máj 28, 2020
Tento dikobraz je známy aj pod starším názvom dikobraz indický. Je široko rozšírený v lesnatých oblastiach, púštiach a plantážach juhozápadnej Ázie do nadmorskej výšky 3000 m, pričom má najsevernejší výskyt zo všetkých druhov dikobrazov. Dorastá do veľkosti 70-90 cm a hmotnosti 11-18 kg. Žije väčšinou jednotlivo, v období rozmnožovania v pároch. Cez deň spí zalezený v podzemných norách alebo v skalných puklinách. Nory dikobraza môžu byť až 18 m dlhé.
Jeho aktivita vyvrcholuje za súmraku a v noci, kedy si hľadá potravu. Tú tvoria korienky, plody a výhonky rastlín. V období medzi marcom a decembrom rodí samica 1-2 mláďatá, ktoré sú pri narodení úplne vyvinuté a majú otvorené oči. V prírode nie je ohrozený, v zajatí sa môže dožiť až 20 rokov. Pri ohrození sa bráni ostrými ostňami na chvoste. V našej zoo sa v minulosti už viackrát podaril odchov mláďat.
Momentálne tento druh nechováme.
máj 28, 2020
Daniel mezopotámsky (Dama mesopotamica) je nesmierne vzácnym a kriticky ohrozeným druhom jeleňa, blízkym príbuzným známeho daniela škvrnitého. V minulosti bol považovaný za poddruh daniela škvrnitého, no dnešní autori ho uznávajú ako samostatný druh. Má naozaj pohnutú históriu, boli obdobia (40. a 50. roky 20 st.), keď bol dokonca považovaný za vyhynutého. Na prvý pohľad sa od svojho európskeho bratanca ani príliš nelíši, no pozorné oko nájde pár významných rozdielov. V prvom rade sa odlišuje svojím parožím, ktoré nie je dlaňovito pri koncoch rozšírené do akejsi “lopaty”, ale je menej výrazné a vetví sa už tesne za ružicou. Je aj na pohľad menšie a viac pripomína parožie iných jeleňov ako danielov.
Ďalším rozdielovým znakom je celková veľkosť daniela mezopotámskeho (95 až 110 cm v kohútiku a hmotnosť 80 až 120 kg), teda je o niečo väčší ako daniel škvrnitý. Postráda výraznosť kresby na zrkadle (chýbajú bočné čierne pásy), chvost je aj preto vo väčšine prípadov bez čiernej pásky čiže svetlý (len zriedka sa objaví náznak čiernej škvrny pri koreni chvosta) a aj nápadne dlhší. Mierne rozdiely sú i v charaktere škvrnitosti, obyčajne má väčšiu hustotu škvŕn a iná je aj stavba zadných partií tela, ktoré je postavené na trocha vyšších nohách.
Daniel mezopotámsky kedysi obýval rozsiahle územie, od severnej Afriky až po Irán, v historických dobách ho zavliekli i na Cyprus, bežný bol v Izraeli, Jordánsku, Libanone, Palestíne, Sýrii i v Turecku. Najvýchodnejšie žil v Iraku a Iráne. Už v roku 1875 prežíval len v Iráne, všade inde ho človek vytlačil kvôli lovu pre mäso a trofeje. Obľuboval lesnaté porasty dubov, tamariškovníkov, či pistácií. Vyskytoval sa i v riečnych lesoch povodia Eufratu a Tigrisu v dávnej Mezopotámii (odtiaľ jeho meno). Začiatkom 50-tych rokov objavili v iránskej provincii Khuzestan 25 prežívajúcich danielov. Bola to veľká senzácia a táto správa motivovala nemeckú expedíciu Wernera Trenseho v roku 1957, ktorý následne priviezol do súkromnej ZOO Kronberg v Nemecku (Opel ZOO) prvé zakladajúce zvieratá európskeho záchranného chovu. Tie sa stali základom chovných stád v Nemecku, neskôr v Izraeli a na iných miestach reintrodukcií (vrátane Iránu). V rokoch 1965-66 odchytili Iránci 6 zvierat a previezli ich do rezervácie Dasht-e-Naz. Sedem zvierat prišlo do Iránu v roku 1972 z Nemecka. Neskôr viacero zakladajúcich zvierat zaslali do ďalších iránskych a izraelských chránených území. Predpokladá sa, že na jednom mieste v Iráne, v rezerváciách Dez a Karkeh žije ešte pôvodná populácia tohto druhu. Celkovo žije dnes v Iráne asi 340 danielov mezopotámskych, v izraelských rezerváciách cca.250, v ostatných zoologických záhradách 240 jedincov, vrátane izraelských zoo. Najväčším chovateľom v Európe je ZOO Kronberg. Naše zvieratá pochádzajú z nemeckých zoo v Stuttgarte, Kronbergu a Tierparku Berlín. Európsky záchranný program EEP a medzinárodnú plemennú knihu ISB vedie od roku 1991 Tierpark Berlín. Spolu so ZOO Ostrava je Nzoo Bojnice jediným chovateľom druhu v českých a slovenských zoo.
máj 28, 2020
Bažant Edwardsov patrí medzi najvzácnejšie bažanty, v prírode je pravdepodobne už vyhubený. Obýval tropické horské lesy do výšky 600-900 m endemicky len v centrálnom a južnom Vietname. Od roku 2000 boli pozorované iba 2 jedince, od roku 2010 nenašli pátracie tímy žiadne vtáky. Pomenovaný bol po francúzskom zoológovi a paleontológovi Alphonovi Milnovi Edwardsovi, ktorý bol riaditeľom prírodovedného múzea v Paríži. Je jedným zo skupiny tzv. modrosfarbených bažantov. V dospelosti dorastá do dĺžky 58-65 cm. Samec je celý tmavomodrý, na krídlach so zeleným leskom. Na hlave má malý biely chocholček. Samica je nenápadne tmavohnedá. Žije monogamne a živí sa predovšetkým bobuľami a semenami rastlín. V období hniezdenia samica znáša 4-7 vajec, ktorých inkubácia trvá 21-22 dní.
Bažant Edwardsov je v európskych zoo zaradený do záchranného programu EEP, ktorý koordinuje Zoo Praha. Celkovo sa vo svetových zoo podľa databázy ZIMS chová viac ako 200 bažantov Edwardsových, z toho 160 v Európe. Naša zoo sa zapojila do chovu tohto bažanta v roku 1997. Prvý (umelý) odchov jednej samice sa podaril v roku 1999. Prvý prirodzený odchov troch mláďat sa vydaril v roku 2013. Prirodzené odchovy, t. j. pod matkou, sa nedosahujú ľahko. Nakoľko tento druh vyhlásili v roku 2012 za vyhynutý, je tento chovateľský úspech o to cennejší. V máji 2015 sa jedna z našich odchovaných samíc dostala do zásielky štyroch vtákov tohto druhu pre projekt návratu do ich pôvodnej domoviny – Vietnamu. Viac informácií nájdete v sekcii Články.
máj 28, 2020
Ary sú jednými z najväčších papagájov pochádzajúcich z tropických lesnatých oblastí Strednej a Južnej Ameriky. Vyznačujú sa dlhými klinovitými chvostami a pomerne veľkou hlavou s nápadne veľkým prehnutým zobákom. Predpokladá sa, že páry týchto papagájov sú trvalé po celý život, pričom aj vo veľkých zhromaždených kŕdľoch sa vždy držia pokope. Dnes poznáme celkovo 17 druhov zaradených do troch rodov. Ara modrožltá patrí k najznámejším a najväčším druhom papagájov. Obýva rôzne typy tropických lesov v Strednej a Južnej Amerike; od východnej Panamy po severovýchodnú Bolíviu a Paraguaj. Dorastá do dĺžky 85 cm. Zdržuje sa vo vysokých palmových porastoch pri vodných tokoch. Žije viac v pároch, niekedy aj vo väčších kŕdľoch.
Potravu ary tvoria plody, tvrdé orechy a semená. Do hniezda v dutine stromu znáša samica 1-3 vajcia, ktoré inkubuje 24-26 dní. Mláďatá sú úplne operené v šiestom mesiaci a pohlavne dospievajú po 4 rokoch. V juhoamerických pralesoch bola ara modrožltá kedysi široko rozšíreným druhom, ale ilegálny odchyt a obchod za účelom chovateľstva jej početné stavy v poslednom období veľmi zredukoval. Prvé papagáje tohto druhu boli v našej zoo už začiatkom 60. rokov 20. storočia. Prvý úspešný odchov troch mláďat sme zaznamenali v roku 2001.
Iné meno: ara ararauna, ara modro-žltá
máj 28, 2020
Ara arakanga je najpestrejšie sfarbeným druhom ary a patrí k najkrajšie sfarbeným papagájom. Vyskytuje sa v tropických pralesných zónach do nadmorskej výšky 1000 m v Strednej a Južnej Amerike. Vyznačuje sa svetločerveným základným sfarbením, letky na krídlach má modré, a veľké a stredné krovky žlté so zelenými okrajmi. Zobák je na hornej čeľusti biely, na spodnej čierny. Sú známe 2 zemepisné rasy (poddruhy) – od Mexika po Panamu žije ara arakanga stredoamerická (A. m. cyanoptera), a od Kolumbie až po juhovýchodnú časť Peru je to ara arakanga juhoamerická (A. m. macao).
Ara arakanga sa živí rozmanitými plodmi, orechmi, výhonkami a semenami ihličnanov. Vytvára páry alebo malé skupiny, ktoré sa pri hľadaní potravy v niektorých oblastiach spájajú do veľkých kŕdľov. Obdobie hniezdenia je vzhľadom na rozsiahle rozšírenie podľa lokality výskytu rôzne. Samica znáša najčastejšie do stromovej dutiny 2-3 vajcia, na ktorých sedí 25-27 dní. Deštrukcia pôvodných biotopov ako aj lov a odchyt pre ilegálny obchod spôsobujú postupné zmenšovanie jednotlivých populácií tohto prekrásneho papagája. Patrí medzi vzácne druhy zapísané do Červenej knihy IUCN s ochranárskym statusom „VU“ (zraniteľný). V posledných rokoch začala prudko klesať početnosť ary arakangy hlavne v Strednej Amerike. Podľa ISIS sa v Európe chovalo na konci roka 2010 celkovo vyše 270 exemplárov vo viac ako 100 zoologických záhradách. V našej zoo bola táto ara chovaná po prvýkrát v roku 1989, novodobý chov začal v roku 2008.
