Nezabudnite! Prvý apríl je aj Svetovým dňom vtáctva

Nezabudnite! Prvý apríl je aj Svetovým dňom vtáctva

Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.

Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. marca. „Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,“ prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. „Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,“ dodala ošetrovateľka.

Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice

Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom.  Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.

Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.

Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice

Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.

A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.

Zdroj: Nzoo Bojnice, sopsr.sk, vtaky.sk

Daruj Zemi 60 minút a urob niečo pozitívne pre našu planétu

Daruj Zemi 60 minút a urob niečo pozitívne pre našu planétu

Čo ak by hodina nebola iba obyčajnou hodinou, ale aj iskrou pre zmenu, ktorú potrebuje naša planéta? Hodina Zeme je jednou z najväčších kampaní WWF (Svetový fond na ochranu prírody). Každoročne sa do nej zapája viac ako miliarda ľudí vo viac ako 7 000 mestách celého sveta. Tento rok oslavujeme Hodinu Zeme v sobotu 25. marca. 

Pripojte sa k Hodine Zeme. Zdroj: earthhour.org

Cieľom iniciatívy je symbolickým zhasnutím svetiel na jednu hodinu upozorniť na enviromentálne hrozby, ktorým čelí naša planéta. Tento rok sa však Hodina Zeme posúva o krok ďalej a vyzýva ľudí, aby darovali hodinu svojho času našej planéte. WWF akciu označuje ako Najväčšia Hodina Zeme. Čo môžete spraviť, aby ste prispeli k ochrane Zeme?

  • Naučiť sa niečo o našej planéte. Môžete si prečítať články, vypočuť podcast, pozrieť si video.
  • Strávte čas vonku. Naplánujte si aktivity na čerstvom vzduchu.
  • Vyhrňte si rukávy a nebojte sa zašpiniť. Venujte hodinu svojho času planéte Zem a skúste vyčistiť svoje okolie od odpadkov, prípadne sa zapojte do dobrovoľníckej akcie zameranej na čistenie riek či parkov.
  • Inšpirujte svoje okolie. Dajte vedieť o akcii Hodina Zeme svojim známym a priateľom. Využiť môžete aj sociálne siete.

Zapojiť do Hodiny Zeme sa môžete aj zhasnutím svetiel v sobotu 25. marca v čase od 20:30 do 21:30. Medzi svetoznámymi pamiatkami, ktoré už v minulosti podporili akciu zhasnutím o 20:30 na symbolickú jednu hodinu sú napríklad Sfinga a pyramídy v Gíze, socha Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro, Eiffelova veža či rímske Koloseum.

Tento rok WWF posúva Hodinu Zeme ďalej a hovorí o Najväčšej Hodine Zeme. Zdroj: earthhour.org

Hodina Zeme vznikla v roku 2007 v austrálskom Sydney, kedy viac ako 2,2 milióna domácností a 2 000 firiem zhaslo na jednu hodinu svetlo. O rok neskôr sa už do iniciatívy zapojilo 50 miliónov ľudí v 35 krajinách v 18 časových pásmach.

Zdroj: wwfsk.org,earthhour.org

Svetový deň vody 2023 sa inšpiroval príbehom o kolibríkovi

Svetový deň vody 2023 sa inšpiroval príbehom o kolibríkovi

Existuje starý príbeh o kolibríkovi, ktorý sa jedného dňa rozhodol čeliť nepriazni osudu. Iba pomocou malých kvapiek vody sa snažil uhasiť veľký lesný požiar. Ako to už býva, takéto príbehy zväčša hovoria o nás samých. Budeme sa iba nečinne prizerať katastrofe, alebo začneme konať? Rozprávanie o kolibríkovi sa stalo inšpiráciou pre Organizáciu spojených národov a tohtoročnú kampaň Svetového dňa vody – Buď zmenou! Svetový deň vody oslavujeme každoročne 22. marca.

Jedného dňa v lese vypukol požiar. Všetky zvieratá pred ním bežali a snažili sa zachrániť si život. Neskôr zastali a so smútkom hľadeli na horiaci les. Odrazu im hore nad hlavami začal poletovať kolibrík. Lietal tam a späť k ohňu, znova a znova.

Väčšie zvieratá sa ho spýtali: „Čo robíš?“

„Letím k jazeru po vodu, aby som sa potom mohol vrátiť späť a pomohol tak uhasiť požiar,“ odpovedal kolibrík. Kvapky, ktoré nosil vo svojom zobáčiku bol veľmi malé a sotva mohli zahasiť plamene. Ostatné zvieratá ho preto vysmiali. „Takto oheň nemôžeš uhasiť!“

Kolibrík im však odpovedal: „Robím, čo môžem.“

Kampaň Svetový deň vody 2023

Prostredníctvom tohto príbehu sa OSN rozhodla zdôrazniť, že pri riešení pálčivých problémov, môže každý z nás prispieť, hoci iba malou kvapkou. Podľa oficiálnych údajov organizácie, ročne zomiera až 1,4 milióna ľudí a 74 miliónom sa skráti život v dôsledku chorôb súvisiacich so znečistenou vodou a nedostatočnou hygienou. Odhady tiež hovoria o tom, že jeden zo štyroch ľudí žijúcich na našej planéte nemá prístup k bezpečne pitnej vode. Takmer polovica všetkých odpadových vôd pochádzajúcich z domácností (umývadlá, odtoky, toalety…) odteká späť do prírody bez toho, aby z nich boli odstránené škodlivé látky.

Kampaň OSN Buď zmenou! preto vyzýva ľudí, aby prispeli k riešeniu vodnej a sanitárnej krízy, hoci len malými krokmi. „Svet je žalostne ďaleko na ceste k dosiahnutiu nášho cieľa týkajúceho sa vody a hygieny pre všetkých do roku 2030. Miliardy ľudí stále nemajú bezpečnú vodu a toalety. Všetci môžeme urobiť niečo pre urýchlenie zmien,“ vyjadril sa na sociálnej sieti Twitter generálny tajomník OSN António Guterres.

Kampaň Svetový deň vody 2023

Ako sa možno zapojiť do Svetového dňa vody?

Zobrať veci do vlastných rúk

Každý z nás môže prispieť svojou kvapkou. Stačí si vybrať z niekoľkých možností, akými možno pomôcť pri súčasnej vodnej a sanitárnej kríze. OSN v rámci svojej kampane navrhuje niekoľko záväzkov, ktoré si jednotlivci môžu dať. Medzi tri najobľúbenejšie v rámci Európy patria: šetrenie vodou (krátke sprchy, zastavenie vody počas umývania zubov…), neznečisťovanie vody (olej, jedlo, nebezpečné chemikálie nesplachujeme na toaletách ani v dreze), jeme lokálne (kupujeme lokálne produkované a vyrobené jedlo, sezónne potraviny, uprednostňujeme potraviny, pri ktorej bolo spotrebované menšie množstvo vody).

Pomôž vytvoriť svetovú „kyticu kolibríkov“

V niektorých jazykoch sa skupina kolibríkov môže nazvať aj kyticou. Kampaň k Svetovému dňu vody preto vyzýva deti, školákov i študentov, aby vytvorili origami kolibríky so svojimi sľubmi o ochrane vody. Fotografie papierových kolibríkov budú umiestnené na stránke Svetového dňa vody.

Propaguj Svetový deň vody

Záujemcovia si môžu stiahnuť logo kampane a šíriť ho tak nielen prostredníctvom sociálnych sietí, ale nechať si potlačiť napríklad tričko. Viac sa dozviete tu.

Pozrite si video, ktoré bolo vytvorené pri príležitosti kampane Svetový deň vody 2023.

Zdroj: unwater.org

 

Lesy a zdravie. Rok 2023 si žiada dávať, nielen brať

Lesy a zdravie. Rok 2023 si žiada dávať, nielen brať

Keď pijete pohár vody, píšete do zošita, beriete lieky na horúčku či staviate dom…Spájate si tieto činnosti s lesom? Nie vždy sa nám to darí a predsa sú tieto a mnohé ďalšie aspekty nášho života prepojené s lesmi.

V rokoch 2015 až 2020 sa v dôsledku odlesňovania ročne stratilo desať miliónov hektárov lesa, čo je zhruba ekvivalent 14 miliónov futbalových ihrísk. Udržateľné obhospodarovanie lesov a ich využívanie zdrojov sú kľúčom k boju proti klimatickým zmenám a prispievajú k prosperite a blahobytu súčasných a budúcich generácií. Lesy tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní chudoby a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napriek všetkým týmto neoceniteľným ekologickým, ekonomickým, sociálnym a zdravotným výhodám sú lesy ohrozené požiarmi, škodcami, suchami a bezprecedentným odlesňovaním.

Medzinárodný deň lesov 2023. Zdroj: fao.org

Z dôvodu zvyšovania povedomia o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN) v roku 2012 Medzinárodný deň lesov. Oslavujeme ho 21. marca a každý rok prináša tému, ktorou upozorňuje na aktuálne problémy súvisiace s lesmi. Rok 2023 si žiada dávať, nielen brať, pretože zdravé lesy znamenajú aj zdravých ľudí. Témou pre rok 2023 sa tak stali Lesy a zdravie.

Lesy čistia vodu, vzduch, zachytávajú uhlík v boji proti klimatickým zmenám, poskytujú potraviny a lieky na záchranu života a zlepšujú našu pohodu. Je na nás, aby sme tieto vzácne prírodné zdroje chránili.

Medzinárodný deň lesov 2023. Zdroj: fao.org

Vedeli ste, že…

  • Takmer jedna miliarda ľudí na celom svete závisí od úrody potravín z voľnej prírody, ako sú bylinky, ovocie, orechy, mäso a hmyz, pre výživnú stravu.
  • Približne 50 000 druhov rastlín, z ktorých mnohé rastú v lese, majú medicínske využitie.
  • Lesy slúžia aj ako prirodzená bariéra prenosu chorôb medzi zvieratami a ľuďmi. S pokračujúcim odlesňovaním však rastie riziko, že sa choroby prenesú zo zvierat na ľudí. Viac ako 30 % nových chorôb hlásených od roku 1960 sa pripisuje zmenám vo využívaní pôdy vrátane odlesňovania.
  • Čas strávený v lesoch navodzuje pozitívne emócie, znižuje stres, krvný tlak, depresiu, únavu, úzkosť a napätie. Stromy v mestách tiež absorbujú znečisťujúce plyny z dopravy a priemyslu a filtrujú jemné častice ako je prach, špina a dym, čo pomáha chrániť mestské obyvateľstvo pred respiračnými chorobami.

Lesy a stromy pomáhajú tlmiť vystavenie teplu a extrémnym poveternostným javom spôsobeným zmenou klímy, ktoré predstavujú veľkú celosvetovú zdravotnú výzvu. Napríklad stromy správne rozmiestnené okolo budov ochladzujú vzduch a môžu znížiť potrebu klimatizácie až o 30 percent, čo tiež šetrí energiu.

Zdroj: fao.org

Toto sú naše malé fešandy – Fabunni a Efia

Toto sú naše malé fešandy – Fabunni a Efia

Koniec februára a začiatok marca bol pre Národnú zoologickú záhradu Bojnice poriadne rušný. S odstupom niekoľkých dní sa totiž narodili dve mláďatá antilopy vranej.  Obe samičky sú čulé a majú sa k svetu.

Fabunni s mamou. Nzoo Bojnice sa teší z nových prírastkov. Foto: Nzoo Bojnice

Ako prvá sa 24. februára 2023 narodila Fabunni. O pár dní neskôr 7. marca sa potom uskutočnil aj druhý pôrod a svetlo uzrela malá Efia. Obe mláďatá sú v dobrej kondícii. Gravidita i oba pôrody boli bez komplikácií.

Ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová.

O antilopy vrané sa stará aj ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová, ktorá pri kopytníkoch pracuje už 34 rokov. S antilopami vranými je tak od začiatku ich príchodu do bojnickej zoo. „Chodila som zbierať rady do iných zoologických záhrad od ošetrovateľov. Môžete si totiž niečo prečítať, ale dôležitá je prax a potrebujete aj rady od skúsenejších,“ zaspomínala si ošetrovateľka. Momentálne jej robia radosť dve nové samičky antilopy vranej, ktorým sa zatiaľ darí veľmi dobre a ich mamy si ich aj poriadne strážia.

Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Vo voľnej prírode sa vie agresívne brániť voči predátorom, neraz zaženie aj leva.  Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov.