Charza žltohrdlá

Charza Žltohrdlá ( Martes flavigula aterrima, Buntmarder, Yellow troathen Marten, Харза, 黃喉貂 )
Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)
Rad : Šelmy (Order : Carnivores )
Čeľaď : Lasicovité (Family : Mustelids )
Biotop : Zmiešané a vlhké listnaté lesy (Habitat : Mixed and moist decidous forests )
Dožívanie : 14 rokov (Living : 14 years)
Váha : 1,2 – 3 kg (Weight : 1,2 – 3 kg)
Potrava : Hmyz, Ovocie, Malé stavovce, Vajcia (Food : Insects, Fruits, Small vertrbrates, Eggs )
Dĺžka : 80 – 100 cm (Length : 80 – 100 cm)
Vedeli ste, že…
Je to najväčšia kuna Starého sveta, zo všetkých známych druhov sfarbenie. má najpestrejšie
Did you know…
It is the largest marten of the Old World, it has the most colorful coloration from all species of martens.
Charza žltohrdlá pochádza z lesnatých oblastí južnej a východnej Ázie. Je to pomerne veľká kuna s elegantným sfarbením. Meno charza má pôvod v mandžusko-tunguzských jazykoch používaných vo východnej Sibíri. Niekedy sa jej hovorí aj kuna charza. Pri hmotnosti nad 3-4 kg môže merať až 1 m, z čoho 60-70% pripadá na dĺžku chvosta. Vyznačuje sa štíhlym telom so širokou hlavou a mohutnými končatinami. Nápadné sfarbenie srsti je na hlave, v zadnej časti vrátane končatín a chvosta tmavohnedé až čierne, na ostatnej časti tela prevažne hnedožlté až tmavožlté s výnimkou bielej brady a škvrny na prstoch predných končatín. Rozľahlé územie výskytu sa tiahne od indonézskych ostrovov cez Malajziu, západne do Indie, severne po východné Rusko. Vytvára viacero farebne odlišných poddruhov.
Na juhu obýva tropické dažďové a podhorské lesy do nadmorskej výšky 3000 m, na severe najčastejšie listnaté a zmiešané lesy, zasahuje aj do ihličnatých lesov tajgy. Na rozdiel od iných lasicovitých šeliem bývajú tieto kuny najviac aktívne počas dňa. Žijú v pároch, no často aj v rodinných skupinách, ktoré pri zháňaní potravy spolupracujú. Charza ako obzvlášť vytrvalý a obratný predátor dobre lezie po stromoch a dokáže uraziť za jediný deň až 20 km. Jej rozmanitú potravu tvoria predovšetkým menšie cicavce (hlodavce, zajace, mláďatá kopytníkov, drobné šelmy) a v menšej miere iné stavovce, vajcia, ovocie, plody, med či nektár. Rozmnožovanie prebieha v auguste, 2-3 mláďatá rodia samice v stromových dutinách na jar. Dožívajú sa 14 rokov. Charza žltohrdlá nepatrí k ohrozeným druhom aj keď niektoré populácie boli nadmerným lovom zdecimované. Zoologické záhrady tento druh chovajú len zriedka, v európskych zoo sa chová najsevernejší poddruh charza amurská (M. f. aterrima), rozšírená najmä v Rusku, severovýchodnej Číne a na Kórejskom polostrove. Do našej zoo sme získali dve mladé samice z nemeckej ZOO Münster, kde sa narodili 28. marca 2012. Do bojnickej zoo pricestovali 26.2.2013.
Antilopa vraná

Antilopa Vraná ( Hippotragus niger, Rappenantilope, Sable Antelope, Чёрная антилопа, 黑马羚 )
Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)
Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed ungulates )
Čeľaď : Túrovité (Family : Bovids )
Biotop : Savanové lesy a trávnaté planiny (Habitat : Savanna woodlands and grasslands )
Dožívanie : 17 – 20 rokov (Living : 17 – 20 years)
Váha : 190 – 270 kg (Weight : 190 – 270 kg)
Potrava : Tráva, Listy, Výhonky kríkov, Plody (Food : Grasses, Leaves, Shoots of bushes, Fruits )
Výška : 130 – 145 cm (Height : 130 – 145 cm)
Vedeli ste, že…
Legendárna antilopa afrického buša, v prírode veľmi ťažko vypátrateľná. Patri, pokiaľ ide o bránenie sa predátorom, k najagresivnejšim druhom, nezriedka dokáže odohnať aj leva.
Did you know…
The legendary antelope of the African bushes, hard to find in the wild. As for the defense of against predators, it is one of the most aggressive species, it is able to chase away a lion.
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov. Na svojom areáli výskytu vytvárajú štyri poddruhy: antilopa vraná východoafrická (H. niger roosevelti), antilopa vraná zambijská (H. niger kirkii), antilopa vraná juhoafrická (H. niger niger) a najvzácnejší poddruh zároveň s najväčšími rohami – antilopa vraná angolská (H. niger variani). V prírode vytvárajú čriedy 10 až 30 jedincov, kontroluje ich jeden samec.
Samce medzi sebou bojujú v typickej póze „na kolenách“. Mladé samce opúšťajú rodnú čriedu vo veku 3 rokov, samice v stáde ostávajú. Ak je stádo priveľké, rozpadá sa menšie skupinky, no stále nad nimi dohliada jeden vedúci býk. Pri vzájomných súbojoch samcov dochádza k zraneniu len zriedkavo. Samce antilopy vranej sú legendárne pre svoju bojovnú povahu, pri ohrození sa postavia levovi a v boji využívajú svoje nebezpečné rohy. Všade kde žije, nie je bežným druhom. Patrí k vyhľadávaným cieľom lovcov trofejí. V zoologických záhradách (aj u nás) sa chová najčastejšie juhoafrický poddruh (H. niger niger). Naše zakladajúce chovné zvieratá sme získali v roku 2010 zo ZOO Praha a Dvůr Králové. V európskych zoo sa pre ne vedie plemenná kniha ESB v ZOO Givskud v Dánsku.
Antilopa jeleňovitá

Antilopa Jeleňovitá (Antilope Cervicapra, Hirschziegenantilope, Blackbuck, Га́рна, 印度黑羚)
Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)
Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed Ungulates)
Čeľaď : Turovité (Family : Bovids)
Biotop : Trávnaté porasty, Suché kroviny (Habitat : Grasslands, Dry scrublands)
Dožívanie : 15 Rokov (Living: 15 Years)
Váha : 25 – 35kg (Weight : 25 – 35kg)
Potrava : Tráva, Listy, Púčiky (Food : Grasses, Leaves, Buds)
Dĺžka : 60 – 85cm (Height : 60 – 85cm)
Vedeli ste, že…
Patrí k najmenším a najrýchlejším zástupcom antilop. Na prvý pohľad veľmi pripomína gazelu. V minulosti bola nielen v Indii veľmi početná. Dnes je čoraz vzácnejšia.
Did you know…
It is one of the smallest and fastest representatives of antelopes. At the first glance, it looks like a gazelle. In the past, there were huge numbers of this antelope species not only in India. Nowadays they are getting more and more rare.
Antilopa bongo

Antilopa Bongo (Tragelaphus eurycerus isaaci, Östlicher Bongo, Eastern Bongo, Восточная Бонго, 紫羚)
Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)
Rad : (Order : Even-toed Ungulates)
Čeľaď : (Family : Bovids)
Biotop : Tropické, Bambusové a vysohkohorské lesy (Habitat : Tropical, Bamboo and high montane forests)
Dožívanie : 20 Rokov (Living: 20 Years)
Váha :240 – 400kg (Weight : 240 – 400kg)
Potrava : Trávy, Listy, Výhonky, Korene, Bambus (Food : Grasses, Leaaves, Shoots, Roots, Bamboo)
Dĺžka : 130cm (Height : 130cm)
Vedeli ste, že…
Je to najväčšia a najkrajšia pralesná antilopa Afriky. Jej východný poddruh je kriticky ohrozený, v prírode prežíva v počte nie viac ako 100 jedincov.
Did you know…
The largest and most beautiful rainforest antelope of Africa. This critically endangered Eastern subspecies live in the wild only the number of about 100 animals.
Antilopa bongo (Tragelaphus euryceros) je najväčšia a pravdepodobne najkrajšia pralesná antilopa. Pochádza z Afriky, kde sa vyskytuje v dvoch izolovaných poddruhoch. Kým prvý obýva nížinné lesy západnej a strednej Afriky, druhý dnes prežíva v počte menej ako 80 jedincov výlučne v kenských horských pralesoch pohoria Mau Mau a Aberdare. V Ugande už vyhynul, rovnako aj na hore Keňa. V našej zoologickej záhrade chováme práve tento horský alebo východný poddruh bonga (T.e.isaaci). Antilopa bongo žije skryte a je prirodzene plachá.
Hlavnými príčinami silného poklesu jej počtov sú ničenie biotopov, ilegálny lov pre mäso a trofejní lovci. Rohy majú obe pohlavia, ich špičky sú slonovinovo biele. Samce sú väčšie, tmavšie a so silnejším krkom a rohmi. Základné sfarbenie je tmavo červenohnedé, typických je 10-16 zvislých bielych pásov, vnútorná strana končatín je biela, na tvári majú škvrny, špecifický je tzv. prehnutý “kaprí” chrbát, ktorý je uspôsobením na podliezanie pralesných porastov. Pohybuje sa rozvážne a pomaly, povahou je to skôr citlivé a plaché zviera. S chovom tejto chúlostivej antilopy začala bojnická zoo v roku 1995. Prvé mláďa sa narodilo roku 1999.
V zoo sveta sa chová okolo 540 jedincov tohto poddruhu, čo je viac ako dnes žije vo voľnej prírode. Prvé v zoo narodené antilopy bongo už boli prevezené pod horu Keňa, kde prebieha projekt návratu tejto antilopy do jej pôvodnej domoviny. Program EEP vedie anglická ZOO Marwell.
Iné meno: bongo alebo bongo horský