feb 17, 2025 | Novinky
02 Šelminec
Koncom prvej päťročnice zoo vznikla dodnes monumentálna a stále stojaca veľká voliéra nad dnešnými schodmi medvedinca. Ako jedna z mála zoostavieb má určité prvky starej zooarchitektúry, hlavne jej vrchná časť, ktorá pripomína naznačenými oblúkmi kupoly voliér starých európskych zoo. Zadnú stenu tvorí travertínová skalná stena, ktorá je tu a tam pričmudená ohníkmi miestnych Rómov, ktorí toto miesto navštevovali pred vznikom zoo. V minulosti to bola voliéra pre dravé vtáky. V roku 1962 prišli do zoo prvé levy z Poľska (mladý samec Tarzan a samica Laura). V roku 1965 mal tento pár levov 5 mláďat, ktoré levica odmietla. Skúšali ich dokrmovať Sunarom, 4 uhynuli a ostal len samček Boris. Ten bol ako mláďa lákadlom pre turistov, ktorí sa s ním fotili, až kým nebol odvezený do pražskej zoo. Pavilón šeliem bol rozostavaný ešte v roku 1969, dostavba už ale dlho netrvala. Prvé zvieratá, ktoré ta prišli, boli levy africké, ktoré zoo už vlastnila. Spolu s leopardami žili v starom vagóne s príslušnými výbehmi. Prvý bol lev Ardus, ktorý žil len pol roka. Pohyboval sa voľne medzi ľuďmi, bol miláčikom, ale otrávil sa jedom na potkany tak zahynul pre nedôslednosť ošetrovacieho personálu. Staré výbehy po presťahovaní šeliem sa zlikvidovali a postavil sa tam pavilón opíc. V roku 1971 zoo získala od nemeckej firmy prvého čierneho leoparda- samicu, ktorá sa tohto roku aj párila. V roku 1985 boli slávnostné krstiny levov, leopardov a tigrov. Levy a leopardy sa množili pravidelne, u tigra sumatrianskeho to bola historická premiéra a v podstate i derniéra. Od roku 1990 je započatý v zoo chov leoparda perzského. Samica Zinga odchovala u nás 9 potomkov a vekovo sa dožila úctyhodných 24 rokov (dožívajú sa pritom približne 20 rokov). V roku 1997 zahynul v zoo posledný lev, ktorého chov sa obnovil až po 12 rokoch. V roku 2003 sa v duchu hesla „chceme zoo bez mreží“ navrhlo presklenie spodných dvoch tretín vonkajších klietok nerozbitnými pancierovými sklami. Zároveň sa šelmám obohatilo aj prostredie o trojzložkový substrát (piesok, dunajský štrk, mulčovacia kôra), pribudli travertínové skaly a korpusy a konáre stromov na lezenie a oddychovanie. V roku 2006 pribudla do zoo prvá skonfiškovaná čierna samica jaguára Diana, ktorej dal bývalý majiteľ chirurgicky odstrániť pazúry, čím jej znemožnil život s potenciálnym partnerom. V roku 2009 priši do zoo dva staršie samce leva z králodvorskej zoo a leopard perzský samec Hasan z Jihlavy, ku ktorému pribudla samica Saia v roku 2015, ale tento pár žiaľ nemá potomstvo, nakoľko Saine zdravotné problémy to neumožňujú. Najvýznamnejší bol ale príchod leva berberského Aslana v roku 2013. Ten sa narodil spolu s dvoma sestrami v nemeckej Zoo Neuwied 1. 1. 2011. Ich matka ale vrh neprijala, a tak boli vychovávané chovateľkou. V roku 2014 sa dokončila nová expozícia pre levy a lev Aslan dostal aj dve partnerky- levice zo zoo Olomouc Bussetu a Ginu. Nový priestor vznikol adaptáciou starej veľkej voliéry dravcov. Takéto riešenie v podstate zoo zvolila z nutnosti, kvôli absencii priestoru, lebo navrhovaný nový priestor bol odmietnutý statikom. V priestore dominuje umelá skala na odpočinok levov. Úspešne sa samici Gine narodili dve levie mláďatá Ramzes a Zara ako náš prvý odchov 30. 12 .2014. Zara mala neurologické ochorenie a v roku 2016 bola na odporúčanie veterinárneho lekára eutanazovaná. Ramzes bol po piatich rokoch chovu prevezený do DierenPark Amersfoort v Holandsku, kde v roku 2020 splodil dve mláďatá s levicou Sabi. V roku 2014 pribudol v chove ako prvý na Slovensku aj leopard obláčkový Ryan, ktorého môžete obdivovať dodnes. V roku 2024 sa žiaľ muselo pristúpiť k utrateniu leva Aslana, pretože trpel nevyliečiteľným ochorením (mal rozsiahly nádor v oblasti lopatky) a takisto sme sa rozlúčili eutanáziou aj s Dianou, ktorá sa dožila úctyhodných 24 rokov. V zoo došlo v jej začiatkoch aj k niekoľkým útokom levov kvôli nezodpovednosti samotných obetí útoku, keď prekročili ohradu a dostali sa priamo k blízkosti samotnej mreže alebo dokonca cez mrežu prepchali ruku. Takto prišla o šaty jedna študentka a o ruku jeden pán.
jan 17, 2025 | Novinky
03 Vivárium
Udalosťou bolo prebúranie hradného múra smerom k viváriu tam, kde teraz vedie chodník do vivária, čím sa otvoril prístup návštevníkov k výhľadu na bojnický zámok a k samotnej budove vivária. Budova vivária patrila Krajskému nitrianskemu múzeu a pod názvom „palmárium“ slúžila na odkladanie paliem z parku na zimu. Prvé úvahy nad úpravami bývalého zimoviska zámockých paliem začali v roku 1957 a prestavba prízemia vyvrcholila v roku 1959. Ing. Fackenberg, pracovník múzea, vypracoval dokumentáciu a návrh, ktorý sa aj realizoval. Bol taký, že v spodnej časti bude akvárium a na poschodí terárium. V roku 1960 sa otvorila prvá expozícia sladkovodných rýb. Bolo to zároveň aj prvé verejné akvárium na Slovensku a rozsahom svojej kolekcie najväčšie akvárium bývalého Československa. Okrem rýb tu boli aj prvé krokodíly, kajmany z dečínskej zoo. Ľavá strana akvária sa venovala u nás žijúcim druhom rýb. Pravá strana akvária sa venovala chovom rýb ostatných svetadielov. Druhé teraristické poschodie bolo dokončené v roku 1964. Zabezpečiť bolo treba špeciálne sklo. Retenické sklárne ponúkli 24 tabúľ tabuľového skla, ktoré vyhotovili pre nejakú firmu a tá objednávku odmietla. Boli ochotní ho dať zoo za minimálnu cenu a slúži asi dodnes. V roku 1971 sa do morského akvária kúpilo prvých 13 jedincov morských rýb od pražského Zverimexu. Zaujímavosťou medzi európskymi zoo bolo postupné rozmnoženie anakondy paraguajskej v počte vyše 100 kusov. Prvý odchov v Európe bol práve v našej zoo a takisto aj tretí svetový odchov v zoo. V roku 1982 začal chov kožnatky čínskej. V teráriu sa choval aj hmyz, v roku 1986 teraristi odchovali 30 pakobyliek a 11 chrobákov zlatohlávkov. Žiaľ boli v tomto roku zaznamenané aj krádeže, niekto odcudzil dvoch chameleónov a štyroch gekónov obrovských. V roku 1991 sa prvýkrát vystavuje kajmanka dravá v počte dva kusy. V roku 1992 pribudli do vivária dva žraloky- mačky škvrnité- prvé a zatiaľ posledné žraloky v zoo, dostali sme ich darom z ostravského gymnázia. V roku 1996 zoo získava dva jedovaté hady- štrkáče, ktoré majú z bezpečnostných dôvodov vyoperované jedové žľazy. V roku 2007 bol historický odchov prvých dvoch mláďat sanzínií madagaskarských, v roku 2012 zase unikátny odchov piatich mláďat agamy malabskej. V roku 2014 sa vymenilo a na novo zariadilo 7 akvárií a zaviedlo sa do chovu 83 nových druhov rýb, z toho u 32 druhov sa v tomto roku podaril aj odchov a prvý odchov morskej ryby v dejinách zoo aj na Slovensku bol parmovec kardinálsky.
dec 17, 2024 | Novinky
04 Pavilón primátov
Prvým primátom chovaným v zoo bol od roku 1956 dvanásťročný darovaný samec makaka rézusa Patrik, ktorého veľkou záľubou boli zrkadlá a fajčenie. Samica makaka Soňa sa stala miláčikom zoo, rada chodievala s ošetrovateľom pánom Bérešom po zoo na prechádzky. Zároveň bola aj matkou prvého primáta narodeného v zoo v roku 1958. Prvým ľudoopom bol šimpanz Faruk, ktorého zoo získala v roku 1962, ale žiaľ v roku 1964 uhynul a jeho kostra poputovala do múzea v Bratislave. Pavilón opíc bol projektovaný spolu s OSP Prievidza. Ale neboli peniaze, zoo sa budovala len v akcii „Z“. Pavilón stavalo JRD Diviaky nad Nitricou s pracovníkmi zoo. Prvé zvieratá boli pôvodní obyvatelia starého „opičinca“. Šimpanz Ferko, malpa kapucínska, pavián pláštikový a makak rézus, sólové kusy. Došlo k výmene zvierat a zoo si vtedy nechala Ferka, lebo bol atrakciou a známy v celom Československu. Vedel sa hádať s ľuďmi, pľuvať na nich, smiať sa, bral všetko z ruky, aj cigarety. Neskôr uhynul na TBC, ktorú tam pravdepodobne zaniesol jeden z návštevníkov. Obyčajne pri podozrení na TBC u opíc sa všetky utratili, neliečili sa, lebo vtedy predstavovali v očiach veterinárov hrozbu prenosu TBC na ľudí. V roku 1974 bol do prevádzky odovzdaný nový pavilón opíc, ktorý nahradil nevyhovujúci domček s primátmi. Vonkajšie aj vnútorné ubikácie v chodbe boli od návštevníkov oddelené len mrežami, takže vo vnútorných priestoroch bolo primáty o dosť viac cítiť. V roku 1996 sa začalo s rekonštrukciou pavilónu opíc, ktorý sa projekčne pripravoval už od roku 1993. Stavba stagnovala kvôli finančným nedostatkom a v roku 2002 bola stavba dokončená. Až po delimitácii pod MŽP SR sa veci pohli ďalej. Mreže vymenili sklené tabule, ktoré eliminovali nielen zápach primátov, ale zároveň kŕmenie zvierat návštevníkmi. Prvé orangutany (dva samce Adalbert a Tuan) a gibony zlatolíce (dva samce pochádzajúce z konfiškácie vo Vietname) do zoo prišli v roku 1993. Ku gibonom pribudla samica v roku 1994 z budapeštianskej zoo. V roku 2003 bol dovezený mladý orangutan samec Momo z francúzskej zoo. Neskôr pribudli k nemu sestry Tara a Nanga. Momo nakoniec odišiel do Spišskej Novej Vsi v roku 2008, zistilo sa genetikou, že nie je čistokrvný orangutan bornejský a musel sa vyradiť z chovu. Takisto sa nepriamo postaral aj o smrť samice Tary a zároveň vznikali konflikty s novým samcom Jagom, ktorého príchodom prišiel zvrat v chove orangutanov v zoo. V roku 2004 pribudol do chovu primátov aj veľmi vzácny pár mačiakov Rolowayových a jeho chovom sa zoo zaviazala participovať v projekte WAPCA na ochrane západoafrických primátov. V roku 2007 sa otvorila expozícia Ostrov lemurov. Najcennejším a historicky najvýznamnejším odchovom v zoo sa stal v roku 2009 prírastok malého Kirana, ktorý sa narodil 18. 5. 2009. Od roku 2012 zoo začala aj s chovom mačiaka Hamlynovho, prvýkrát prezentovaného v československých zoo. V roku 2019 Kiran odcestoval do nového domova do ruskej zoo Rostov on Don. Niektorým obyvateľom pavilónu opíc sa podarili aj úniky. Napríklad samica šimpanza ušla zo starého pavilónu, nebola nebezpečná, nikomu neublížila, len sa jej ľudia zľakli. Nakoniec po ceste cez múr, po strechách bojnických domov skončila vo farskej záhrade, kde ju zavreli do kurníka, bola následne uspatá a prenesená naspäť v debne do zoo. Horší bol únik páru šimpanzov, kde samec bol veľmi silný a mohol byť nebezpečný. Našťastie bola zima, vonku chladno, takže opice nemali tendenciu utekať ďaleko od pavilónu opíc. Nakoniec sa dali nalákať na krmivo (banány) do klietky a pomocou lana sa za nimi spustil uzáver.
nov 17, 2024 | Novinky
05 Sloní pavilón
V roku 1982 zoo začína výstavbu pavilónu slonov vďaka akcii „Z“. 28. 8. 1984 priviezol do bojnickej zoo holandský obchodník Van den Brink spolu so Zdenom Vágnerom dve asi dva a pol ročné slonice (Maja a Gula), mladé africké slony, pre ktoré sa musela riešiť provizórna karanténa v budove „karantény pre kopytníky“, v časti, ktorá bola špeciálne vybudovaná. Dostali sa ku nám zo Zimbabwe, kde bola vtedy veľká populácia slonov a ich stavy sa regulovali. Rok predtým sa takto dostalo do poľskej karantény viacero malých sloníčat. Na nešťastie tento rok trávili v spoločnom priestore tak povediac „nadivoko“. Aj preto sa ošetrovatelia sami museli naučiť sloníčatá ovládať, pracovať s nimi a krotiť ich vzpurnosť. Sloní pavilón bol slávnostne otvorený 18. 12. 1984 pánom Ing. Štefanom Kubíčkom, podpredsedom ONV v Prievidzi a slonice sa tak presťahovali z karantény do novej budovy. Keď už bol pavilón postavený, tak sa musel postaviť aj senník, hnojisko, sklady ovocia a zeleniny. Prví ošetrovatelia Petriska a Škrip ustajnili slony na voľno, ale boli útočné, neovládateľné, nedali sa ošetrovať a nikto si s nimi nevedel dať rady. Až ošetrovateľ Berešík zaviedol uväzovanie sloníc a systematickú prácu s nimi. Sloniari sa zaúčali u pražských kolegov, čím sa dali na dlhú cestu učenia povelov. Zo Zoo Praha prišiel ich hlavný sloniar Havlíček, ktorý tu ostal niekoľko dní a pomohol so slonicami. Pod jeho vedením sa slony podarilo uviazať a začať učiť prvé povely. Nasleduje obdobie, keď si mladé slonice začínajú zvykať na denný režim, prácu, klimatické podmienky a pod. Nový ošetrovateľ Pazdera vďaka svojej trpezlivosti naučil slony veľa nových cvikov a pribudol ošetrovateľ Würschner. Petriska, Pazdera a Würschner spolu fungovali pri slonoch takmer 17 rokov. Keď boli slonice mladé a šantivé, tak sa stalo, že počas vianočných sviatkov spadli dvakrát do jamy, z ktorej ich potom vyťahovali, ich posledný pád bol v roku 1990 do vonkajšej priekopy. V roku 1999 bolo prvé oficiálne zasadnutie komisie pre slony a pravidelne pokračuje aj v dnešnej dobe. Ukážky cvičenia slonov sa konali v období rokov 1992-2004 počas letných sezón. V roku 2005 sa konala rozsiahla výmena podlahového vykurovania a povrchu stojiska a zo zdravotných dôvodov končí ako sloniar Petriska a nahrádza ho Lomnický. V roku 2007 sa nainštalovali oceľové laná na ohradenie priestoru státia, čím sa výrazne skvalitnil život sloníc, nemusia byť na noc uväzované a každá má svoj priestor. Uväzované boli len na 3-4 hodiny denne pri ich kŕmení, čistení, ošetrovaní. Z dôvodu chýbajúcich financií dochádza až v roku 2011 aspoň k úpravám v priestoroch návštevníckej chodby, kde sa vybudovalo veľké terárium s umelou skalnou stenou nazvané „Africké skaly“, kde žili agamy, pichľavce a korytnačky. Zlepšilo sa vetranie, pribudli nové okná, vytvorila sa expozícia myší trpasličích a surikát. V roku 2012 sa zrealizovala vydarená expozícia pre surikaty. Bývalá predsieň sa premenila na vnútorný priestor, kde tieto šelmičky trávia nepriaznivé počasie. Odtiaľ sa do vonkajšieho otvoreného výbehu, ohradeného nízkymi sklenými stenami, dostanú podzemným tunelom. Slony sa chovali v priamom kontakte s ošetrovateľmi až do roku 2021, kedy sa presťahovali do nového pavilónu. Tam už ošetrovatelia s nimi pracujú v chránenom kontakte, teda cez mrežu za pomoci targetu (dlhej paličky) pozitívnou motiváciou (kliker a odmena). Tomuto sa slony museli naučiť. Takisto si museli postupne v roku 2020 navykať na transportný box, vďaka ktorému boli premiestnené do nového pavilónu. K samiciam pribudol aj sloní samec Tembo koncom roka 2022.
okt 17, 2024 | Novinky
06 Vlčinec
Prvý vlk Tarzan sa v koterci vznikajúcej zoo Bojnice ukázal až s pomocou nadšencov poľovníckych združení. Spolu so samicou Tamarou tvorili pár krásnych sibírskych vlkov. Každý rok vychovali štyri až šesť mláďat, ktorými naša zoo zásobovala iné zoo. Vlčie zavýjanie bolo dôvodom, prečo obyvatelia Bojníc nechceli mať zoo v blízkosti obce, nakoľko vlci v zoo majú viac podnetov na zavýjanie než tie v z voľnej prírody. Podľa slov profesora Kalužu (jedného zo zakladateľov zoo) vlci v zoo zavýjali skoro ráno, potom asi o deviatej pri miestnom rozhlase a o dvanástej, keď zvonili kostolné zvony a pri západe slnka to malo v sebe skutočne niečo tajomného. Vlčica Tamara bola krotká a niekedy dovolila pohladiť a poškrabkať za ušami. Vedela sa tešiť a smiať celým telom, krčila chrbát od radosti, prekladala predné labky zo strany na stranu. V roku 1962, keď prišli levy, tak plánované klietky pre levy susedili s vlkmi. Jeden z vlkov popri vykladaní levov ušiel zo svojej ubikácie, nakoniec ho ale zamestnanci chytili a všetko dobre dopadlo. Prvý pár čiernych vlkov prišiel z libereckej zoo v roku 1982, tento druh amerických vlkov mal úspech v rozmnožovaní, napr. v roku 1989 a 1991 priviedol na svet štyri mláďatá. V roku 1987 návštevníci usmrtili mláďa vlka, zistila sa bodná rana v hrudi. Čo sa týka vlkov eurázijských, tak 8. 5. 2019 sme sa v našej zoo dočkali krásneho prírastku. Vlčí pár, samec Wolfy a mladá samica Daisy sa stali rodičmi. Daysi sa narodila v roku 2017 a do našej zoo prišla v máji 2018 z Rehabilitačnej stanice Zázrivá (takže pochádza z voľnej prírody). Samec Wolfy je narodený tiež v roku 2017 a rovnako ako Daisy prišiel do zoo v máji 2018. Je pôvodom z Tierpark Bern, Dählhölzli (Švajčiarsko). V súčasnosti sa vlčia svorka chová v hornej časti zoo v prirodzenom ohradenom priestore s presklenými miestami, kde môžu návštevníci pozorovať vlky od roku 2018 v novej expozícii. Zároveň ich môžu lepšie vidieť aj z vybudovanej vyhliadkovej veže. V roku 2020 pribudli aj didaktické tabule o vlkoch, z ktorých sa dajú vyčítať zaujímavé informácie. Tabule sú umiestnené v hornej časti Karpatského chodníka.
