Kosmáč trpasličí

Kosmáč trpasličí

Kosmáč trpasličí je najmenšou opicou na svete a po niektorých druhoch poloopíc patrí k najmenším zástupcom primátov. Dorastá do dĺžky tela len 12-15 cm a hmotnosti 100-125 g. Chvost je dlhší ako telo, má 17-23 cm. Vyznačuje sa fŕkanou hnedožltou srsťou, ktorá je na hlave výrazne dlhšia a úplne kryje ušnice. Vyskytuje sa v západnej časti Južnej Ameriky – Ekvádor, Kolumbia, západná Brazília a severná časť Peru, kde v dvoch poddruhoch (C. p. niveiventris a C. p. pygmaea) obýva nížinné dažďové lesy. Žije v pároch alebo rodinných skupinách s počtom 2-10 jedincov. Na rozdiel od iných pazúrikatých opíc jeho potravu tvorí hlavne živica, ktorú získavá narezaním otvorov v kôre stromov.

Potravu si dopĺňa ovocím, kvetmi, nektárom a hmyzom. Samičky rodia pravidelne dvojčatá po gravidite trvajúcej asi 140 dní. Väčšinou mávajú dva vrhy za rok. Podľa výskumov prichádzajú na svet v 90% všetkých pôrodov dve mláďatá, výnimočne aj tri. Počas prvých týždňov sa o mláďatá stará samec, neskôr sa na výchove podieľajú odrastení súrodenci alebo ostatní členovia skupiny. V skupine sa pári vždy len jeden dominantný pár. V opatere človeka sa dožíva až 12 rokov. Nie je priamo ohrozeným druhom, hoci v minulosti bol vo veľkých počtoch lovený a vyvážaný do svetových zoo. Dnes ho ohrozuje hlavne rúbanie dažďových pralesov. Naša zoo chová poddruh C. p. niveiventris od konca roku 2006.

Korytnačka žabohlavá

Korytnačka žabohlavá

Žije v Južnej Amerike na území strednej a južnej Brazílie a v Paraguaji, kde obýva plytké jazerá a pomaly tečúce rieky v oblasti tropických pralesov. Vytvára dva poddruhy (P. g. geoffroanus, P. g. tuberosus), niektorí odborníci ich rozdeľujú na samostatné druhy. Dorastá do dĺžky 35-40 cm a hmotnosti 2 kg. Vyznačuje sa nápadným hadovitým krkom s mohutnou hlavou, na ktorej má pod bradou dva typické fúziky. Pancier je tmavohnedo sfarbený, na spodnej strane červenkastý, kožovité časti tela sú sivočierne s čiarkovitou kresbou.

Podobne ako 11 ďalších zástupcov rodu Phrynops je táto dravá korytnačka dobrým plavcom. Žije väčšinou samotársky a niekedy môže byť agresívna aj k príslušníkom vlastného druhu. Vo vode loví ryby, obojživelníky, hmyz a iné bezstavovce. Obdobie kladenia vajec začína v januári. Znáška obsahuje 6-18 vajec, ktorých inkubácia trvá v závislosti na teplote 150 až 220 dní. Korytnačka žabohlavá nepatrí k ohrozeným druhom, v niektorých oblastiach ju domorodci lovia pre mäso. V našej zoo môžete vo viváriu oproti expozícií žiab pozorovať jedného samca tejto korytnačky.

Iné meno: žabohlavka tmavohlavá

Korytnačka skalná

Korytnačka skalná

Korytnačka skalná patrí k najzvláštnejším druhom korytnačiek. Od ostatných druhov sa odlišuje splošteným a mäkkým pancierom, ktorý ale poskytuje len malú ochranu proti predátorom. Aby sa uchránila, neschová sa do panciera ako iné druhy, ale skôr uteká a snaží sa ukryť v úzkych skalných štrbinách a puklinách, kde sa pevne zakliesni. V opatere človeka sa rozmnožujú veľmi zriedka.