Nosáľ červený

Nosáľ červený

máj 29, 2020

Nosále sú menšie medvedíkovité šelmy, pôvodom zo Strednej a Južnej Ameriky. Najznámejším z nich je nosáľ červený (Nasua nasua), ktorý sa vyskytuje takmer v celej Južnej Amerike, východne od Kolumbie a Venezuely, odtiaľ na juh po severnú Argentínu a Uruguay. Tento malý, štíhly a dlhochvostý medvedík sa vyznačuje nápadne predĺženým nosom. Jeho srsť má najčastejšie hrdzavočervené, hrdzavohnedé alebo žltohnedé sfarbenie. Dospelý nosáľ váži 3-7 kg. Obýva rôzne typy tropických lesov a otvorenú krajinu. Žije samotársky alebo v skupinách s počtom 20-30, výnimočne však až viac ako 50 jedincov. Má neobyčajne vyvinutý čuch a hmat. Pri hľadaní potravy využíva svoj obratný nos.

Nosáľ je všežravec, ale viac uprednostňuje živočíšnu potravu. Živí sa hubami, rôznymi ovocnými plodmi, hlodavcami, vtákmi a drobnými bezstavovcami. Hniezdo do ktorého samica rodí mláďatá je postavené na ťažko prístupných miestach v korunách stromov. Vo vrhu býva 2-7 mláďat, ktoré sa rodia po 74-77 dňoch gravidity. Dožíva sa 12 až 18 rokov. Nosáľ červený nie je ohrozeným druhom a na niektorých turistami navštevovaných miestach je dokonca premnožený z dôvodu prikrmovania. V niektorých oblastiach ho indiáni lovia pre mäso, ale tiež na chov v zajatí. Nosáľ bieloústy (Nasua narica) obýva štáty Strednej Ameriky až po USA. V zoo sú nosále veľmi obľúbené pre svoju krotkú povahu a neustálu aktivitu. V roku 2010 sme zo Zoo Cottbus v Nemecku doviezli tri jedince známeho pôvodu, presnejšie poddruhu solitaria. Nosále so známym pôvodom sú v zoo zriedkavé.

Momentálne tento druh nechováme.

Nandu pampový

Nandu pampový

máj 29, 2020

Nandu pampový obýva rozsiahle trávnaté pampy a stepi v Južnej Amerike. Vyskytuje sa na veľkom areáli od severovýchodnej Brazílie až po centrálnu časť Argentíny. Dosahuje hmotnosť do 25 kg a výšku 1,7 m. Vyznačuje sa prevažne sivohnedým operením, na spodnej časti krku tmavohnedým až čiernym. Aj keď nie je schopný lietať, má veľmi dobre vyvinuté krídla. Podobne ako pštros a emu je výborným bežcom, pričom dokáže bežať rýchlosťou až 60 km/h. Vo výnimočných prípadoch dokáže aj plávať.

Žije v malých polygamných skupinách. Živí sa zelenými časťami rastlín, semenami, plodmi a drobnými živočíchmi. V čase hniezdenia samce bojujú o teritórium. Do jedného hniezda znáša obyčajne niekoľko samíc, úplná znáška tak môže mať 15-30 vajec. O inkubáciu vajec ako aj výchovu mláďat sa stará výlučne len samec. Nandu pampový je častým chovancom zoologických záhrad. Chladné európske podnebie znáša dobre a často sa bez problémov aj rozmnožuje. V našej zoo sa chová tento druh od roku 1958 a prvý úspešný odchov bol zaznamenaný v roku 1981. Dodnes (2012) tu bolo odchovaných celkom 67 mláďat.