máj 29, 2020
Lyžičiare sú vodné brodivé vtáky blízko príbuzné ibisom. Ich počet druhov na svete nie je veľký. V Afrike, v Južnej a Strednej Amerike žijú po jednom druhu, v Austrálii dva druhy a v ostatnej Eurázii dva druhy. Všetky spája charakteristický tvar zobáku, ktorý pripomína lyžicu alebo varešku. Pri zháňaní potravy s ním v plytkej vode systematicky pohybujú zo strany na stranu a pátrajú po larvách vodného hmyzu, mäkkýšoch, kôrovcoch, pijaviciach, žabách, žubrienkach a malých rybách. Jeho domovom sú preto vlhké habitaty v blízkosti vôd, mokrade, vodné toky a plochy, často žijú v ústiach riek do morí a pobrežných lagúnach. Na hniezdenie si najradšej vyberajú izolované a pokojné ostrovčeky alebo hustý porast vegetácie. Lyžičiar biely má areál rozšírenia tiahnuci sa od južného Španielska cez Európu do strednej a východnej Ázie po Perzský záliv, Indiu a Srí Lanku.
Vo všetkých lokálnych názvoch sa odráža jeho nezameniteľný tvar zobáku. Po nemecky Loeffler, holandsky Lepelaar, anglicky Spoonbill, španielsky Espátula, švédsky Skedstork, no najdivnejší je fínsky názov Kapustahaikara. Tento druh prezimuje v západnej a východnej Afrike a v juhovýchodnej Číne. Hniezdia najradšej v samostatnej kolónii, v znáške bývajú obyčajne 3-4 vajcia, inkubácia trvá 24-25 dní, mláďatá sa osamostatňujú vo veku 50 dní, pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch. Mladé vtáky majú svetlý zobák. Najstarší doložený lyžičiar mal 28 rokov. Európska populácia sa odhaduje na 2600-3200 párov, ruská do 2800 a turecká do 3000. V našej avifaune patrí medzi vzácne ohrozené druhy. Najbližšie väčšie kolónie sú v Hortobágy v Maďarsku. ZOO Bojnice chová tento druh od počiatku 60. rokov, prvýkrát sa tu rozmnožili v roku 1999, odvtedy sa dodnes (2015) odchovalo celkovo 22 mláďat.
Iné meno: lyžičiar európsky, lyžičiar obyčajný
máj 28, 2020
Je o niečo menší ako jeho príbuzný bocian biely. Dosahuje výšku asi 1 m a v rozpätí krídel má 170-190 cm. Vyskytuje sa od strednej a juhovýchodnej Európy po Ďaleký Východ. Eurázijské populácie sú sťahovavé, zimujú v Afrike. Vzácne sa vyskytuje aj na Slovensku, v poslednom období dokonca častejšie. Vyznačuje sa čiernym sfarbením na celom tele s výnimkou bielych spodných častí. Najmä na krku a hlave majú dospelé vtáky dobre viditeľný zlatozelený až medenočervený kovový lesk. Je plachý, zdržuje sa mimo ľudských sídel. Vyhľadáva lesy v blízkosti jazier, rybníkov a riek. Jeho najobľúbenejšou potravou sú menšie ryby do veľkosti 25 cm, pričom ich loví vo väčšej miere ako bocian biely. Ďalej sa živí aj malými cicavcami, plazmi, žabami a vodným hmyzom.
Hniezdo si stavia na stromoch vo výške 10 – 20 m nad zemou. Mláďatá sa liahnu zo znášky 2-5 vajec po 30 dňoch. Na zahrievaní vajec sa partneri striedajú, v noci však sedí vždy len samica. Pohlavne mláďatá dospievajú v troch rokoch. Bocian čierny patrí medzi ohrozené druhy európskej fauny. Európsku plemennú knihu monitoruje poľská Zoo Lodž. Po prvýkrát bol tento bocian chovaný v našej zoo v roku 1967. Všetky v súčasnosti chované bociany čierne pochádzajú z prírody, kde sa našli zranené alebo vysilené. Prvý historický odchov dvoch mláďat sa podaril v roku 2012. Obe mláďatá voľne odleteleli.
máj 28, 2020
Bocian biely je vôbec najznámejší z 19 druhov čeľade bocianovité (Ciconiidae). Zo všetkých druhov má najväčší areál rozšírenia. Vyskytuje sa vo veľkej časti strednej a východnej Európy, severnej Afrike, Malej Ázii, Rusku a v Číne. Na zimu sa sťahuje do východnej a južnej Afriky. Najviac mu vyhovujú vlhké oblasti – močaristé lúky, lesy a polia v okolí vodných tokov, kde sa živí drobnými stavovcami (najmä žabami a jaštericami) a hmyzom. U nás je chránený a veľmi obľúbený. Prilieta začiatkom apríla, kedy sa začína obdobie hniezdenia. Rodičovský pár obyčajne vychováva 3-5 mláďat. Bociany sa pomerne dobre prispôsobili životu v blízkosti človeka a často hniezdia na komínoch či stĺpoch v mestách.
Mnohí Európania považujú bociana za symbol šťastia a plodnosti, čo je veľmi dôležité z pohľadu jeho ochrany. Aj napriek pomerne dobrej ochrane však majú početné stavy bocianov bielych na niektorých miestach výrazne klesajúcu tendenciu. V našej zoo chováme hendikepované jedince, ktoré nám dovážajú ľudia z okolitých oblastí. Niektoré sa po rehabilitácií úspešne podarí navrátiť do prírody. V areáli zoo sa nachádzajú aj dve hniezda, ktoré každoročne využívajú voľne žijúce bociany.
