máj 29, 2020
Mačka Červenoškrvnná ( Sri-Lanka-Rostkatze, Ceylon Rusty-spotted Cat, Цейлон Ржавая кошка, 鏽斑豹貓)
Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)
Rad : Šelmy (Order : Carnivores)
Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats)
Biotop : Lesné kroviny, Skalnaté oblasti (Habitat : Forest scrub, Rocky areas)
Dožívanie : 10 Rokov (Living: 10 Years)
Váha : Samec – 1,5 – 1,6kg, Samička – 1,1kg (Weight : Male – 1,5 – 1,6kg, Female – 1,1kg)
Potrava : Vtáky, Malé cicavce, Hmyz, Jašterice a žaby (Food : Birds, Small mammals, Insects, Lizards and frogs)
Dĺžka : 35 – 48cm (Height : 35 – 48cm)
Vedeli ste, že…
Táto vzácna mačka je jednou z dvoch najmenších mačkovitých šeliem na svete. V prírode je veľmi plachá a aktívna hlavne v noci, preto dostala pomenovanie „neviditeľná mačka“.
Did you know…
This rare cat is one of two smallest felids in the world. It is very shy in the wild and active especially at night that is why it was called “the invisible cat“.
Mačka červenoškvrnná je najmenšia mačkovitá šelma na svete. Zdá sa ale, že jej prvenstvu konkuruje africká mačka čiernonohá (Felis nigripes), aj keď podľa viacerých zdrojov je táto zrejme o čosi väčšia. Vskutku ale ide o dva suverénne najmenšie druhy mačiek. Mačka červenoškvrnná váži v priemere od 0,9 (samica) do 1,5 kg (samec). Má prevažne hnedosivé základné sfarbenie s charakteristickou kresbou drobných hrdzavých až červenohnedých škvŕn. Pochádza z tropických lesov Indie a ostrova Srí Lanka (staršie nazývaného Cejlón). Ostrovná forma je klasifikovaná za samostatný poddruh a keďže na Srí Lanke žijú tri rôzne druhy malých mačiek, občasne používané meno mačka cejlónska nie je priveľmi vhodné.
Patrí medzi vzácne druhy, ohrozované postupnou stratou prirodzených biotopov a prenasledovaním zo strany domorodého obyvateľstva. Nielen drobné telesné rozmery, ale aj skrytý nočný spôsob života a plachosť sú dôvodom toho, že o živote tejto mačky v prírode toho dodnes veľa nepoznáme. Na Srí Lanke celé roky unikala pozornosti, vyfotografovať sa ju tam podarilo len zopár trpezlivým šťastlivcom v národnom parku Yala. V odborných kruhoch si preto vyslúžila prezývku „Invisible cat“ (neviditeľná mačka). Je veľmi obratná v lezení po stromoch, hoci pravdepodobne viac loví korisť na zemi. Živí sa rôznymi drobnými vtákmi a cicavcami. Z pozorovaní v chovoch zoologických záhrad je známe, že táto v prírode nočná mačka je v starostlivosti človeka extrémne aktívna, a to bežne aj v denných hodinách. Chov vo svetových zoo je stále raritná záležitosť. Mnohé zoo od jej chovu odradí malá veľkosť a tým pádom aj menšia atraktívnosť pre návštevníkov. Mimo Európy ju chovajú jedine v Zoo Colombo na Srí Lanke, v minulosti bola chovaná ešte v americkej Zoo Cincinnati. Do Európy ju po prvýkrát priviezli v roku 1881 do londýnskej zoo. Mačky červenoškvrnné cejlónske začala chovať ako prvá v roku 1975 nemecká ZOO Frankfurt, v ktorej o rok neskôr dosiahli svetový prvoodchov. Frankfurtská zoo je v súčasnosti najväčším chovateľom a vedie európsku plemennú knihu (ESB) pre tento druh. V roku 2014 žilo celkom 44 jedincov (20 samcov + 24 samíc) v 8 európskych zoo. Mačky červenoškvrnné sú v našej zoo novinkou roku 2015.
máj 29, 2020
Mačka Amurská( Prionailurus bengalensis euptilura, Amurkatze, Manchurian Cat, Амурский лесной кот, 西表山猫 )
Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)
Rad : Šelmy (Order : Carnivores)
Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats )
Biotop : Chladné horské lesy mierneho pásma (Habitat : Cold mountain forests of temperate zone)
Dožívanie : 15 rokov (Living : 15 years)
Váha : 6 – 8 kg (Weight : 6 – 8 kg)
Potrava : Hlodavce, Vtáky, Ryby, Malé cicavce (Food : Rodents, Birds, Fish, Small mammals )
Dĺžka : 100 cm (Length : 100 cm)
Vedeli ste, že…
Je to poddruh mačky bengálskej a na rozdiel od ostatných poddruhov, ktoré žijú prevažne v trópoch, má táto mačka pomerne svetlejšie sfarbenie a mohutnejšie telo.
Did you know…
It is a subspecies of the Bengal cat and in contrast to the other subspecies living mostly in the tropical areas, this cat has a brighter colour and stronger body.
máj 29, 2020
Mačiak Rolowayov (Cercopithecus Roloway, Roloway-Meerkatze, Roloway Monkey, Роловейская мартышка, 宽白眉长尾猴)
Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)
Rad : Primáty (Order : Primates)
Čeľaď : Mačiakovité (Family : Old World Monkeys)
Biotop : Daždové pralesy a galeriové lesy (Habitat : Rainforests and gallery forests)
Dožívanie : 33 Rokov (Living: 33 Years)
Váha : Samec – 5,2kg, Samička – 3,9kg (Weight : Male – 5,2kg, Female – 3,9kg)
Potrava : Ovocie, Hmyz, Semená zrelého ovocia, Kvety (Food : Fruits, Insects, Seeds of ripe fruits, Flowers)
Dĺžka : 42 – 60cm (Height : 42 – 60cm)
Vedeli ste, že…
Jeden z najvzácnejších a najviac ohrozených druhov primátov v Afrike, veľmi pravdepodobne najvzácnejší mačiak na svete. Patrí do kategórie, kde je pravdepodobné veľmi skoré úplné vyhynutie.
Did you know…
One of the most rare and endangered species of primates in Africa, very probably the rarest guenon in the world. It belongs to the category with a very high probability of quick extinction.
Mačiak Rolowayov patrí k najvzácnejším zvieratám bojnickej zoo. Druh patrí do zoznamu 25 svetovo najohrozenejších druhov a poddruhov primátov. Podľa Svetovej organizácie ochrany prírody patria do kategórie zvierat, kde je pravdepodobné veľmi skoré úplné vyhynutie. Na celom obrovskom území jeho výskytu prežíva možno niekoľko stoviek týchto opíc. Mačiak Rolowayov sa vyskytuje v dažďových pralesoch západnej Afriky, kde obýva najvyššie poschodia korún stromov. Jeho areál výskytu sa tiahne od rieky Sassandra v štáte Pobrežie Slonoviny až po rieku Volta vo východnej Ghane. Mačiak Rolowayov má jemnú telesnú stavbu, čo mu dodáva elegantný vzhľad. Dlhý chvost využíva na balansovanie v korunách stromov. Biela „kozia“ briadka kontrastujúca s čiernou tvárou ho odlišuje od známejšej formy mačiaka diana (Cercopithecus diana diana).
V prírode sa živí ovocím, lístím, výhonkami, kvetmi a hmyzom. Samice rodia jedno mláďa v decembri až februári. Pohlavne dospelé sa stávajú vo veku 4-5 rokov. Svoje vlastníctvo územia si samce ohlasujú hlasnými zvukovými signálmi. Často sa združujú s inými primátmi, napr. guerézou zelenou (Procolobus verus). V európskych zoologických záhradách vedie záchranný program EEP Zoo Mulhouse vo Francúzsku. Európska (celosvetová) populácia je veľmi malá, dosahuje počet 32 jedincov chovaných v 10 zoo. Zoo Bojnice chová pár týchto vzácnych primátov od leta 2004, obe zvieratá sú z Francúzska. Hlavným poslaním chovu týchto zvierat v zoo je oboznámenie verejnosti s problematikou ochrany tohto druhu v západnej Afrike a snaha o udržanie zoo-populácie. Chov mačiakov Rolowayových je priamo napojený na činnosť združenia WAPCA, ktorého hlavným poslaním je rozvíjanie in situ projektov v Ghane a Pobreží Slonoviny.
máj 29, 2020
Mačiak Hamlynov ( Cercopithecus hamlyni, Eulenkopf, Meerkatze, Owl-faced Monkey, Совинолицая мартышка, 梟面長尾猴 )
Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)
Rad : Primáty (Order : Primates )
Čeľaď : Mačiakovité (Family : Old world monkeys )
Biotop : Najmä husté horské dažďové pralesy(Habitat : Mainly dense montane rainforests )
Dožívanie : 27 – 30 rokov (Living : 27 – 30 years)
Váha : Samec: 7 – 10kg Samica: 4,5 – 6kg (Weight :Male: 7 – 10kg Female: 4,5 – 6kg)
Potrava : Ovocie, Hmyz, Listy (Food : Fruits, Insects, Leaves )
Dĺžka : 40 – 65cm (Length : 40 – 65cm)
Vedeli ste, že…
Na rozdiel od iných pralesných mačiakov obýva nižšie poschodia stromov, často sa pohybuje po zemi a veľmi pravdepodobne je aktívny aj v noci. V prírode žije veľmi skryto a placho.
Did you know…
As opposed to the other rainforest guenon. It lives in lower floors of trees, it often moves on the ground and it is very probable that it is active also at night. In nature, it is very shy and well-hidden.
Mimoriadne vzácny, v českých a slovenských zoo prvý krát chovaný druh. Novinka roku 2012. V európskych zoo žije už iba 24 jedincov tohto tajomného primáta. Druh objavil v lese Ituri v Kongu John D. Hamlyn. Vyskytuje sa vo východnom Kongu, medzi riekami Epulu, Kongo a Lukuga, okrajovo zasahuje až do Rwandy. V prírode je veľmi tichý, nenápadný a plachý. Dodnes o ňom vieme veľmi málo. Aj preto neprekvapí, že v roku 2012 bol senzačne objavený jeho sesterský druh mačiak lesula (Cercopithecus lomamiensis).
Na rozdiel od iných mačiakov obýva nižšie poschodia stromov, často sa pohybuje po zemi a veľmi pravdepodobne je aktívny aj v noci. Žije v malých alebo stredne veľkých skupinách. Charakterizuje ho tmavosivá až čierna srsť, čierna tvár s charakteristickým bielym pásikom, ktorý sa zvisle tiahne od čela medzi očami až na nos. Na čele majú žltkastý čelový pás. Samec je výrazne mohutnejší ako samica. Má nápadné červené a modré genitálie. Mláďatá sú žltohnedé. Dožije sa do 25-33 rokov. Záchranný program EEP vedie škótska ZOO Edinburgh. Do bojnickej zoo pricestoval pár dňa 25.10.2012.
máj 29, 2020
Lev Berberský (Panthera Leo Leo, Berberlöwe, Barbary Lion, Берберийский лев, 巴巴里獅)
Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)
Rad : Šelmy (Order : Carnivores)
Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats)
Biotop : Pololesnaté a Trávnaté Oblasti (Habitat : Semi Forested and Grassland Areas)
Dožívanie : 15 – 25 Rokov (Living: 15 – 25 Years)
Váha : 110 – 200kg (Weight : 110 – 220kg)
Potrava : Diviaky, Paovce, Jelene, Gazely (Food : Wild boars, Sheeps, Deers, Gazelles)
Dĺžka : 230 – 280cm (Height : 230 – 280cm)
Vedeli ste, že…
Tento poddruh leva v prírode vyhynul v roku 1942, dnes prežíva už len v zoologických záhradách. Majú dokonalú schopnosť vidieť v tme – vidia až 6 – 7 x lepšie ako človek.
Did you know…
This subspecies of lion became extinct in nature in 1942, at present it only survives in zoos. It has a perfect ability to see in the dark, specifically 6-7 times better than a man.
Ani si to ani mnohokrát neuvedomujeme, ale naše predstavy o levovi z bájok, biblie či rímskych arén sa spájajú s vyhynutou rasou leva zo severnej Afriky – levom berberským, vedeckým menom Panthera leo leo. Lev berberský sa vyznačuje veľkou, častokrát tmavou, dobre rozvinutou hrivou, silne vytvorenou aj na bruchu. Srsť tejto rasy je hustejšia a dlhšia. Častokrát sa považuje za najmohutnejší poddruh leva, ktorý dal základ ikonickým a impozantným levím sochám na námestiach a v palácoch sveta od londýnskeho Trafalgaru po Štefánikovo námestie v Bratislave. Hlava sa vyznačovala krátkou a širokou tlamou, širokou tvárou a veľkými okrúhlymi jantárovo žltými očami. Oči mali veľmi svetlé zreničky. Sfarbenie osrstenia tela bolo viac sivožltohnedé. Farba hrivy samcov okolo tváre (golier) bola svetložltá, ostatok hrivy bol tmavohnedý, zdanlivo čierny.
Tento lev sa stal v Európe prvýkrát známym pravdepodobne v časoch rímskych hier v Koloseu. Cisár Július Cézar použil napríklad len na jedno svoje predstavenie až 400 levov. Jeho rival Pompeius ho prekonal s počtom 600 levov. Berberské levy boli rozšírené od Maroka, Tuniska cez Alžírsko až do Líbye a západných častí Egypta. Ich systematické vybíjanie začali už Rimania, pretože ich potrebovali po stovkách. S príchodom arabskej kultúry sa levy severnej Afriky stali úhlavným nepriateľom ohrozujúcim stáda. Oficiálne podporované vybíjanie pokračovalo mnoho rokov, až dovtedy, kým sa nestali zriedkavými. V Líbyi bol zabitý posledný jedinec tejto rasy okolo roku 1700. V severnom Egypte vyhynul v roku 1800. V Tunisku bol posledný exemplár zastrelený v roku 1891. V Alžírsku to bolo v roku 1893, hoci sú určité nepotvrdené údaje o zástreloch v r. 1912 či dokonca v r. 1943. Posledný berberský lev v prírode zahynul v Maroku v roku 1942.
Zdá sa však, že nevyhynul úplne, pretože je pravdepodobné, že posledné berberské levy žili ešte dlho na kráľovskom dvore v Rabate. Berberský lev obýval v poslednej ére svojej existencie pololesnaté a trávnaté oblasti podhorských systémov Veľkého a Malého Atlasu. Najskôr žil v menších sociálnych jednotkách (1.2 či 1.3). Nie sú záznamy o dĺžke života v prírode, v zajatí sa dožili 20 rokov, v priemere žije 15 rokov. Hlavnou zložkou potravy levov v marockých horách boli diviaky lesné berberské (Sus scrofa barbarus), jelene berberské (Cervus elaphus barbarus), paovce hrivnaté (Ammotragus lervia) a gazely edmi (Gazella cuvieri). Ďalšou o niečo ľahšou korisťou boli kozy a ovce arabských pastierov, niekedy aj ich kone. Je veľmi pravdepodobné, že z historického i genetického hľadiska je (bol) chov levov na kráľovskom dvore v marockom Rabate najpôvodnejší. Na významnosť tohto chovu upozornili nemeckí vedci už v 70. rokoch 20. storočia. Základom dnešného chovu asi 80 berberských levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 až 1978. Jedným z úspešných európskych chovateľov je i nemecká Zoo Neuwied. Odtiaľ pochádza náš samec Aslan narodený 1.1.2011.
