Listárka červenooká

Listárka červenooká

Listárka Červenooká ( Agalychnis callidryas, Rotaugen-Laubfrosch, Red Eyed Tree Frog, Красноглазая квакша, |红眼树蛙 )

Trieda : Obojživelníky (Class : Amphibians)

Rad : Žaby (Order : Frogs )

Čeľaď : Rosničkovité (Family : Tree frogs )

Biotop : Tropické dažďové lesy (Habitat : Tropical rainforests )

Dožívanie : 5 rokov (Living : 5 years)

Váha : 6 – 15 g (Weight : 6 – 15 g)

Potrava : Hmyz (Food : Insects )

Dĺžka : 5 – 7,5 cm (Length : 5 – 7,5 cm)

Vedeli ste, že…
Na komunikáciu používajú vibrovanie vetvičkami.

Did you know…
This species communicates via twigs vibrating.

Tento druh prezrádza nádherné kontrastné sfarbenie. Podobne ako všetky listárky (rod Agalychnis tvorí asi 8 druhov) patrí do čeľade rosničkovité (Hylidae). Areál rozšírenia sa rozprestiera od Strednej Ameriky, mexického Veracruzu na juh až po Kostariku a Panamu. Vyznačuje sa štíhlym telom a širokou hlavou s vypuklými očami, ktoré sú nápadne červené so zvislou čiernou zreničkou. Dorastajú do 5 až 7,5 cm dĺžky tela. Mladé jedince sú hnedé, vekom nadobudnú typickú zelenú farbu.

Dospievajú v 2 rokoch, do reprodukcie sa zapájajú v 3-4 rokoch. Žijú priemerne len 5 rokov. Na komunikáciu používajú vibrovanie vetvičkami. V čase obdobia dažďov samčeky volajú samičky, tie neskôr vytvoria penové hniezdo nad vodnou plochou. Pre jej atraktívne sfarbenie sa o nej hovorí, že je to pravdepodobne jedna z najfotografovanejších žiab na svete. Aktívne sú hlavne za šera tj. ráno a podvečer, cez deň odpočívajú.

Ležiak úhorový

Ležiak úhorový

Ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus oedicnemus, Europäischer Triel, European Thick-knee, Авдотка, 石鸻)

Tríeda : Vtáky (Class : Birds)

Rad : Bahniaky (Order : Shorebirds)

Čeľaď : Ležiakovité (Family : Stone-cirlews)

Biotop : Polosuché, suché a stepné oblasti (Habitat : Semi-arid, arid and seppe coastal dunes)

Dožívanie : 18 Rokov (Living: 18 Years)

Váha : 290 – 535 g (Weight : 290 – 535 g)

Potrava : Bezstavovce, Semená, hmyz, malé stavovce (Food : Inverebrates, seeds, insects, small vertebrates)

Dĺžka : 40 – 44 cm (Height : 40 – 44 cm)

Vedeli ste, že…
Zrejme jeden z prvých druhov, ktorý zaplatil za zintenzívnenie
poľnohospodárstva na Slovensku, zničenie úhorov a pastvín. Vidieť ho na Slovensku je vecou veľkého šťastia.

Did you know…
Probably one of the first species that paid for the intensification of agriculture, the destruction of eels and pastures. It is a matter of great luck to see it in
Slovakia.

Lev berberský

Lev berberský

Lev Berberský (Panthera Leo Leo, Berberlöwe, Barbary Lion, Берберийский лев, 巴巴里獅)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Šelmy (Order : Carnivores)

Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats)

Biotop : Pololesnaté a Trávnaté Oblasti (Habitat : Semi Forested and Grassland Areas)

Dožívanie : 15 – 25 Rokov (Living: 15 – 25 Years)

Váha : 110 – 200kg (Weight : 110 – 220kg)

Potrava : Diviaky, Paovce, Jelene, Gazely (Food : Wild boars, Sheeps, Deers, Gazelles)

Dĺžka : 230 – 280cm (Height : 230 – 280cm)

Vedeli ste, že…
Tento poddruh leva v prírode vyhynul v roku 1942, dnes prežíva už len v zoologických záhradách. Majú dokonalú schopnosť vidieť v tme – vidia až 6 – 7 x lepšie ako človek.

Did you know…
This subspecies of lion became extinct in nature in 1942, at present it only survives in zoos. It has a perfect ability to see in the dark, specifically 6-7 times better than a man.

Ani si to ani mnohokrát neuvedomujeme, ale naše predstavy o levovi z bájok, biblie či rímskych arén sa spájajú s vyhynutou rasou leva zo severnej Afriky – levom berberským, vedeckým menom Panthera leo leo. Lev berberský sa vyznačuje veľkou, častokrát tmavou, dobre rozvinutou hrivou, silne vytvorenou aj na bruchu. Srsť tejto rasy je hustejšia a dlhšia. Častokrát sa považuje za najmohutnejší poddruh leva, ktorý dal základ ikonickým a impozantným levím sochám na námestiach a v palácoch sveta od londýnskeho Trafalgaru po Štefánikovo námestie v Bratislave. Hlava sa vyznačovala krátkou a širokou tlamou, širokou tvárou a veľkými okrúhlymi jantárovo žltými očami. Oči mali veľmi svetlé zreničky. Sfarbenie osrstenia tela bolo viac sivožltohnedé. Farba hrivy samcov okolo tváre (golier) bola svetložltá, ostatok hrivy bol tmavohnedý, zdanlivo čierny.

Tento lev sa stal v Európe prvýkrát známym pravdepodobne v časoch rímskych hier v Koloseu. Cisár Július Cézar použil napríklad len na jedno svoje predstavenie až 400 levov. Jeho rival Pompeius ho prekonal s počtom 600 levov. Berberské levy boli rozšírené od Maroka, Tuniska cez Alžírsko až do Líbye a západných častí Egypta. Ich systematické vybíjanie začali už Rimania, pretože ich potrebovali po stovkách. S príchodom arabskej kultúry sa levy severnej Afriky stali úhlavným nepriateľom ohrozujúcim stáda. Oficiálne podporované vybíjanie pokračovalo mnoho rokov, až dovtedy, kým sa nestali zriedkavými. V Líbyi bol zabitý posledný jedinec tejto rasy okolo roku 1700. V severnom Egypte vyhynul v roku 1800. V Tunisku bol posledný exemplár zastrelený v roku 1891. V Alžírsku to bolo v roku 1893, hoci sú určité nepotvrdené údaje o zástreloch v r. 1912 či dokonca v r. 1943. Posledný berberský lev v prírode zahynul v Maroku v roku 1942.

Zdá sa však, že nevyhynul úplne, pretože je pravdepodobné, že posledné berberské levy žili ešte dlho na kráľovskom dvore v Rabate. Berberský lev obýval v poslednej ére svojej existencie pololesnaté a trávnaté oblasti podhorských systémov Veľkého a Malého Atlasu. Najskôr žil v menších sociálnych jednotkách (1.2 či 1.3). Nie sú záznamy o dĺžke života v prírode, v zajatí sa dožili 20 rokov, v priemere žije 15 rokov. Hlavnou zložkou potravy levov v marockých horách boli diviaky lesné berberské (Sus scrofa barbarus), jelene berberské (Cervus elaphus barbarus), paovce hrivnaté (Ammotragus lervia) a gazely edmi (Gazella cuvieri). Ďalšou o niečo ľahšou korisťou boli kozy a ovce arabských pastierov, niekedy aj ich kone. Je veľmi pravdepodobné, že z historického i genetického hľadiska je (bol) chov levov na kráľovskom dvore v marockom Rabate najpôvodnejší. Na významnosť tohto chovu upozornili nemeckí vedci už v 70. rokoch 20. storočia. Základom dnešného chovu asi 80 berberských levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 až 1978. Jedným z úspešných európskych chovateľov je i nemecká Zoo Neuwied. Odtiaľ pochádza náš samec Aslan narodený 1.1.2011.

Leopard perzský

Leopard perzský

Leopard Perzský ( Panthera pardus saxicolor, Nordpersischer Leopard, Persian Leopard, Переднеазиатский леопард, 波斯豹 )

Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)

Rad : Šelmy (Order : Carniveres)

Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats)

Biotop : Horské stepi, Riedke lesy, Skalnaté svahy (Habitat : Mountain steppes, Sparse forests, Rocky slopes )

Dožívanie : 20 rokov (Living : 20 years)

Váha : Samec: 37 – 90kg Samica: 28 – 60kg (Weight : Male: 37 – 90kg Female: 28 – 60kg)

Potrava : Divé kozy, Gazely, Srnce, Diviaky, Muflóny (Food : Wild goats, Gazelies, Roe deers, Boars, Mouflons)

Dĺžka : 91 – 190 cm (Length :91 – 190 cm)

Vedeli ste, že…
Patrí k veľmi zriedkavým a ohrozeným poddruhom leoparda. Na rozdiel od iných poddruhov, má výrazne svetlé, krémové až sivožité sfarbenie. V našej zoo tento poddruh chováme od roku 1990.

Did you know…
It is one of the rate and endangered subspecies of leopard. As opposed to the other species, it is of a significantly bright, belge to grey and yellow colour. We have had this subspecies in our zoo since 1990

Domovom leoparda je Starý svet, dnes Afrika a Ázia, hoci ešte v mladšom pleistocéne, v teplejších dobách medziľadových, obýval aj Európu, dokonca i u nás. Na Balkáne žil ešte v historických dobách, na Kaukaze ešte v 20. storočí a v Turecku žije pár posledných jedincov dodnes. Niektoré rasy leopardov sú vzácne, iné sú zatiaľ početné. Spomedzi veľkých mačkovitých šeliem je leopard držiteľom prvenstva v rozsiahlosti rozšírenia. Adaptoval sa na život v tropických dažďových lesoch a savanách, no žije aj v polopúštiach, horách či v oblastiach, kde v zime býva sneh. Svojím spôsobom života je skvele prispôsobený na prežitie v týchto rozmanitých typoch habitatov.

Žije pomerne skrytým spôsobom života, o mnohých populáciách máme pomerne málo poznatkov. Dokáže loviť vo dne i v noci, aj vo výbere koristi nie je vyberavý. Loví antilopy, iné kopytníky, ale i vtáky alebo myši. Dobre sa množí v prírode i v zajatí, a preto ho možno nájsť takmer v každej zoologickej záhrade. Leopardia matka máva po trojmesačnej gravidite jedno až tri slepé a bezmocné mláďatá, o ktoré sa príkladne stará. K vzácnym ázijským poddruhom leoparda patrí leopard perzský (Panthera pardus saxicolor). Pôvodne sa vyskytoval na rozsiahlych územiach severovýchodného Iránu a odtiaľ až po Pakistan. Základné sfarbenie srsti je, na rozdiel od väčšiny iných rás, výrazne svetlé, krémové až sivožlté. Srsť je relatívne dlhá a hustá. Počet leopardov perzských v prírode nie je presne známy, odhaduje sa na približne 2000 jedincov. V európskych zoologických záhradách sa chová okolo 100 leopardov perzských. U nás tento poddruh chováme od roku 1990. V 90. rokoch 20. storočia sa tu pravidelne odchovával (9 mláďat).

Leopard obláčkový

Leopard obláčkový

Leopard Obláčkový  (Neofelis Nebulosa, Nebelparder, Clouded Leopard, Дымчатый леопард, 雲豹)

Tríeda : Cicavce (Class : Mammals)

Rad : Šelmy (Order : Carnivores)

Čeľaď : Mačkovité (Family : Cats)

Biotop : Primárne stálozelené tropické daždové lesy (Habitat : Primary evergreen tropical rainforest)

Dožívanie : 17 Rokov (Living: 17 Years)

Váha : 11 – 23kg (Weight : 11 – 23kg)

Potrava : Rôzne zemné a stromové stavovce (Food : A variety of terrestrial and arboreal vertebrates)

Dĺžka : 70 – 105cm (Height : 70 – 105cm)

Vedeli ste, že…
Najmenší zástupca veľkých mačkovitých šeliem. Na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať. V pomere k veľkosti lebky má zo všetkých mačiek najdlhšie očné zuby s dĺžkou aj 4 cm.

Did you know…
The smallest representative of large felids. As opposed to the other large felids, it cannot roar. In proportion to the skull size, it has the largest eye-teeth of all the felids with the length up to 4 cm.

Leopard obláčkový je najmenším zástupcom veľkých mačkovitých šeliem. Meno dostal podľa prekrásnej kresby srsti. Vytvárajú ju nepravidelné tmavé škvrny s čiernym ohraničením v tvare obláčikov. Hoci nejde o typického leoparda, vďaka viacerým jedinečným znakom patrí k najpozoruhodnejším mačkám. Na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať, má pomerne krátke končatiny, predĺžené telo a výrazne dlhý chvost. V pomere k veľkosti lebky má zo všetkých mačiek najdlhšie očné zuby, ktoré pripomínajú vyhynuté šabľozubé šelmy. Môžu merať cez 4 cm. Jeho domovom sú predovšetkým tropické dažďové pralesy. V Nepále a Bhutáne obýva aj suché podhorské lesy do nadmorskej výšky až 2500 m. Menej často sa vyskytuje tiež v sekundárnych lesoch a mangrovových porastoch. Areál výskytu tohto druhu zasahuje od podhoria Himaláji v Nepále a niektorých časti severovýchodnej Indie až po južnú Čínu, Indočínsky región (Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko) a Malajský polostrov. Pôvodne žil aj na ostrove Taiwan, kde vyhynul zrejme už pred 30 rokmi. Populácie z ostrovov Sumatra a Borneo boli na základe morfologických a molekulárnych odlišnosti povýšené na samostatný druh, známy pod menom leopard Diardov (Neofelis diardi).

Je to stromový predátor, aktívny najmä v noci. Medzi mačkami vyniká jednou z najdokonalejších lezeckých techník, čím sa dokonale prispôsobil životu medzi korunami stromov. O živote v prírode dlhé roky chýbali presnejšie údaje, a tak posledné štúdie naznačujú, že je nielen aktívny aj počas dňa, ale prevažne loví na zemi. Jeho korisťou sú rôzne cicavce, napr. dikobrazy, diviaky, menšie aj väčšie jeleňovité kopytníky a z primátov makaky a hulmany. Niekedy sa živí aj vtákmi a môže škodiť na domácich zvieratách. V období rozmnožovania sa samce správajú k samiciam pomerne agresívne. Platí to neskôr aj pri výchove mláďat, ktoré po dosiahnutí určitého veku samica vyháňa. Leopard obláčkový patrí vo voľnej prírode medzi vzácne druhy. Najväčšiu hrozbu pre tento druh predstavuje odlesňovanie pôvodných lokalít a ilegálny lov pre krásnu kožušinu a iné časti tela (najmä kosti a zuby) používané v tradičnej ázijskej medicíne. Vo svetových zoo žije menej ako 300 jedincov leoparda obláčkového. V európskych zoo je aktuálne zastúpený v 33 inštitúciách v počte asi 110 exemplárov. Do európskeho záchranného programu EEP sme vstúpili dovozom prvého samca 4.6.2015 z ústeckej zoo. Program koordinuje anglická zoo v Port Lympne.
Iné meno: leopard obláčikový