


Medveď hnedý európsky
Medvede sú známe a veľmi populárne šelmy. Dnes patrí do čeľade medveďovitých 8 druhov (vrátane pandy veľkej). Medveď hnedý európsky (Ursus arctos arctos) je najväčšou šelmou nášho kontinentu. Jeho dĺžka tela dosahuje až 2,5 m a hmotnosť od 120 do 250 kg. V západnej Európe (s výnimkou Španielska) bol už vyhubený, početný je v Karpatoch, ďalej na východe, na juhu a severe Európy.
Potravu medveďov tvoria bukvice, lesné plody, korienky, tráva, hmyz, myši, žaby, ryby, med včiel, zdochliny a pod. Farba srsti jednotlivých exemplárov môže byť rôzneho tónu hnedej. Do našej zoo sa medvede hnedé európske dostávajú obyčajne ako zatúlané mláďatá z okolitých i vzdialenejších pohorí. Medvieďatá dospievajú v 5.- 6. roku života. Dospelé sa pária v júli a samica v nasledujúcu zimu vrhá 2-3 veľmi malé mláďatá, o ktoré sa sama stará dva roky. Najvyšší zaznamenaný vek je 47 rokov.

Medárik modrolíci

Matamata
Amazonský predátor, lovec rýb, vodná korytnačka s najčudesnejšou hlavou a príveskami. Svojim neobvyklým vzhľadom imituje kus kôry alebo opadané listy. Z hľadiska evolúcie je to jedna z najstarších korytnačiek. Pochádza zo severnej časti Južnej Ameriky, kde žije najmä v povodí Amazonky a Orinoka. Dorastá do 45 cm a váži až 15 kg. Jej hlava má trojuholníkovitý tvar s typickým rúrkovitým nosom; veľmi nápadné sú aj strapcovito visiace kúsky kože a plochý pancier s ostrými štítkami. Má rada plytké a teplé vody. V jednej polohe dokáže vydržať bez nadýchnutia aj celé hodiny, no nevie moc dobre plávať. Na svoju korisť trpezlivo čaká a keď sa táto priblíži vcucne ju obrovskými ústami. Živí sa výlučne rybami a inými vodnými živočíchmi. V prírode je dosiaľ veľmi bežná a nemá prirodzených nepriateľov. V zoo sa chová zriedkavo.
