa ochladí na 10°C, zastaví sa dýchanie a ježkovia sa jari nedožijú.

Ako zistiť, že jež potrebuje našu pomoc?

Z vyššie uvedených dôvodov sú ježkovia častokrát odkázaní na našu pomoc. Spoznať jedinca, ktorý potrebuje pomoc je vo väčšine prípadov jednoduché. Stačí, ak v čase hibernácie zbadáte ježka voľne sa pohybovať po dennom svetle a okamžite viete, že niečo nie je v poriadku. Ježkovia totiž nie sú milovníkmi slnka a takmer nikdy sa na ňom nevyhrievajú. Vtedy sa jedná o mláďatá, ktoré sa na zimný spánok neuložili, pretože zaspatie by pre nich znamenalo istú smrť. Takýchto ježkov je potrebné počas zimných mesiacov udržať v teple a poriadne vykŕmiť, aby sa na jar mohli vypustiť do voľnej prírody. Pomôcť ale môžeme aj fyzicky zdatným ježom, ktorí s prežitím hibernácie problém nemajú. Pokiaľ máte vedomosť, alebo ste zaznamenali pohyb ježov napríklad vo Vašej záhradke, neváhajte a zostrojte im na zimu príbytok. Predsa len, dutiny stromov, či iné úkryty môžu byť pre ich život ohrozujúce. Jednoduchým dreveným domčekom v tvare kocky im môžete taktiež zachrániť život. Častokrát stačí, ak na svojom dvore zanecháte dostatok lístia, v ktorom si jež dokáže nájsť bezpečný úkryt.

Jeden z dvojice ježkov, ktorí iba o vlások unikli smrti.

Na fotografii nedosahoval ani 150 gramov a prežil iba zázrakom.

Na záchrane sa podieľa aj Národná zoologická záhrada Bojnice

Aj Národná zoologická záhrada Bojnice sa každoročne podieľa na záchrane ježov. V uplynulých dňoch prijala do svojej karanténnej stanice krásnu dvojicu, ktorá bola zachránená z prírody ľuďmi, ktorým nebol ich osud ľahostajný. Následne ich odovzdali zoológom v Bojniciach. Tí vedia, ako sa o ich prežitie postarať. „Môžem potvrdiť, že do karanténnej stanice sme prijali dvoch ježkov, ktoré neboli fyzicky zdatné prežiť zimnú hibernáciu. Nejde pritom ale o nič neobvyklé. V súvislosti s týmto zvieratkom je to bežný fyziologický jav, následkom ktorého dochádza k častému úhynu. Včasná a veľmi jednoduchá pomoc môže týmto milým stvoreniam zachrániť život. Obaja ježkovia sú v súčasnosti mimo ohrozenia života. Bola im poskytnutá základná veterinárna starostlivosť, boli odčervené, umiestnené do tepla a pravidelným vykrmovaním ich pripravíme na návrat do ich prirodzeného prostredia,“ vysvetlila Agnesa Cachovanová zo zoologického tímu Národnej zoo Bojnice.

Zdravotný stav oboch ježkov budeme naďalej monitorovať a prinesieme Vám informácie, ako život v záchrannej stanici Národnej zoologickej záhrade Bojnice zvládajú. Obom pritom držíme palce, aby sa počas zimného obdobia dostatočne pripravili na návrat do prírody.