V marci bola v okolí Betliara odchytená samica rysa karpatského. V rámci projektu Life LYNX sa plánuje jej presunutie do Slovinska alebo Chorvátska, kde podporí populáciu rysov. Momentálne sa samica nachádza v rehabilitačnej stanici Národnej zoologickej záhrady Bojnice.
Samica rysa karpatského dostala meno Erika. „Teraz sa nachádza v našej rehabilitačnej stanici, kde sa aj monitoruje jej stav. Skúmame najmä príjem potravy a celkovú kondíciu. Musíme tiež počkať na genetické výsledky a podľa toho sa určí, či bude vypustená v Slovinsku alebo Chorvátsku,“ uviedol vedúci zoologického úseku Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrej Duchoň. Erika by mala byť zároveň posledným premiestneným rysom zo Slovenska v rámci aktivity Life LYNX.
Odchyt samice rysa v Betliari. Zdroj: Nzoo Bojnice
Samicu rysa odchytili 14. marca partneri z Lesnej správy Betliar (Odštepný závod Rožňava, LESY SR), Národnej zoologickej záhrady Bojnice, Technickej univerzity vo Zvolene a správy NP Slovenský kras v rámci projektu Life LYNX. Hlavným cieľom je záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. V marci bol takto presunutý rys Lukáš, ktorý bude vypustený v Slovinsku v oblasti Jelovica.
Dront nelietavý alebo aj dront maurícijský je jedným z mnohých živočíchov, ktorý symbolizuje ako sa ľudská činnosť podpisuje pod ničenie prírody. Jeho príbeh sa stal inšpiráciou aj pre tohtoročnú VEĽKONOČNÚ HĽADAČKU, ktorú sme pripravili pre návštevníkov našej zoo.
Ľudovo sa mu hovorí dodo a jeho obrázok snáď pozná každý. Vták, ktorý bol príbuzným holuba, bol veľakrát označovaný za hlúpeho. Jeho problémom však nebol nedostatok inteligencie, ale skôr to, že nemal prirodzeného nepriateľa a ľudí sa nebál.
Dront nelietavý. Zdroj: McGill Library/Unsplash
Prvýkrát dronta opísali námorníci začiatkom 16. storočia. Poslednýkrát potom tohto vtáka videli okolo roku 1681. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne roky. Faktom však je, že dront vyhynul. Problémom neboli iba samotní ľudia, ktorí vtáka lovili, ale aj privlečené zvieratá ako napríklad psy či potkany, pretože sa živili drontovými vajcami.
Niektorí vedci sa domnievajú, že to, ako poznáme dronta z obrázkov, nie je úplne presný opis. V skutočnosti bol zrejme o čosi štíhlejší. Dodo mal vážiť približne 9,5 – 14,3 kg (niektoré zdroje uvádzajú, že bol ešte ťažší) a mal byť o čosi väčší ako moriak. Opisovali ho tiež ako vtáka s modrosivým perím, veľkou hlavou, čiernym zobákom a malými krídlami.
Tento rok vyšla informácia, že spoločnosť Colossal Biosciences plánuje vyhynutého doda vzkriesiť. Vedci plánujú spojiť bunky žijúceho príbuzného doda s DNA vyhynutého dronta. Objavujú sa však názory, že ľudia by mali najmä vyvinúť snahu a financie na ochranu ostatných ohrozených živočíchov, ktorí ešte obývajú našu planétu.
Dnes je vták dodo symbolom vyhynutia spôsobeného ľuďmi a na jeho príbehu sme sa rozhodli aj my v Národnej zoologickej záhrade Bojnice poukázať na potrebu ochrany prírody a jednotlivých živočíšnych druhov. Na veľkonočnú nedeľu sme si preto pripravili pre návštevníkov „hľadačku dodových vajíčok“. Pomôžte nám ich nájsť v nedeľu 9. apríla od 9. hodiny.
Zaujímate sa o zoológiu a ochranu životného prostredia? Máte deti, ktoré by
sa rady niečo v týchto témach podučili a neskôr si zmerali sily vo
vedomostnej súťaži? Ak áno, neváhajte a vyplňte prihlášku na celoslovenskú
vedomostnú súťaž ZOO LYMPIÁDA 2023.
Jedna z úloh na minuloročnej ZOO LYMPIÁDE. Zdroj: Nzoo Bojnice
Zabudnite na nudné testovanie v uzavretej miestnosti. Už piaty rok po sebe sa deti a mládež prebehnú po našej zoologickej záhrade v Bojniciach, aby si overili svoje vedomosti z ríše zvierat. Ešte pred tým však absolvujú aj odborné prednášky, aby si svoje vedomosti upevnili a najmä rozšírili. Cieľom ZOO LYMPIÁDY je najmä zvýšiť záujem detí i dospelých o zoológiu, ekológiu a enviromentálne povedomie.
V porovnaní s predošlými ročníkmi sa zmenil počet súťažných kategórií. „V minulých rokoch bola ZOO LYMPIÁDA určená najmä deťom z materských a základných škôl ako aj študentom stredných škôl. No záujem prejavili aj dospelí, preto sme sa rozhodli tento rok pridať novú kategóriu aj pre nich,“ povedala hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.
Pre všetkých súťažiacich bude zabezpečené občerstvenie, balíčky s prekvapením i certifikát o absolvovaní súťaže. Absolútny víťaz, teda súťažiaci s najvyšším počtom bodov, si odnesie elektrickú kolobežku.
Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.
Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. marca. “Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,”prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. “Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,” dodala ošetrovateľka.
Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice
Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom. Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.
Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.
Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.
A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.
Koniec februára a začiatok marca bol pre Národnú zoologickú záhradu Bojnice poriadne rušný. S odstupom niekoľkých dní sa totiž narodili dve mláďatá antilopy vranej. Obe samičky sú čulé a majú sa k svetu.
Fabunni s mamou. Nzoo Bojnice sa teší z nových prírastkov. Foto: Nzoo Bojnice
Ako prvá sa 24. februára 2023 narodila Fabunni. O pár dní neskôr 7. marca sa potom uskutočnil aj druhý pôrod a svetlo uzrela malá Efia. Obe mláďatá sú v dobrej kondícii. Gravidita i oba pôrody boli bez komplikácií.
Ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová.
O antilopy vrané sa stará aj ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová, ktorá pri kopytníkoch pracuje už 34 rokov. S antilopami vranými je tak od začiatku ich príchodu do bojnickej zoo. „Chodila som zbierať rady do iných zoologických záhrad od ošetrovateľov. Môžete si totiž niečo prečítať, ale dôležitá je prax a potrebujete aj rady od skúsenejších,“ zaspomínala si ošetrovateľka. Momentálne jej robia radosť dve nové samičky antilopy vranej, ktorým sa zatiaľ darí veľmi dobre a ich mamy si ich aj poriadne strážia.
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Vo voľnej prírode sa vie agresívne brániť voči predátorom, neraz zaženie aj leva. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
