Deň kazuára

 

25.7. 2019 sme pre našich návštevníkov pripravili Deň kazuára. A tak naši návštevníci mohli nielen obdivovať u nás chovaného kazuára veľkoprilbého (Casuarius casuarius), ale aj dozvedieť sa napríklad to, že farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady a ak je rozrušený je omnoho výraznejšia, že samice dorastajú do výšky 1,7 m a môžu vážiť aj 70 kg. Tiež, že prsty ich nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi, vďaka čomu je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra na vnútornom prste výborne brániť. Ak sa cíti v ohrození, dokáže človeka úderom svojho dlhého pazúra dokonca i zabiť. Prezradili sme im, že jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 – 5 štvorcových km a keďže žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Zaujímavosťou je, že samice sa pária s viacerými samcami, po znáške hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť a po vyliahnutí sa postarať o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až po dobu 9 mesiacov. Tie sú spočiatku nenápadnej sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku 1 roka. Primárnym problémom znižovania stavu populácie kazuárov vo voľnej prírode je strata a fragmentácia ich prirodzeného prostredia. Viac ako 80% prostredia ich prirodzeného výskytu ako sú mokré tropické pobrežné nížiny v Austrálii boli zničené. Vedci predpokladali, že v roku 2002 bola približná populácia dospelých jedincov v Austrálii o počte menej ako 2500 jedincov.

Podujatia Deň kazuára sa zúčastnilo 2565 návštevníkov.

[image_options image_id=“15542″ align=“none“ overlay=“file“] [/image_options]

[image_options image_id=“15546″ align=“none“ overlay=“file“][/image_options]

[image_options image_id=“15548″ align=“none“ overlay=“file“][/image_options]

O mláďatá sa starajú samce

Kazuár veľkoprilbý (Casuarius casuarius) je najväčším a najznámejším druhom kazuárov. Počas evolúcie stratil schopnosť letu rovnako ako ostatné vtáky zo skupiny bežcov (Palaeognathae) teda pštros (Struthio), nandu (Rhea), emu (Dromaius) inambu (Eudromia elegans) a kivi (Apteryx). Kvôli zakrpateným krídlam sa musia spoliehať na svoje silné končatiny, ktoré slúžia k pohybu a na obranu. V dažďových pralesoch sa dokážu pohybovať v úplnej tichosti. Pri vydesení sa ale dokážu pohybovať cez les v rýchlosti až 50 km/h. Kazuáre sú skvelými plavcami a taktiež skokanmi. Slovo kazuár (cassowary) je papuánskeho pôvodu a znamená ‘kasu’ – rohatá a ‘weri’ – hlava

Ich veľké telo je pokryté čiernym hrubým a lesklým perím. Koža na krku, lalokoch, chrbte a hrudi je pestro sfarbená do červenej, modrej a fialovej farby. Farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady. Ak je rozrušený alebo rozhnevaný je omnoho výraznejšia. Kazuáre majú na krku dva laloky. Ich unikátnym znakom je prilba, ktorá sa vo všeobecnosti skoro u všetkých jedincov nakláňa jemne do pravej strany. Prilbovitý kostený hrebeň neslúži kazuárom na ozdobu, pomáha im predierať sa spletitou a hustou vegetáciou dažďových pralesov. Samice dorastajú do výšky 1,7 m a môžu vážiť približne 70 kg. Vo všeobecnosti sú ale samce menšieho vzrastu.

Jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 – 5 štvorcových km. Keďže kazuáre žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Samice sa pária s viacerými samcami. Po znáške samice hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť po dobu dvoch mesiacov. Samce počas tejto doby zriedka opustia hniezdo.  Znáška obsahuje 6 – 8 vajec, ktoré sú výrazne zelenej farby.  Po vyliahnutí sa samce starajú o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až po dobu 9 mesiacov. Mláďatá sú nenápadne sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku 1 roka.

Kazuáre majú svalnaté nohy, ktoré sú ukončené troma prstami, pokryté šupinami zo silne zrohovatenej pokožky, ktorá tvorí ploché doštičky. Prsty nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi. Je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra na vnútornom prste v ohrození výborne brániť. Ak sa cíti ohrozený, dokáže protivníka aj  zabiť. Úderom svojho dlhého pazúra napadnutého doslova rozpára.  V domovine týchto vtákov je zaznamenaných niekoľko prípadov zabití človeka.

Prvé kazuáre bojnická zoo získala v roku 1969 z Rakúska a Anglicka a prvá etapa chovu trvala do roku 1978. Dnes môže v Národnej zoo Bojnice vidieť samca kazuára Roba, ktorý sa stal už legendou zoo. Priviezli sme ho z pražskej zoo ako jednoročného v roku 1999. Bol to prvý kazuár v histórii odchovaný v českých a slovenských zoologických záhradách.

Jaroslav Slašťan

Anakonda – kráľ hadov

Anakonda veľká niekedy nazývaná aj tmavá je najťažším hadom na svete. Môže dorásť do dĺžky až 8-9 metrov a hmotnosti prevyšujúcej 200 kg.  Žije v odľahlých neprístupných oblastiach tropických dažďových pralesoch Južnej Ameriky, v Brazílii, Venezuele, Kolumbii, na severovýchode Peru, Ekvádore a severnej Bolívii, východnej Paraguaja a Guyane, vo Francúzskej Guyane a na ostrove Trinidad.  Anakonda trávi väčšinu svojho života vo vode, uprednostňuje miesta s bujnou vegetáciou. Je dokonale prispôsobený životu vo vode. Keď pláva, oči a nozdry zostávajú na povrchu ako u krokodílov, ale pri ponorení do vody sa jej nozdry uzavrú špeciálnymi klapkami. Pod vodou máva otvorené oči, pretože sú chránené priehľadným filmom. Má schopnosť spomaliť srdcový tep, vďaka čomu spotrebuje menej kyslíka a to jej umožňuje zostať aj 2 hodiny pod vodou. Tak ako všetky hady, aj anakonda sa živí len živočíšnou potravou. Loví tapírov, rôzne cicavce, kajmany, korytnačky i vtáky. Stáva sa, že útočí aj na ovce, kozy a iné domáce zvieratá, ktoré sa prídu k vode napiť. Anakonda striehne na obeť vo vode. Až na sto metrov dokáže zachytiť zvuky pijúceho zvieraťa, následne v tichosti pod vodou pláva smerom k nemu.

Človeku sa vyhýba, ale v ohrození môže byť pre ľudí veľmi nebezpečná. V oblastiach, kde anakonda žije sú obyvatelia opatrní pretože vedia, že anakonda ich môže napadnúť a zabiť. Útoky na ľudí sú veľmi zriedkavé, ale stávajú sa. Niektorí svedkovia tvrdia, že mali stretnutia s anakondami dlhými 12 a viac metrov. Ich priemerná dĺžka zvyčajne nepresahuje 5 m a telesnú hmotnosť 50 kg. Najväčší exemplár žije v zoo v New Yorku, má dĺžku viac ako 9 metrov a hmotnosť 130 kg. Európania sa prvýkrát dozvedeli o tomto hadovi v roku 1553 z kroniky Pedra Cieza de Leona (1518-1560). Jedinec, s ktorým sa tento španielsky vojak, dobyvateľ a historik stretol, mal podľa jeho odhadov o niečo viac ako 6 metrov. Vďaka americkému thrilleru Anakonda dnes pozná tohto plaza celý svet.

Pre nedostupnosť biotopov, k ktorých anakondy žijú majú dnes herpetológovia veľmi málo informácií o ich zvykoch. Taktiež je ťažké odhadnúť početnosť tohto druhu vo voľnej prírode. Takmer všetky dodnes známe informácie sa zozbierali pri pozorovaniach anakond žijúcich v zoologických záhradách.

Vo voľnej prírode zvyčajne samica rodí 28 až 42 mláďat, ktoré sú asi pol metra dlhé. Pohlavne dospievajú vo veku 6 rokov a dožívajú sa 25 – 30 rokov. V zajatí sa tento druh pre svoju agresivitu chová len veľmi zriedka. Návštevníci Národnej zoo Bojnice môžu vo viváriu pozorovať viac ako 4 metre dlhú samicu anakondy veľkej. V roku 2005 sa pracovníkom vivária podarilo odchovať 9 mláďat, v roku 2007 12 mláďat a v roku 2010 až 15 mláďat anakondy veľkej – najväčšieho hada planéty.

Zelenšia a ekologickejšia zoo

 

Národná zoo Bojnice je zelenšia. Rozhodla sa nahradiť syntetické plasty ekologickými plastami. Jednorazové predmety z ekoplastov, ako sú príbory, taniere, poháre, slamky, nádoby a obaly sa pre nás stali prijateľnou alternatívou. Vďaka svojmu zloženiu sú predmety z tohto materiálu ľahko rozložiteľné. Po použití ich stačí hodiť do kompostu a rozložia sa na biomasu, vodu a CO2.

„Rozhodli sme sa pre použitie ekoplastov, pretože problematika odpadu je silno diskutovanou témou a nie je pravdaže ani našej zoo ľahostajná. Pri takom množstve návštevníkom, aký máme behom celého roka, nie je ani množstvo odpadu zanedbateľné. Preto sme hľadali cestu k zníženiu odpadu spolu s prevádzkovateľmi bufetových zariadení v našom areáli. Okamžitá zmena nie je z praktického pohľadu možná, preto sme začali od 27.4.2019, kedy sa nemôže v našom areáli používať klasický jednorazový plast, svoje občerstvenie dostanete v materiáloch, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, je možné ich biologicky degradovať, skompostovať a tým premeniť na kvalitnú biomasu“ povedala vedúca oddelenia propagácie a marketingu Ing. Andrea Klasová

Od 24.apríla 2019 prevádzkovatelia občerstvovacích a reštauračných zariadení v areáli bojnickej zoo podávajú návštevníkom jedlá a nápoje v nádobách z ekoplastov, ktoré nepredstavujú ekologickú záťaž. Ekoplast je materiál vyrobený z obnoviteľných zdrojov a nie z ropných produktov, z ktorých sú bežne používané plasty vyrábané,  nerozkladajú a teda z globálneho pohľadu sú pre našu planétu katastrofou.

 

Ekoplast, ktorý sa používa v stravovacích zariadeniach v areáli Národnej zoo Bojnice a v ktorom naši návštevníci dostávajú jedlá a nápoje, ani dlhým skladovaním či vplyvom poveternostných podmienok (pôsobením dažďa či slnka) nestráca mechanické vlastnosti. Sú vodeodolné a tiež odolné voči vysokým teplotám. Rozkladať sa začne až v biologicky aktívnom prostredí pôsobením mikroorganizmov. Tak ako by mala byť separácia samozrejmosťou pri nakladaním s bežným odpadom, ani výrobky z ekoplastu nemožno voľne vyhadzovať v prírode. Najekologickejšie riešenie likvidácie tohto materiálu je recyklácia. Ale ak sa ekoplasty aj do prostredia dostanú, v porovnaní s bežnými plastami nespôsobujú žiadne škody. Ich výhodou je, že sa rozkladajú na prírodné zložky a ich prirodzená degradácia umožní, aby sa začlenili do prírodného kolobehu.

V bufetoch i predajni suvenírov, ktorá sa nachádza v priestoroch hlavného vchodu si návštevníci okrem darčekových, spomienkových a propagačných materiálov môžu zakúpiť aj dizajnovo nápadité a zaujímavé ekologické poháre s motívom zvierat. „Dlhodobo tvrdíme, že najlepší odpad je žiadny odpad, preto sme do predaja dali aj ekologické poháre, ktoré si návštevník môže zakúpiť v každom bufetovom zariadení a taktiež aj v predajni suvenírov, ktorý láka svojim dizajnom a možnosťou opakovaného použitia, čím sa vyprodukovaný odpad zníži na minimum, návštevník si so sebou odnesie pekný a praktický suvenír, ktorý neskončí nevyužitý doma v skrini a pomôže tak dobrej veci.  Do budúcna plánujeme zaviesť v celej zoo zálohový systém týchto pohárov a tým pádom by jednorazové poháre úplne opustili brány našej zoo“ prezradila Andrea Klasová.