Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.
Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. marca. “Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,”prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. “Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,” dodala ošetrovateľka.
Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice
Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom. Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.
Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.
Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.
A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.
V posledný októbrový týždeň mali zamestnanci rehabilitačnej stanice Národnej zoologickej záhrady Bojnice plné ruky práce. Bolo privezené mláďa rysa ostrovida menom Karlo. Rys bol nájdený v nelichotivom zdravotnom stave v chorvátskych horách. Následne ho transportovali do zoologickej záhrady v Záhrebe, ktorá je oficiálnym záchranným centrom pre prísne chránené živočíchy v Chorvátsku. Tam mu bola poskytnutá neodkladná prvá pomoc.
Transfer rysa na trase Zahreb – Bojnice sa zrealizoval na základe žiadosti chorvátskeho Ministerstva hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja a riaditeľstva pre ochranu prírody. Nakoľko Národná zoologická záhrada Bojnice má s rehabilitáciou rysích mláďat bohaté skúsenosti, vyhliadky tohto rysa sú v našej organizácii podstatne nádejnejšie, ako v Chorvátsku. Prejavenie dôvery od iného štátu v súvislosti s rehabilitáciou rysov je pre nás zadosťučinením a cťou. Je to odmena za náš výnimočný prístup k ochrane a záchrane tohto druhu. „Pre nás to ale nie je žiadne prekvapenie, pretože si uvedomujeme na akej vysokej úrovni je naša práca v zahraničí cenená. Už niekoľko rokov evidujeme podobné žiadosti aj z iných krajín. Pevne verím, že rysa Karla čoskoro zrehabilitujeme a pripravíme na návrat do voľnej prírody,“ skonštatoval hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice, Ing. Branislav Tám. Zoológovia v Národnej zoo Bojnice veria, že sa mláďa rysa ostrovida v dobrej kondícii vráti v rámci projektu LIFE späť do voľnej prírody.
Do rehabilitačnej stanice pri Národnej zoologickej záhrade Bojnice sme prijali trojicu mláďat ježa bledého. Pohybovali sa v jednej zo záhrad rodinného domu v Prievidzi. Majiteľka domu ježov spozorovala dávnejšie a dlhšiu dobu ich pod svojimi oknami sledovala. Jej pozornosti neuniklo, že sa v blízkosti mláďat ani raz neobjavil dospelý jedinec a vyhodnotila, že mláďatká budú potrebovať pomoc. Ich matka pravdepodobne uhynula pod kolesami automobilu, alebo iným cudzím zavinením, pretože u týchto hmyzožravcov je prakticky nevídané, aby dospelý jedinec svoje mláďatá opustil.
Duchaprítomnosť Prievidžanky zachránila dvojici mláďat život. Rozhodla sa kontaktovať Národnú zoo v Bojniciach, aby oznámila vyššie uvedenú skutočnosť. Zoológovia z bojnickej zoologickej záhrady ježkov prevzali a následne im zabezpečili základné veterinárne ošetrenie. V súčasnosti sú mimo ohrozenia života, sú v skvelej kondícii a keď nadíde ten správny čas, budú vypustené tam kam patria, teda do voľnej prírody.
Pozreli sme sa na ježa bledého bližšie
Charakteristickým črtom ježa bledého, ktorý sa nazýva aj jež jež východný, jež východoeurópsky, alebo jež svetlý sú pichliače, inak nazývané i ostne. Jež bledý patrí medzi malé živočíchy s dĺžkou tela 15 až 32 cm. Jeho hmotnosť závisí hlavne od sezóny. V zime môže dosiahnuť až 2 kg, ale na konci zimného spánku má už len necelých 400g. Na chrbte má 5 000 až 7 000 ostňov s dĺžkou dva, až tri centimetre. V prípade nebezpečenstva alebo pádu sa ježko stiahne do klbka, a tým si chráni zvyšok tela. Ostne tlmia náraz a zároveň ho chránia pred predátormi. Končatiny má krátke a vzadu robustné. Charakteristické sú veľké oči s tmavou srsťou okolo a široké uši, vďaka ktorým má výborný sluch. Nosom otáča aj na strany a má skvelý čuch, keďže práve ten mu pomáha v noci nájsť potravu. Rád sa usádza v blízkosti ľudí v záhradách, sadoch, parkoch, na okraji polí a lesov. Skrýva sa v zemi, alebo medzi koreňmi vývratov a tiež v hustom poraste. Ako úkryt mu môže poslúžiť drevená debna s otvorom, alebo kus rúry a jednoduchá kopa konárov zasypaná opadanými listami, v ktorých si môže vytvoriť hniezdo. Ježko je aj veľmi dobrým plavcom.
Nielen užitočné, ale i rozprávkové zvieratko
Jež bledý patrí nie len k užitočným, ale i veľmi obľúbeným druhom zvierat. Častokrát sa objavuje v animovaných rozprávkach, či na obrázkoch detských omaľovánok a medzi deťmi je najviac typický nosením jabĺk na svojich pichliačoch. Ide samozrejme o mýtus, no uverili mu aj mnohí dospelí. V skutočnosti sa môže jablko ocitnúť na chrbte ježka, iba po páde zo stromu. Napriek tomu, že túto ilúziu deťom neberieme, v ich neskoršom veku je dôležité uvádzať „rozprávkový výmysel“ na správnu mieru.
V letnom období sa intenzita zvierat z voľnej prírody, ktoré potrebujú pomoc našich zoológov stupňuje a najčastejšími „pacientami,“ ktorí prichádzajú do rehabilitačnej stanice sú dravce slovenskej fauny. Ide najmä o myšiaky hôrne, sokolov myšiarov, či sovu lesnú.
Medzi zranenými vtákmi sa z času na čas objavia i ježovia, veverice a iné druhy živočíchov. Len prednedávnom priniesli do našej zoo nálezcovia dve mláďatá veverice stromovej, ktoré našli nehybne ležať na chodníku vedľa cesty. Tie pravdepodobne vypadli z hniezda a ľudská pomoc bola v ich prípade nevyhnutná.
Mláďatká tak skončili v rukách našich odborníkov, ktorí sa snažili urobiť pre ich záchranu maximum. Žiaľ jedno z mláďat už na mieste nálezu nejavilo známky života a tak sa začal boj aspoň o záchranu toho druhého. U veverice bolo spozorované intenzívne krvácanie z nosa, čo bola prvá predzvesť otrasu mozgu, s podozrením na vnútorné zranenia. Mláďa dostalo neodkladnú a rýchlu veterinárnu pomoc. Vďaka tomu sa ho podarilo zachrániť a v súčasnosti sa mu darí. Malá veverica je ručne kŕmená v pravidelných intervaloch, približne po dvoch až štyroch hodinách špeciálnym mliekom. Po uzdravení bude veverica vypustená späť do voľnej prírody.
Veverica stromová sa vyskytuje vo všetkých typoch lesných porastov a väčších plochách stromovej zelene. Obýva aj parky, či zalesnené obytné územia, nachádzajúce sa v bezprostrednom kontakte ľudí. V súčasnosti už nie je žiadnou raritou a každodenne s ňou prichádzame do bezprostredného kontaktu. Je to veľmi obľúbený druh hlodavca a to najmä u malých detí. V minulosti boli veverice stromové veľmi rozšíreným druhom hlodavca, no v súčasnosti sa ich popoulácia výrazne znižuje. Preto je nesmierne dôležité, aby sme práve my ľudia neboli k osudu tohto zvieraťa ľahostajní a pri spozorovaní zranených jedincov sa zachovali tak, ako nálezcovia vyššie spomínanej dvojice mláďat veverice.
Bociany biele sú svojim výskytom a chovom už desaťročia úzko späté s Národnou zoo Bojnice. Za jej bránami sa zoológovia nielenže venujú ich chovu, ale v rámci rehabilitačnej stanice upriamujú svoju pozornosť na liečenie ťažkých zranení, ktoré utrpeli vo voľnej prírode. Veľmi úspešné sú i vypúšťacie programy, v ktorých sa im podarilo hneď niekoľko progresov.
Určite si ešte spomínate na trojicu bocianov, ktorú sme v máji uplynulého kalendárneho roka vypustili v okolí Kanianky. Išlo o vyliečené jedince, ktoré sa zrehabilitovali z ťažkých zranení a následne sa vrátili na oblohu. Najpopulárnejším zo spomínanej trojice sa stal bocian Snoty, ktorému sa podaril návrat na šíre nebo vo veľkom štýle a vďaka telemetrii sme spozorovali jeho pohyb až v Čade, ležiacom v strednej Afrike. Aj táto skutočnosť nás presvedčila o tom, že pomáhať má zmysel a my sme od tejto ambície neupustili.
Bocianom sa u nás darí
V Národnej zoo Bojnice žijú okrem trvale hendikepovaných bocianov i voľne žujúce bociany, ktoré si zoologickú záhradu dobrovoľne vybrali za svoj domov. Pochopiteľne, aj o tie sa naši zoológovia v spolupráci so skúseným ornitológom Vladimírom Slobodníkom príkladne starajú. Len pred pár dňami ste si na našej webovej stránke mohli prečítať článok o ich krúžkovaní. V týchto dňoch sa mláďatá pripravujú na úlet do voľnej prírody.
Historický okamih
V prvý júlový štvrtok sme sa vybrali na Košovské jazerá, aby sme vypustili ďalšie jedince bociana bieleho. Išlo o tri exempláre, ktoré boli do Národnej zoo Bojnice prijaté s rôznymi zraneniami a v slabej kondícii, a dve mláďatá, ktoré opustili svoje hniezdo. Ani jeden zo spomínanej trojice nebol schopný odletieť do zimoviska a pomoc našli práve v rehabilitačnej stanici bojnickej zoo. V jednom prípade sme dokonca zaznamenali kuriózny prípad, kedy sa bocianovi po amputácii nohy podarilo transplantovať kovový implantát. Ide o zásadný moment, pretože vypúšťanie bociana s protézou je pre našich zoológov absolútnou premiérou. Bocian, ktorému musela byť amputovaná noha, bol nájdený v auguste 2020, v katastrálnom území obce Biely kostol, v okrese Trnava. Následne bol umiestnený v chovnej stanici HAVRAN v Ratnovciach. Išlo o prvú takúto operáciu na Slovensku vôbec. Do rehabilitačnej stanice pri Národnej zoo Bojnice bol bocian privezený Štátnou ochranou prírody ešte v roku 2020. Tam zotrval takmer dva roky a táto doba bola potrebná pre jeho sledovanie a plnohodnotné uzdravenie. A tak boli všetci, ktorí sa vypúšťacieho aktu zúčastnili plní očakávaní a napätia.
Bociany monitorujeme
Na vypúšťanie sme sa pripravovali niekoľko dní. Dva mladé jedince, pre ktoré to bola vo voľnej prírode premiéra, vzlietli okamžite. V prípade takzvaných hendikepov si ich adaptácia vyžiadala niekoľko dní. V súčasnosti bocianov monitorujeme prostredníctvom telemetrie a veríme, že sa čoskoro plnohodnotne rozlietajú a užijú si slobodu na šírom nebi.
Priatelia, do voľnej prírody sme v ostatnom čase vypustili niekoľko dravcov a spevavcov, ktoré sa do našej rehabilitačnej stanice dostali zranené. Každý jeden zranený živý tvor, ktorý v našom zariadení skončí má svoj osobný príbeh. Niektoré tu končia po zrážke s dopravným prostriedkom, za zraneniami iných stoja napadnutia predátormi, ľudské prekážky a častokrát aj ľudská hlúposť.
Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorí sa podieľali na ich záchrane.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
