Mundžak malý

Mundžak malý

Mundžak Malý (Muntiacus Reevesii, Zwergmuntjak, Reevesˈs Muntjack, Китайский мунтжак, 山羌)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Párnokopytníky (Order : Even-Toed Ungulates )

Čeľaď : Jeleňovité (Family: Deers )

Biotop : Prevažne Listnaté Lesy (Habitat: Mostly Deciduous Forests)

Dožívanie : 17 Rokov (Living: 17 Years)

Váha : 11-16kg (Weight : 11-16kg)

Potrava : Trávy, Klíčky, Plody, Semená (Food : Grasses, Sprouts, Fruits, Seeds)

Dĺžka : 50 cm (Height : 50 cm)

Vedeli ste, že…
Je to drobný druh jeleňa. V ohrození vydáva hlasné ostré zvuky, podľa čoho získal v niektorých jazykoch pomenovanie „štekajúci jeleň“.

Did you know…
It is a small species of deer. When in danger, it produces a loud sharp noise which has won this species a nickname “the barking deer” in some countries.

Jeleň sika Dybowského

Jeleň sika Dybowského

Jeleň Sika Dybowského (Cervus hortulorum hortulorum, Dybowski-Hirsch, Dybowskiˈs Sika Deer, Пятнистый олень, 梅花鹿)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed Ungulates)

Čeľaď : Jeleňovité (Family : Deers)

Biotop : Lesy, Močiare, Pasienky (Habitat : Forests, Marshes, Grasslands)

Dožívanie : 10 – 15 Rokov (Living: 10 – 15 Years)

Váha : 25 – 110kg (Weight : 25 – 110kg)

Potrava : Listy, Tráva (Food : Leaves, Grasses)

Dĺžka : 65 – 110cm (Height : 65 – 110cm)

Vedeli ste, že…
Meno „sika“ pochádza z japonského pomenovania – Shika. V Japonsku ho po stáročia krotili a chovali v opatere človeka. V Európe je to introdukovaný a nepôvodný druh jeleňa.

Did you know…
Its name “sika“ comes from the Japanese name Shika. They were being raised and tamed by men in Japan for hundreds of years. In Europe, it is an introduced and common species of deer.

Jeleň bieloústy

Jeleň bieloústy

Jeleň Bieloústy (Cerbus Albirostris, Weißlippenhirsch, White-lipped Deer, Беломордый олень, 白唇鹿)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed Ungulates)

Čeľaď : Jeleňovité (Family : Deers)

Biotop : Lúky a horské oblasti v Tibete (Habitat : Meadows and Mountain regions in Tibet)

Dožívanie :16 – 18  Rokov (Living: 16 – 18 Years)

Váha : 100 – 230kg (Weight : 100 – 230kg)

Potrava : Tráva, Korienky (Food : Grasses, Roots)

Dĺžka : 140 – 160cm (Height : 140 – 160cm)

Vedeli ste, že…
Je to vysokohorský druh jeleňa, v prírode žije v nadmorských výškach od 3500 do 5100 m. Po prvýkrát ho objavil v roku 1883 ruský bádateľ Nikolaj Przewalskij v čínskom pohorí Nan-Shan.

Did you know…
It is a mountain species of deer, it lives in the altitudes of 3500 up to 5100 m. First discovered in 1883 by the Russian scientist Nikolaj Przewalskij in the Chinese mountain range of Nan-Shan.

Dikdik Kirkov

Dikdik Kirkov

Dikdik KIrkrov (Madoqua Kirkii, Kirk-Dikdik, Kirkˈs Dikdik, Обыкновенный дикдик, 波斯黇鹿)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed Ungulates)

Čeľaď : Turovité (Family : Bovids)

Biotop : Svahy a Piesčiny pokryé vegetáciou (Habitat : Slopes and sands covered with vegetation)

Dožívanie : 10 Rokov (Living: 10 Years)

Váha : 3 – 6,5kg (Weight : 3 – 6,5kg)

Potrava : Listy, Kveyt, Plody kríkov a stromov (Food : Leaves, FLowers, Fruits of shrubs and trees)

Dĺžka : 45cm (Height : 45cm)

Vedeli ste, že… Drobná africká antilopa. Je veľmi plachá. Meno dikdik pochádza z domorodého pomenovania „digidigi“, čomu približne zodpovedá zvuk, ktorý vydáva.

Did you know…
A small African antelope. It is very shy. The name dikdik comes from the Aboriginal name “digidigi“ which roughly corresponds to the sound made by this antelope.

Dikdiky patria medzi najmenšie antilopy na svete, do podčeľade antilopkorodých (Neotraginae). Dikdik Kirkov (podľa anglického bádateľa a guvernéra J. Kirka) sa vyskytuje v polopúštnych a suchých savanách východnej a juhozápadnej Afriky. Ich varovné volanie znie asi ako „dik-dik“, podľa čoho si vyslúžili domorodé meno digidigi, čo bolo upravené na medzinárodné meno dikdik. Na hlave má chochlík dlhšej srsti, ktorý u samca zakrýva malé čierne až 10 cm dlhé rožky. Tieto africké antilopy sa vyznačujú malým, trochu predĺženým nosom. Dospelé jedince dosahujú hmotnosť 3-6 kg a výšku v kohútiku asi 45 cm. Partneri žijú trvale v pároch. Svoje územie si značkujú trusom a pižmovými výlučkami z predočných žliaz. Aktívne sú skoro ráno a neskoro popoludní. Potravu tvoria listy kríkov, tráva, byliny, puky a plody.

V prírode sa rozmnožuje dvakrát za rok. Samica rodí po 5-6 mesiacoch gravidity jedno mláďa, ktoré dojčí asi tri mesiace. Samice pohlavne dospievajú v 6-8 mesiacoch, samce v 8-9 mesiacoch a do reprodukcie sa zapájajú vo veku 12 mesiacov. Dožíva sa do 10 rokov. V európskych zoo vedie plemennú knihu ESB ZOO Hannover v Nemecku, kde sa v roku 1963 podaril svetový prvý odchov tohto druhu. Naša zoo túto antilopu chová od roku 2005.

Daniel mezopotámsky

Daniel mezopotámsky

Daniel Mezopotámsky (Dama Mesopotamica, Mesopotamischer Damhirsch, Mesopotamian Fallow Deer, Иранская лань, 波斯黇鹿)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Párnokopytníky (Order : Even-toed Ungulates)

Čeľaď : Jeleňovité (Family : Deers)

Biotop : Tamariškové, dubové a pistáciové lesy (Habitat : Tamarisk, Oak and pistachio woodlands)

Dožívanie : 20 Rokov (Living: 20 Years)

Váha : 60 – 120kg (Weight : 60 – 120kg)

Potrava : Tráva, Plody stromov, Machy, Lišajníky (Food : Grass, Tree fruits, Mosses, Lichens)

Dĺžka : 90 – 140cm (Height : 90 – 140cm)

Vedeli ste, že…
Extrémne vzácny druh jeleňa. Na rozdiel od príbuzného
európskeho daniela jeho parožie nevytvárana koncoch tzv. lopaty.

Did you know…
An extremely rare species of deer. As opposed to its relative European fallow deer, its antlers do not create the so-called paddles in the ends.

Daniel mezopotámsky (Dama mesopotamica) je nesmierne vzácnym a kriticky ohrozeným druhom jeleňa, blízkym príbuzným známeho daniela škvrnitého. V minulosti bol považovaný za poddruh daniela škvrnitého, no dnešní autori ho uznávajú ako samostatný druh. Má naozaj pohnutú históriu, boli obdobia (40. a 50. roky 20 st.), keď bol dokonca považovaný za vyhynutého. Na prvý pohľad sa od svojho európskeho bratanca ani príliš nelíši, no pozorné oko nájde pár významných rozdielov. V prvom rade sa odlišuje svojím parožím, ktoré nie je dlaňovito pri koncoch rozšírené do akejsi “lopaty”, ale je menej výrazné a vetví sa už tesne za ružicou. Je aj na pohľad menšie a viac pripomína parožie iných jeleňov ako danielov.

Ďalším rozdielovým znakom je celková veľkosť daniela mezopotámskeho (95 až 110 cm v kohútiku a hmotnosť 80 až 120 kg), teda je o niečo väčší ako daniel škvrnitý. Postráda výraznosť kresby na zrkadle (chýbajú bočné čierne pásy), chvost je aj preto vo väčšine prípadov bez čiernej pásky čiže svetlý (len zriedka sa objaví náznak čiernej škvrny pri koreni chvosta) a aj nápadne dlhší. Mierne rozdiely sú i v charaktere škvrnitosti, obyčajne má väčšiu hustotu škvŕn a iná je aj stavba zadných partií tela, ktoré je postavené na trocha vyšších nohách.

Daniel mezopotámsky kedysi obýval rozsiahle územie, od severnej Afriky až po Irán, v historických dobách ho zavliekli i na Cyprus, bežný bol v Izraeli, Jordánsku, Libanone, Palestíne, Sýrii i v Turecku. Najvýchodnejšie žil v Iraku a Iráne. Už v roku 1875 prežíval len v Iráne, všade inde ho človek vytlačil kvôli lovu pre mäso a trofeje. Obľuboval lesnaté porasty dubov, tamariškovníkov, či pistácií. Vyskytoval sa i v riečnych lesoch povodia Eufratu a Tigrisu v dávnej Mezopotámii (odtiaľ jeho meno). Začiatkom 50-tych rokov objavili v iránskej provincii Khuzestan 25 prežívajúcich danielov. Bola to veľká senzácia a táto správa motivovala nemeckú expedíciu Wernera Trenseho v roku 1957, ktorý následne priviezol do súkromnej ZOO Kronberg v Nemecku (Opel ZOO) prvé zakladajúce zvieratá európskeho záchranného chovu. Tie sa stali základom chovných stád v Nemecku, neskôr v Izraeli a na iných miestach reintrodukcií (vrátane Iránu). V rokoch 1965-66 odchytili Iránci 6 zvierat a previezli ich do rezervácie Dasht-e-Naz. Sedem zvierat prišlo do Iránu v roku 1972 z Nemecka. Neskôr viacero zakladajúcich zvierat zaslali do ďalších iránskych a izraelských chránených území. Predpokladá sa, že na jednom mieste v Iráne, v rezerváciách Dez a Karkeh žije ešte pôvodná populácia tohto druhu. Celkovo žije dnes v Iráne asi 340 danielov mezopotámskych, v izraelských rezerváciách cca.250, v ostatných zoologických záhradách 240 jedincov, vrátane izraelských zoo. Najväčším chovateľom v Európe je ZOO Kronberg. Naše zvieratá pochádzajú z nemeckých zoo v Stuttgarte, Kronbergu a Tierparku Berlín. Európsky záchranný program EEP a medzinárodnú plemennú knihu ISB vedie od roku 1991 Tierpark Berlín. Spolu so ZOO Ostrava je Nzoo Bojnice jediným chovateľom druhu v českých a slovenských zoo.