VIDEO Obrovská radosť v našej zoo. Máme mláďatá rysa karpatského

VIDEO Obrovská radosť v našej zoo. Máme mláďatá rysa karpatského

V sobotu 10. mája 2025 porodila naša samica rysa karpatského Patrícia dve mláďatá. Matka s mladými sa nachádza v súčasnosti v rehabilitačnej stanici mimo návštevníckej trasy. Zabezpečujeme tak minimálny kontakt s ľuďmi.

Mláďatá rysa karpatského v rehabilitačnej stanici. Foto z fotopasce. Zdroj: Nzoo Bojnice

Hoci sme vedeli, že Patrícia porodila, až fotopasca nám odhalila počet mláďat. Ich otcom je jedenásťročný Dick, ktorého môžu návštevníci momentálne vidieť aj v expozícii. Samca sme do chovu získali v roku 2023. Prišiel k nám z francúzskej zoo Réserve Zoologique de la Haute-Touche. Ide o skúseného samca, ktorý už mal niekoľko potomkov, kým k nám pricestoval. Tento rok sa nám podarilo vytvoriť pár s Patríciou, ktorá má sedem rokov a do Bojníc prišla zo Zoo Jihlava.

Samec rysa karpatského Dick. Zdroj: Nzoo Bojnice

V Národnej zoologickej záhrade Bojnice sa momentálne zaoberáme chovom rysa karpatského. Ide o poddruh rysa ostrovida. Vyznačuje sa svetložltou až červenkastožltou srsťou s tmavohnedými škvrnami a pozdĺžnym pásom na chrbte. Má pomerne malú okrúhlu hlavu so špicato zakončenými ušnicami. Dorastá do dĺžky 80-100 cm a hmotnosti 25 kg. Jeho prirodzeným prostredím sú husté zmiešané alebo ihličnaté lesy, kde loví predovšetkým cicavce do veľkosti srnca a rôzne druhy vtákov.

Prvý rys ostrovid sa v našej zoo vyskytol už v roku 1955. V roku 1957 sa k nám z polesia Mníšok nad Popradom dostali dve osirelé trojtýždňové samice. Boli umelo odchované za pomoci siamskej mačky. Jedna z nich v máji 1962 porodila a úspešne odchovala dve mláďatá. Išlo o prvý odchov rysa ostrovida v strednej Európe a druhý na svete.

Prvý odchov rysa ostrovida v strednej Európe v bojnickej zoo v roku 1962. Zdroj: archív Nzoo Bojnice

V uplynulých rokoch sme sa v Národnej zoo Bojnice venovali rehabilitácii a navracaniu rysov do voľnej prírody. Spolupracovali sme tiež na projekte LIFE Lynx, ktorého hlavným cieľom bola záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte.

 

Úspech nášho chovu získal ocenenie

Úspech nášho chovu získal ocenenie

V súťaži BÍLÝ SLON, ktorá je určená slovenským a českým zoo sme v kategórii Odchov roka 2024 – cicavce získali za odchov mláďat pandy červenej tretie miesto.

Začiatkom júna minulého roka čakalo na ošetrovateľky z úseku šeliem Dianu Mozolovú a Adriánu Dombayovú milé prekvapenie. Samica pandy červenej Bambu, ktorá k nám prišla iba rok pred tým, porodila dve mláďatá. Bolo to pre nás prekvapenie, pretože nikto nebol svedkom párenia a určiť graviditu u pánd červených je niekedy náročné.

Mláďatá pandy červenej v roku 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice

Z dôvodu zabezpečenia pokoja, sme s oznámením radostnej správy istý čas čakali. V momente, keď sa Bambu cítila dosť bezpečne na to, aby mláďatá prenášala aj počas návštevníckych hodín, sme sa rozhodli informovať verejnosť. Zároveň sme vyzývali návštevníkov, aby boli voči zvieratám ohľaduplní a nesnažili sa mláďat dotýkať. Niektoré štúdie uvádzajú, že 40 % mláďat sa nedožije prvého roku života. Kritický je najmä prvý mesiac.

Mláďatá ako i matku pravidelne kontrolovali naše ošetrovateľky, zvieratá boli aj pod dohľadom veterinárneho lekára. Vo veku asi troch mesiacov absolvovali aj očkovanie.

Očkovanie mláďat pandy červenej. Zdroj: Nzoo Bojnice

Otcom našich mláďat je Mao, ktorý má desať rokov. Bambu má tri roky. Pandy červené pohlavne dospievajú približne v 18. mesiaci života. Samice však zvyčajne porodia svoje prvé mláďa, keď majú asi dva roky a takto to presne bolo aj v prípade našej Bambu. Dožívajú sa približne veku 10 rokov, ale v starostlivosti človeka to môže byť aj 14 rokov.

Mláďatá pandy červenej v roku 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice

K páreniu dochádza na zemi a gravidita u samíc v starostlivosti človeka trvá od 114 do 145 dní. Predpokladá sa, že dĺžka gravidity je ovplyvnená pomalým metabolizmom a energetickou náročnosťou gravidity. V zoologických záhradách na severnej pologuli rodí panda červená koncom mája až začiatkom augusta. V ľudskej starostlivosti môže samica porodiť jedno ale aj štyri mláďatá. Najčastejšie však rodí jedno až dve mláďatá. Mláďatá sa rodia pokryté svetlou srsťou. S matkou zostávajú približne jeden rok.

Ošetrovateľka Adriána Dombayová pri tréningu s pandou červenou

Ošetrovateľka Adriána Dombayová pri tréningu s pandou červenou. Zdroj: Nzoo Bojnice

Ošetrovateľka Diana Mozolová pri tréningu s pandou červenou

Ošetrovateľka Diana Mozolová pri tréningu s pandou červenou. Zdroj: Nzoo Bojnice

Zisk tretieho miesta za odchov pandy červenej je najmä ocenenie práce našich ošetrovateľov. Do kategórie Odchov roka 2024 – cicavce sa prihlásilo 29 odchovov. Prvé miesto za odchov hyenky cibetkovitej obsadila česká zoo Safari Park Dvůr Králové. Zoo Praha za odchov vombata medveďovitého získala druhé miesto.

Ošetrovateľky Adriána Dombayová a Diana Mozolová s ocenením BÍLÝ SLON. Zdroj: Nzoo Bojnice

Do 31. ročníka súťaže o odchov roka a stavbu roka BÍLÝ SLON v zoologických záhradách Českej a Slovenskej republiky, ktorých je celkovo 21, sa prihlásilo 13 inštitúcií s 51 významnými odchovmi a 7 stavbami. Rozhodnutie o tom, ktorý odchov a ktorá stavba získa ocenenie, určila voľba deviatich nezávislých odborníkov, ktorí svoj život zasvätili problematike chovu zvierat v zoologických záhradách.

Hendikepovaný pár myšiakov lesných odchoval štyri mláďatá

Hendikepovaný pár myšiakov lesných odchoval štyri mláďatá

Začiatkom mája sa v našej zoo vyliahli štyri mláďatá myšiaka lesného. Radosť je o to väčšia, že rodičmi sú hendikepované jedince, ktoré skončili v našej rehabilitačnej stanici.

Odchov štyroch mláďat myšiaka lesného v Nzoo Bojnice v roku 2025. Zdroj: Libuša Martincová pre Nzoo Bojnice.

Mláďatá už dostali aj krúžky a keď budú pripravené, vypustíme ich do voľnej prírody. Momentálne sa nachádzajú v zázemí zoo.

Krúžkovanie mláďaťa myšiaka lesného v roku 2025. Zdroj: Ivana Grajciarová pre Nzoo Bojnice

Samica z hendikepovaného páru prišla k nám do rehabilitačnej stanice v roku 2011, samec v roku 2015. Obe zvieratá kvôli zdravotným obmedzeniam nebolo možné vrátiť do prírody. Zostali tak v našej starostlivosti.

Odchov štyroch mláďat myšiaka lesného v Nzoo Bojnice v roku 2025. Zdroj: Libuša Martincová pre Nzoo Bojnice

Máme mláďa výra skalného!

Máme mláďa výra skalného!

Vo štvrtok 2. mája sa v našej zoo po niekoľkých rokoch vyliahlo mláďa výra skalného. Jeho vývoj fotograficky zaznamenala ošetrovateľka Libuša Martincová.

Mláďa výra skalného z roku 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice

Radosť je o to väčšia, že rodičia sú hendikepované jedince, ktoré sa v minulosti dostali k nám do rehabilitačnej stanice. Podarilo sa ich zachrániť, ale ich zdravotný stav im už neumožnil návrat do voľnej prírody. Zostali preto v našej starostlivosti. Ich mláďa je v poriadku a plánujeme ho vypustiť do voľnej prírody.

Výr skalný – mláďa. Zdroj: Nzoo Bojnice

Výr skalný je najväčším druhom sovy na svete s dĺžkou 65-75 cm a rozpätím krídel do 170 cm. Nápadným znakom sú jeho oranžovo sfarbené oči. Vyskytuje sa v prevažnej  časti Európy, Ázie a na severe Afriky.

Mláďa – výr skalný v roku 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice

Obrovská radosť! Narodili sa až tri mláďatá antilopy bongo

Obrovská radosť! Narodili sa až tri mláďatá antilopy bongo

Mláďatá antilopy bongo. Zdroj: Vladimíra Wurschnerová pre Nzoo Bojnice

Do stáda antilopy bongo pribudli v marci tohto roka tri mláďatá. Ide o zatiaľ najväčší počet mláďat tohto druhu, ktoré sa narodili v našej zoo v jednom období.

Najstaršia samička Daudi (Milovaná) sa narodila 5. marca. V sobotu 9. marca pribudol samček Kamo. Význam jeho mena znamená „Skromný bojovník“. Trojicu nezbedníkov uzatvára Amari, ktorý sa narodil 30. marca a jeho meno znamená „Sila“.

Mláďa antilopy bongo s matkou. Zdroj: Nzoo Bojnice

Matky sa o mláďatá starajú výborne a trojica si pomaly zvyká aj na vonkajšie výbehy. Preto prosíme návštevníkov, aby sa správali ohľaduplne a mláďatá neplašili.

Mláďa antilopy bongo. Zdroj: Nzoo Bojnice

Antilopa bongo patrí podľa Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) medzi kriticky ohrozené druhy. Predpokladá sa, že počty vo voľnej prírode klesajú. Populáciu ohrozuje najmä lov pre mäso, trofeje a strata prirodzeného prostredia.

Mláďa antilopy bongo. Zdroj: Nzoo Bojnice

Antilopa bongo je pravdepodobne najkrajšia pralesná antilopa. Rohy majú obe pohlavia. Základné sfarbenie je červenohnedé. Typických je 10 až 16 zvislých bielych pásov. Tieto antilopy sa vyznačujú prehnutým chrbtom, ktorý je uspôsobený na podliezanie porastov. Antilopa bongo sa pohybuje pomaly, povahou je to citlivé a plaché zviera. S chovom tejto chúlostivej antilopy sme začali v deväťdesiatych rokoch, prvé mláďa sa narodilo v roku 1999.