Nové prírastky, odchody a príchody

Nové prírastky, odchody a príchody

 

Mesiac október sa síce v Národnej zoologickej záhrade Bojnice považuje už za posezónne obdobie, no život za jej bránami sa ani náhodou nespomalil. V prvej polovici tohto mesiaca sme zaznamenali niekoľko zásadných udalostí. Do antilopej rodiny pribudla antilopa jeleňovitá a 4. októbra, teda presne na Svetový deň zvierat prišiel na svet pásavec guľovitý. Bojnická zoologická záhrada sa ale musela s niektorými „obyvateľmi“ rozlúčiť. Opustili ju dve samičky a jeden samček antilopy dikdik kirkov. Novým domovom samičiek sa stala Národná zoologická záhrada v slovinskej Ľjublane, jeden samček putoval do Safari Ree Park v Dánsku a ďalší odíde v blízkom období do zoologickej záhrady v Plzni. O ich odchode rozhodol koordinátor Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA). Rozhodol sa tak na základe faktu, že vo výbehu bojnickej zoo je nadbytočný počet kusov tohto druhu a to vzhľadom na veľkosť výbehu. Navyše všetky tri samičky spĺňali tie najlepšie predpoklady na rozmnožovanie svojej populácie. Po transporte posledného dikdika do Českej republiky sa ale do Bojníc nebudeme vracať s prázdnymi rukami. Po prvý raz v histórii privítame veľmi obľúbené a populárne zviera. O jeho príchode Vás budeme informovať už čoskoro, preto aj naďalej sledujte našu webovú stránku a sociálne siete.

 

Za bránami bojnickej zoo vyčíňali piráti!

Za bránami bojnickej zoo vyčíňali piráti!

 

Za bránami bojnickej zoo vyčíňali piráti!

 

V posledný októbrový piatok vyčíňali za bránami bojnickej zoo piráti. O tradičné strašidelné podujatie v bojnickej zoo, ktoré v aktuálnom kalendárnom roku nieslo názov „Piráti v zoo,“ bol zo strany verejnosti veľký záujem.

Príbeh, ktorý sa odohrával v expozícii bojnickej zoo bol inšpirovaný pirátskym príbehom. Kapitán Jack sa vybral na dobrodružné hľadanie svojej posádky, o ktorú prišiel pri búrke. Pri svojej plavbe po celom svete zbieral na palubu najatraktívnejšie zvieratá Zeme a po stroskotaní v Atlantickom oceáne o ne prišiel. A nie len o ne, prišiel o celú svoju posádku. Preto sa rozhodol, že stratené zvieratá nájde a že si postaví novú loď. Na dosiahnutie tohto cieľa ale potreboval i novú posádku, ktorá musela prejsť náročnými úlohami. Nádejnými korzármi sa stali práve tí, ktorí si prišli toto podujatie užiť, teda naši návštevníci. Ich úlohou bolo hľadať na jednotlivých stanovištiach indície, ktoré ich posúvali k ďalším a ďalším stanovištiam. Takto prešli cez šesť stanovíšť, od piráta Majka, cez atraktívnu pirátku Olíviu, Reného, Macesa, až po pirátskych bratov Sema a Tama. Po uhádnutí všetkých indícii a zbieraní stratených zvierat sa úspešne dostali až k pirátke Vere, ktorá ich čakala na palube novej lode a za vyzbierané indície ich spolu s Jackom pasovala do radu korzára.

V priebehu piatkového večera sme na dobrodružnú cestu vypravili štyri skupiny záujemcov a bezmála sto nádejných korzárov. Tí menší prežívali príbeh v napätí a tí starší si užili pobyt za bránami zoo vo večerných hodinách. Podnetom k pirátskemu príbehu, ktorého úlohou bolo hľadať „stroskotané“ zvieratá bola edukačná idea, ktorou sme chceli deti a mládež nie len čo najreálnejšie zasvätiť do abstraktného deja nášho príbehu, ale zároveň im zábavnou formou priniesť zaujímavé informácie o jednotlivých zvieratách. Spätná väzba od návštevníkov bola na našu radosť veľmi pozitívna a tešíme sa, že sa podujatie vydarilo.

 

 

 

 

 

 

 

Svetový deň lemurov

Svetový deň lemurov

 

Dnes oslavujú lemure, ktoré chováme i v bojnickej zoo

Posledný októbrový utorok bude patriť lemurom, ktorí oslávia svoj Svetový deň. Lemure patria do čeľade poloopíc a primátov, pochádzajúcich z Madagaskaru. Ide o stredne veľké stromové primáty, ktoré dosahujú dĺžku 32 – 56 cm a váhu 0,7 – 5 kg. Vyznačujú sa dlhými a huňatými chvostami a srsťou rôzneho sfarbenia. Sú to veľmi živé a energické tvory, ktoré sa pohybujú najmä skákaním z jedného stromu na druhý. Majú vynikajúci čuch a binokulárne videnie. Živia sa ovocím a listami. Národná zoologická záhrada Bojnice chová lemur vari červený a druhým lemura vari červeného a lemura vari čiernobieleho. Lemur vari červený je druhým, farebne výrazne odlišným, poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari čiernobiely aj jeho červený príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia. Najaktívnejší je skoro ráno a podvečer. Veľkou hrozbou pre tohto lemura je neustála likvidácia jeho životného prostredia, vyrubovanie a vypaľovanie dažďového lesa a lov pre mäso. Lemur vari je najčastejšie chovaný lemur.

Snoty sa presunul do stredu Afriky, no jeho púť sa ešte nekončí

Snoty sa presunul do stredu Afriky, no jeho púť sa ešte nekončí

 

Snoty sa presunul do stredu Afriky, no jeho púť sa ešte nekončí

 

Len nedávno sme Vám priniesli informáciu o počínaní si vypusteného bociana menom Snoty do voľnej prírody. Krásny bocian, ktorý absolvoval rehabilitáciu v Národnej zoologickej záhrade Bojnice bol vypustený na oblohu v máji aktuálneho kalendárneho roka. Prostredníctvom telemetrického zariadenia sledujeme jeho pohyb a Snoty si to namieril až do ďalekej Afriky. V druhej polovici septembra sme práve za pomoci telemetrie zaznamenali údaje o tom, že „bojnický“ bocian si za zimovisko vybral túto oblasť. Jeho poslednou polohou bol sever kontinentu, no v týchto dňoch sme zaznamenali jeho posun do Čadu v strednej Afrike.

„Nebýva bežným javom, že sa rehabilitované bociany dostanú až takto ďaleko. Už po vzlietnutí v domovskej krajine, ktorou je v tomto prípade Slovensko sa musia vysporiadať z množstvom nástrah a prekážok. Tie sú z pohľadu bocianov život ohrozujúce. Častokrát končia svoju púť na elektrických stožiaroch, cestách a v mnohých krajinách sú vyhľadávaným zdrojom potravy. Preto nás teší, že Snoty dáva o sebe vedieť až zo strednej Afriky, kde by sa mal na zimné obdobie udomácniť. Momentálne dosiahol jedno z typických zimovísk v Čade, či však zostane na tomto mieste po celý čas nevieme, pretože všetko totiž závisí od aktuálnej situácie na danom mieste a hlavne od potravnej dostupnosti. V prípade nedostatku sa potom dá predpokladať, že si to  namieri viac na juh Afriky“ skonštatoval hlavný zoológ bojnickej zoo Ing. Branislav Tám.

V Afrike by mal následne zotrvať až do jarnej migrácie, počas ktorej sa bociany biele spätne vracajú na východ a sever zemegule, do európskych hniezdísk. Ich presun sa odhaduje na obdobie od začiatku marca do konca mája, no všetko je podmienené v prvom rade počasím. Bocian biely je najznámejším a najpopulárnejším sťahovavým vtákom a jeho pohyb je permanentne monitorovaný. Zaujímavosťou je, že na Slovensku hniezdilo v roku 2013 viac ako 1200 párov bocianov. Na hniezdach vyrástlo a na svoju prvú púť vyštartovalo viac ako 2400 mláďat. Národná zoologická záhrada vypustila z rehabilitačnej stanice doposiaľ šesť bocianov, no iba v prípade spomínaného Snotyho zaznamenala takýto úspech.

Nášmu Snotymu budeme aj naďalej držať palce. S napätím budeme očakávať jeho ďalšie kroky a veríme, že telemetria nám prinesie ďalšie potešujúce zistenia. O počínaní si tohto bociana Vás budeme priebežne informovať.

 

 

V bojnickej zoo sme privítali študentov z Nitry

V bojnickej zoo sme privítali študentov z Nitry

Národná zoologická záhrada Bojnice sa v rámci vzdelávania zapája do rôznych projektov. Okrem tradičnej a populárnej zooškoly či zookrúžkov pod názvom „Mladý zoológ“ sa podieľame i na edukácii študentov stredných a vysokých škôl. V polovici októbra sme za bránami zoologickej záhrady privítali študentov prvého ročníka fakulty SPU v Nitre. Do Bojníc pricestovalo bez mála štyridsať študentov, aby v rámci vyučovacieho predmetu „Chov exotických zvierat“ nahliadli do zázemia jednotlivých zoologických úsekov, v ktorých tieto zvieratá chováme.

Po prednáške sme vyrazili priamo do „Afriky“

V úvode sme sa venovali teoretickej časti a predstavili sme si exotické zvieratá bojnickej zoo. Začali sme ikonickými zvieratami, akými sú napríklad lev berberský, orangutan bornejský, slon africký a následne sme prešli cez zebry, antilopy, menšie primáty, až po plazy a vodné živočíchy. Po takmer hodinovej prednáške sme sa z prednáškovej sály presunuli priamo do terénu. Tam na nás čakali chovatelia zvierat, ktorí študentom teoreticky aj prakticky priblížili svoju prácu. Našou prvou zastávkou bol úsek veľkých šeliem. Študenti sa najskôr pristavili pri levovi berberskom Aslanovi a leviciach Gine a Buzete. Mnohí z nich v poslednom období zoologickú záhradu nenavštevovali a preto je pochopiteľné, že od výbehu našich levov ich bolo len veľmi ťažké dostať. Napokon sme sa ale posunuli o kúsok ďalej, kde majú svoje domovy leopardy perzské a jaguár americký. Na mieste sa študentov ujala chovateľka Diana, ktorá im nielenže porozprávala o živote týchto zvierat, ale v praxi predviedla tréning cez target so samicou jaguára, svojou menovkyňou Dianou. Študenti sa dozvedeli, že tréningy šeliem sú veľmi dôležité a slúžia na prípravu zvierat pred veterinárnym vyšetrením a inou manipuláciou, ktorá by za normálnych okolností nebola možná, respektíve by sa zviera muselo uspávať. Študenti nešetrili otázkami a pobyt v „šelminci“ ich veľmi zaujal.

Od šeliem k primátom

Ďalším úsekom, ktorí sme navštívili bol lemurinec. V ňom nás čakala chovateľka Monika. Tá nám taktiež predniesla výklad o živote malých primátov. Okrem lemurov a tamarínov sa mohli študenti zoznámiť aj s obľúbeným pásavcom štetinovým Gustom. Následne sme prešli do pavilónu opíc. V ňom bol najväčší záujem o dvojicu orangutanov bornejských Nangu a Jaga. A ako inak, obaja si pozornosť početnej skupiny ľudí užívali. Vtipnými grimasami, či bláznením sa na lanách upútavali na seba pozornosť. Aj tu sme sa ale mali možnosť pozrieť na tréning, ktorý nám predviedla chovateľka Inga. Nanga a Jago predviedli svoju šikovnosť a mnohí neveriacky krútili hlavami, čo všetko tieto primáty dokážu.

Zastavili sme sa i pri vtákoch, zebrách a antilopách

Neobišli sme ani úsek vtáctva, kde sme zastihli skúseného chovateľa Vladka. Ten previedol študentov vtáčincom, v ktorom majú svoje domovy zobákorožce a ary. Všetkým vyrazila dych čistota, ktorú chovatelia v zázemí udržiavajú. Po zodpovedaní otázok sme pokračovali ďalšou zastávkou, ktoru bola „Afrika.“ V nej sme prešli od zebier cez slony až po antilopy. V zázemí zebry Hartmannovej vyčaroval všetkým úsmev na tvári samec Hasan. Nielenže zahodil za hlavu prirodzenú plachosť a prišiel do tesnej blízkosti študentov, ale ako obvykle, užíval si fakt, že sa na niekoľko minút stal stredobodom pozornosti. Študenti mali možnosť vidieť aj antilopy bongo, ktoré akoby vedeli, že sú súčasťou piatkového programu a všetky štyri samice ich prišli privítať k oplotku expozičnej časti. Neobišli sme ale ani antilopy vrané, oryxy juhoafrické a pozornosť pútala i trojica antilop kudu veľký.

Exkurziu sme zavŕšili v pavilóne slonov

Podľa očakávania sa najväčšia pozornosť mladých zoológov upriamovala na sloniu dvojicu Maju a Gulu. Aj v tomto prípade sa nám podarilo dostať do zázemia, kde sa nám venovali sloniari Slavo a Michal. Najdlhšie pôsobiaci zamestnanec v bojnickej zoo je práve Slavo, ktorý mal čo nadšeným študentom porozprávať. Zážitky z dlhoročnej praxe nielenže zaujali, ale v mnohých evokovali ďalšie a ďalšie otázky. V čase našej prítomnosti sa slony v zázemí nenachádzali. Išlo o prednášku súvisiacu s výhodami nového pavilónu slonov a priblíženie podstaty chovu týchto zvierat cez chránený kontakt. Až po absolvovaní návštevy sloninca sme sa presunuli do expozičnej časti, kde mohli študenti slony Africké obdivovať.

Študentom sa domov nechcelo

Pri hodnotení piatkového dopoludnia bola pre nás najväčšou pochvalou reakcia študentov, ktorým sa z Národnej zoologickej záhrady Bojnice nechcelo odísť. Zo školských čias si všetci dobre pamätáme, že sme sa najviac zo všetkého tešili na koniec vyučovania a cestu domov. To ale v tomto prípade neplatilo. Mladí študenti z Nitry prosili svojich pedagógov, aby za našimi bránami ešte zotrvali. A to bola tá najkrajšia odmena pre všetkých zamestnancov zoo, ktorí im venovali svoj čas, poznatky, skúsenosti a zážitky.

Edukácia je cesta

Národná zoologická záhrada Bojnice nie je prospešná iba v chove ohrozených druhov zvierat. Vysokou mierou vplýva i na vzdelávanie mladých ľudí. Praktické vyučovanie priamo v našich priestoroch považujeme za cestu, na ktorej študenti načerpajú skúsenosti a touto formou nasajú určite podstatne viac vedomostí ako teoretickým vyučovaním. Ide tak o edukáciu spojenú so zábavou. Sme nesmierne radi, že si školy vyberajú za cieľ pre praktickú výučbu práve našu zoo. Veríme, že v budúcnosti nadviažeme na edukačné programy tohto typu a už teraz sa tešíme na návštevu mladých ľudí, ktorí chcú svoju budúcnosť zasvätiť práci so zvieratami.