apr 30, 2021 | Novinky, Zvieracie aktuality
V stredu, 28.apríla získal Národný park Triglav troch nových, štvornohých obyvateľov. Rysy Lenka a Julija pochádzajú zo Slovenska a Tris z Rumunska. Ide o misiu, ktorej úlohou je zachrániť dinársko – juhovýchodnú alpskú populáciu pred jej vyhynutím.
Vypúšťania rysov sa zúčastnil slovinský Minister životného prostredia
Rysy do prírody vypustil slovinský Minister životného prostredia a územného plánovania, ktorý je zároveň riaditeľom Národného parku Triglav, ale i skokanom na lyžiach, či veľvyslancom projektu LIFE Lynx, Peter Prevc. Tento akt vykonal spolu so strážcami parku, ktorí sa o rysy starali v období, keď sa prispôsobovali novému prostrediu v aklimatizačnej stanici.
Rysy dostali mená
Mená dvoch rysov sú úzko spojené s národným parkom Triglav. Rys Tris bol pomenovaný kombináciou dvoch mien (Triglav – najvyššia slovinská hora a rys – po slovinsky „ris“). Samica Julija si vyslúžila meno po Julských Alpách a Juliusovi Kugy, prieskumníkovi slovinských hôr a patrónovi Národného parku Triglav. Veríme, že Julija, Tris a Lenka rovnako preskúmajú túto úžasnú časť krajiny a stanú sa symbolom panenskej prírody jediného slovinského národného parku.
Zámerom bolo založiť novú časť populácie
V pondelok, 26.apríla boli z aklimatizačnej stanice, o ktorú sa starali lokálni poľovníci, vypustení rumunská samica Aida a samec Zois. V aktuálnej sezóne sa translokované rysy nevypúšťali v jadre Dinárskeho pohoria (s historicky reštituovanou populáciou zo Slovenska) tak ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, ale na sever, do juhovýchodných (Julských) Álp, neďaleko hraníc s Talianskom a Rakúskom. Prostredníctvom vypustenia piatich jedincov, bolo zámerom založiť takzvaný „step stone,“ teda novú časť populácie. Tá by mala priblížiť budúce prepojenie medzi dinárskou populáciou v Slovinsku a Chorvátsku, s Alpskou populáciou vo Švajčiarsku, Taliansku a Rakúsku. Prepojenie medzi juhovýchodnými Alpami a Dinárskym pohorím potvrdil tento rok prostredníctvom telemetrie aj slovenský rys Maks, rehabilitovaný v Národnej zoo Bojnice. Rys bol vypustený v uplynulom roku v centrálnej časti Dinárskeho pohoria (Slovinsko). Tento krok nielenže prepojí Dinársku populáciu rysa s novozaloženou populáciou v juhovýchodných Alpách, ale zachráni i posledných pár jedincov rysa prežívajúcich v Talianskych Dolomitoch (ako dôsledok historickej prirodzenej expanzie reštituovanej Dinarskej populácie). „Verím, že všetky rysy sa rýchlo aklimatizujú a spoločne vytvoria nesmierne dôležitý medzistupeň, na dôležité prepojenie dinárskej a alpskej populácie,“ skonštatoval hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
mar 16, 2021 | Novinky
Je nám veľkou poctou oficiálne predstaviť nový záchranný program Trenggiling Conservation Program, ktorý je zameraný na ochranu kriticky ohrozených šupinancov chytavochvostých (Manis javanica) na Sumatre v Indonézii.
Tato iniciatíva na záchranu týchto v súčasnosti najpašovanejších cicavcov sveta beží pod záštitou indonézskej nadácie PASAL Foundation, ktorú na ostrove v roku 2017 založili českí ochrancovia prírody a ktorá zaštiťuje aj záchranný program Kukang. Nový záchranný program pre šupinancov je realizovaný opäť za veľkej podpory niekoľkých popredných českých zoo, (konkrétne Zoo Praha, Zoo Ostrava a Zoo Olomouc), ktoré sú jeho hlavnými partnermi od samého začiatku.
Vopred Vám ďakujeme za prípadné zdieľanie tejto veľkej novinky a akúkoľvek podporu v tejto neľahkej misii na ochranu šupinancov pred nelegálnym obchodom.
Viac o programe:
Mise na záchranu nejpašovanějších savců světa zahájena: Čeští
ochránci přírody spouští program na ochranu luskounů na Sumatře
V návaznosti na Světový den luskounů čeští ochránci přírody oficiálně
představují nový záchranný program na ochranu těchto unikátních a ohrožených šupinatých
savců na indonéském ostrově Sumatra. Kvůli poptávce po údajně léčivých či magických
účincích šupin luskounů a jejich mase jsou v současnosti luskouni nejpašovanějšími savci světa.
Nově spuštěný záchranný program Trenggiling Conservation Program se na Sumatře
zaměřuje na původní a dnes již kriticky ohrožený druh – luskouna ostrovního. Na ostrově
spolupracuje s místními lidmi a buduje specializované záchranné a rehabilitační centrum. Tato
mise probíhá ve spolupráci s hlavními partnery programu, kterými jsou Zoo Praha,
Zoo Ostrava a Zoo Olomouc.
Luskouni jsou v mnoha ohledech zcela unikátní. Představují evolučně jedinečnou, starobylou skupinu
bezzubých savců příbuzných šelmám, kteří se specializují na pojídání mravenců a termitů.
Bezpochyby nezaměnitelní jsou však pro svůj vzhled připomínající šišku – jako jediní savci
na planetě mají totiž tělo pokryté šupinami. Ačkoliv jsou tyto šupiny stejně jako třeba chlupy, kopyta
či drápy jiných živočichů tvořeny keratinem, především právě kvůli nim se luskouni ocitli na pokraji
vyhubení. Některé tradiční asijské a africké kultury totiž věří v jejich údajné léčivé či magické účinky.
Přestože léčebný účinek nebyl vědecky potvrzen, obdobně jako třeba u nosorožčích rohů, lidé věří,
že prášek z luskouních šupin léčí kožní a pohlavní nemoci, podporují krevní oběh a laktaci, léčí otoky,
astma, abscesy, revma, artritidu atd. Kromě toho jsou však luskouni loveni i pro maso, které je v Asii
považováno za luxusní delikatesu, symbol bohatství a vyššího společenského postavení, v Africe pak
představuje především základní zdroj bílkovin jako tzv. bushmeat („maso z lesa“). Tito tajemní
a málokomu známí samotáři jsou tak v současnosti nejvíce pašovanými savci světa.
V reakci na kritickou situaci luskounů proto nyní vznikl nový záchranný program na ochranu těchto
unikátních savců na Sumatře v Indonésii nazvaný Trenggiling Conservation Program (trenggiling
je indonéský výraz pro luskouna). Program zaštiťuje indonéská nadace PASAL Foundation, kterou
v roce 2017 založili čeští ochránci přírody. Ti se nyní společně se svými indonéskými kolegy začali
zaměřovat na kriticky ohroženého luskouna ostrovního (Manis javanica), který se na Sumatře
přirozeně vyskytuje. V Indonésii je absolutně chráněným druhem, za jehož držení, zabití
či obchodování hrozí trest až 5 let odnětí svobody a pokuta v přepočtu až 150 000 Kč. I přesto je podle
odhadů mezinárodní organizace TRAFFIC, zabývající se odhalováním nelegálního obchodu
s chráněnými druhy, v Indonésii každý rok upytlačeno až 10 tisíc těchto luskounů. Cílem programu
je proto snížit ilegální obchod s těmito luskouny a úbytek jejich populací ve volné přírodě. „Urgentní
potřeba zvyšovat globální povědomí o velmi vážné situaci luskounů a hledat funkční řešení rezonuje
celou ochranářskou komunitou napříč naší planetou. O tom svědčí i velký dosah Světového dne
luskounů, který se koná každoročně třetí sobotu v únoru. Symbolicky krátce po jeho konání jsme
se proto rozhodli oficiálně představit náš nový záchranný program Trenggiling veřejnosti. Ačkoliv
to bude těžký běh na dlouhou trať, i my se pokusíme udělat pro záchranu těchto jedinečných živočichů
maximum,“ říká mezinárodní koordinátorka programu Trenggiling a pracovnice ochrany přírody
v Zoo Ostrava Kateřina Holubová.
Mezi hlavní aktivity programu patří osvěta a vzdělávání místních obyvatel, spolupráce s místními
lidmi na přímé ochraně luskounů. „Snažíme se vzdělávat místní lidi o životě a ohrožení luskounů
a mj. také o postizích, které jim hrozí za porušení zákona – tedy za lov, prodej či nákup luskounů
a jejich šupin. V rámci práce s komunitami ale také zaměstnáváme bývalé lovce luskounů jako naše
terénní asistenty. Ti díky tomu přestali luskouny a další ohrožená zvířata lovit, a naopak se stali jejich
zapálenými ochránci. Tento způsob zapojování místních obyvatel je opravdu velmi efektivním
nástrojem ochrany přírody,“ popisuje ředitel záchranného programu Trenggiling a koordinátor
mezinárodních in situ projektů Zoo Ostrava František Příbrský. Kromě toho na severu ostrova
probíhá výstavba specializovaného záchranného a rehabilitačního centra pro luskouny, které je první
svého druhu na Sumatře. „V centru bude luskounům zabaveným indonéskými úřady z černého trhu
poskytnuta veškerá potřebná veterinární péče, neboť přeživší pašovaní luskouni často bývají ve velmi
zuboženém stavu. Překupníci se totiž neostýchají tato bezbranná zvířata násilně ‚vykrmit‘ sádrou, aby
je pak díky jejich vyšší váze prodali za vyšší cenu. To je pro mnoho z nich fatální. Luskouni v centru
projdou nezbytnou karanténou a rehabilitačním procesem, jehož vyústěním by v ideálním případě
mělo být vypuštění zotavených jedinců zpět do volné přírody. Možnou lokalitu pro jejich návrat
do divočiny již několik let systematicky monitorujeme a zajišťujeme ji proti možnému pytláctví,“
vysvětluje účel centra koordinátorka veterinární péče a welfare programu Trenggiling a terénní
zooložka Zoo Olomouc Lucie Čižmářová.
Hlavními partnery programu na ochranu luskounů Trenggiling Conservation Program jsou
Zoo Praha, Zoo Ostrava a Zoo Olomouc. „Podpory těchto předních českých zoologických zahrad
si nesmírně vážíme. Díky ní se nyní můžeme po boku těchto prestižních ochranářských institucí vydat
na nelehkou misi na záchranu jedněch z nejohroženějších zvířat naší doby,“ uzavírá František
Příbrský.
Nedávný rozhovor s Františkem Příbrským o luskounech a spuštění záchranného programu
Trenggiling si lze poslechnout na Českém rozhlasu Sever na tomto odkazu. Přednášku Kateřiny
Holubové v rámci přednáškového cyklu „Zajímavosti ze světa zoologie“ v Zoo Ostrava pak můžete
zhlédnout zde.
Více o programu Trenggiling Conservation Program lze nalézt na nových webových stránkách
www.trenggiling.org. Novinky ze záchranného programu můžete sledovat na sociálních sítích
věnovaných ochranářským projektům partnerských zoologických zahrad Pomáháme jim přežít,
Ochrana přírody v Zoo Ostrava či na webu a Facebooku Zoo Olomouc.
Ilegální obchod s luskouny.
Všech 8 asijských a afrických druhů luskounů je na Červeném seznamu ohrožených druhů IUCN
(Mezinárodní svaz ochrany přírody) zařazeno mezi ohrožené druhy. Jelikož spadají do Přílohy I
CITES (Úmluva o mezinárodním obchodu s ohroženými druhy volně žijících živočichů a planě
rostoucích rostlin), je jakýkoliv mezinárodní obchod s luskouny či částmi jejich těl zakázán. I přesto
však bylo podle odhadů za posledních 10 let uloveno přes milion luskounů. Největší část obchodu
s nimi probíhá v Asii, konkrétně v Číně, Vietnamu, Malajsii a Hong Kongu. Jejich obrannou strategií
je stočit tělo do velmi pevného klubíčka, které je sice díky tvrdým šupinám chrání před predátory,
proti pytlákům jsou ale luskouni zcela bezbranní.
Více informací o ilegálním obchodu s luskouny naleznete na stránkách kampaně Ukradená divočina
zde.
Fotografie v příloze mohou být volně použity pro účely tiskového, internetového a televizního zpravodajství.
Autorky fotografií: Lucie Čižmářová a Jennie Simanjuntak.
Kontakt:
Kateřina Holubová
Mezinárodní koordinátorka Trenggiling Conservation Program
Tel.: +420 777 153 133, e-mail: holubova.khk@gmail.com
www.trenggiling.org
mar 3, 2021 | Novinky
Až tretine sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, varuje nová správa o stratených rybách sveta.
Sladkovodné rieky či jazerá predstavujú len percento vôd na Zemi, no práve v nich žije 51
percent všetkých druhov rýb a ¼ všetkých druhov stavovcov na planéte. Od tohto druhového
bohatstva závisí nielen zdravie svetových riek a mokradí, ale aj živobytie stoviek miliónov ľudí.
Sladkovodná biodiverzita však klesá dvojnásobne rýchlejšie ako biodiverzita oceánov či lesov a
tisíce druhov sladkovodných rýb smerujú k vyhynutiu, varuje nová správa World’s Forgotten
Fishes (Stratené ryby sveta).
Podľa dnes zverejnenej správy World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta) až jednému z troch
sladkovodných druhov rýb hrozí vyhynutie. V Červenom zozname ohrozených druhov IUCN je
uvedených ako vyhynutých až 80 druhov sladkovodných rýb, z toho 16 druhov pribudlo roku 2020.
Aj posledná Správa WWF o stave planéty, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov
varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza práve pri sladkovodných rybách. Pokles
sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent, pričom
v prípade populácií migrujúcich druhov rýb (napr. známy jeseter alebo losos, či exotickí migranti
ako ázijský sleď hilsa či juhoamerický sumec) – je to 76 percent a v prípade veľkých rýb (s váhou
nad 30 kg) dokonca katastrofických 94 percent.
Na svete bolo doteraz opísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé druhy stále čakajú na
objavenie. Správa World’s Forgotten Fishes upozorňuje, že toto druhové bohatstvo je nevyhnutné
nielen pre zdravie svetových riek, jazier a mokradí. Pre stámilióny ľudí na planéte predstavujú ryby
jediný zdroj živočíšnych bielkovín a ďalšie milióny ľudí sú na nich ekonomicky závislé.
„Nikde na svete nie je strata biodiverzity tak akútna ako v našich riekach, jazerách a mokradiach a
najjasnejším indikátorom škôd, ktoré páchame, je rýchly pokles populácií sladkovodných rýb,“
hovorí Stuart Orr, WWF líder pre oblasť sladkovodných ekosystémov. „Napriek významu, ktorý
majú sladkovodné ryby pre komunity po celom svete, nie sú dopady na ne dostatočne zohľadnené
pri rozhodnutiach o výstavbe vodných elektrární, výstavbe v nivách riek či v plánoch na využitie
vodných zdrojov.“
Správa upozorňuje na devastujúce účinky kombinácií rôznych hrozieb, ktorým čelia sladkovodné
ekosystémy a ryby, ktoré v nich žijú. Je to najmä ničenie biotopov, výstavba priehrad a ďalších
typov bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody či znečistenie, ktoré sa do vôd
dostáva z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu. Okrem toho pôvodné sladkovodné ryby
ohrozuje nadmerný rybolov, neohľaduplné rybárske postupy, šírenie inváznych druhov, dopady
zmeny klímy, ale aj pytliactvo a nelegálny obchod.
Tieto hrozby sú prítomné naprieč regiónmi a Európa nie je výnimkou. Aj Európska
environmentálna agentúra (EEA) práve zverejnila správu o prekážkach na európskych riekach.
Vyplýva z nej, že na týchto riekach existuje viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je
2
zastaraných. EEA upozornila, že bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je 60 percent riek v
Európe v zlom ekologickom stave. Bariéry bránia migrácii rýb, ale aj iných druhov živočíchov, ako aj
prúdeniu sedimentov a živín. Správa zdôrazňuje tzv. „kumulatívny efekt“ viacerých bariér na
tokoch: „Kumulatívny vplyv veľkého množstva riečnych bariér v Európe je jedna z hlavných príčin
viac ako 80 percentného poklesu sladkovodnej biodiverzity a straty 55 percent sledovaných
populácií migrujúcich rýb.“
„Existuje dlhý zoznam hrozieb, ktoré zhoršujú stav našich riek, jazier a mokradí a ohrozujú život
v nich, no existuje aj zoznam riešení, ktoré môžu zabrániť kolapsu sladkovodných ekosystémov.
Musíme chrániť posledné voľne tečúce rieky, obnovovať mokrade a riečne nivy a odstraňovať z riek
prehradenia, v prvom rade tie, ktoré už dávno neslúžia svojmu účelu a prehradzujú rieky naprieč
celým tokom. Takýchto projektov by sme mali, našťastie, vidieť stále viac nielen na európskych, ale
aj na slovenských riekach,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Od európskych krajín to vyžaduje Rámcová smernica o vode ako aj Stratégia EÚ v oblasti
biodiverzity do roku 2030. Jedným z cieľov stratégie je zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne
tečúcich riek a podľa smernice majú krajiny dosiahnuť na svojich riekach dobrý ekologický stav do
roku 2027. Dosahovanie týchto cieľov spája aj na Slovensku partnerov z rôznych sfér – Ministerstvo
životného prostredia SR vrátane rezortných organizácií ako Štátna ochrana prírody SR,
Vodohospodárska výstavba či Výskumný ústav vodného hospodárstva, s mimovládnymi
organizáciami a univerzitami. Príkladom je integrovaný projekt LIFE, ktorý len koncom roka
schválila Európska komisia a ktorého súčasťou je práve realizácia opatrení na revitalizáciu riek,
ochranu biotopov rašelinísk, obnovu biotopov trvalých trávnych porastov a mokradí.
WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a ŠOP SR tiež pracuje na
zozname ďalších bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych
spôsobov spriechodnenia rieky. Začiatkom leta by sa mali spustiť práce na odstraňovaní bariéry na
rieky Hučava.
Správu World’s Forgotten Fishes pripravilo spoločne 16 mimovládnych organizácií, celé znenie
nájdete na webe https://slovakia.panda.org/
Fakty a čísla zo Správy o stratených rybách sveta:
● Na svete je viac ako 18 075 druhov sladkovodných rýb, čo predstavuje 51 percent všetkých
druhov rýb.
○ Najväčšiu rozmanitosť sladkovodných rýb možno nájsť v trópoch. Na čele sú povodia Amazonky
(2400+), Mekongu (1200+) a Konga (1100+).
○ Len v Južnej Amerike bolo za posledné desaťročie každý rok opísaných viac ako 104 nových
druhov sladkovodných rýb. Rovnako boli napr. minulý rok v oblasti Indie objavené nové druhy rýb ,
patriace do úplne novej čeľade Aenigmachannidae, kam patrí aj jaskynný druh ryby
Aenigmachanna gollum (svojrázne pomenovaný po postave z trilógie Pán prsteňov).
○ Popri novoobjavených druhoch sú rieky a jazerá domovom starobylých a bizarných rýb a
vodných živočíchov. Napr. mihule či sliznatky patria do skupiny bezčeľustnatých rýb, ktoré sa
objavili na Zemi pred zhruba 350 miliónmi rokov. Rovnako dvojdyšníky či dvojdyšné ryby (Dipnoi)
– ktoré sa vyvinuli asi pred 380 mil. rokov a ako napovedá názov, majú vyvinuté pľúca a môžu
dýchať vzduch.
● Populácie sladkovodných rýb kolabujú, takmer 1/3 druhov sladkovodných rýb hrozí vyhynutie.
○ 80 z nich už IUCN vyhlásila za vyhynuté, z toho 16 v roku 2020, medzi nimi je i dávny obyvateľ
Dunajskej delty – hrúz (Romanogobio antipa).
3
○ Ďalších 10 je klasifikovaných ako „vyhynuté vo voľnej prírode“.
○ 583 je kriticky ohrozených, z toho 115 je klasifikovaných ako „kriticky ohrozené a
pravdepodobne vyhynuté“.
○ Podľa Správy o stave planéty (Living Planet Report 2020) poklesli sledované populácie
migrujúcich sladkovodných rýb od roku 1970 o 76 percent, populácie veľkých rýb (nad 30 kg) o 94
percent.
○ Dôvodov je veľa – od znečistenia, cez výstavbu priehrad, vysušovanie mokradí a riečnych nív,
nadmerný odber vody, nadmerný rybolov, presadzovanie nepôvodných druhov rýb, až po
pytliactvo a nelegálny obchod.
○ Nelegálny obchod s kaviárom je hlavný dôvod, prečo patria jesetery medzi najohrozenejšie
druhy na svete a prečo sa strácajú i z európskych riek, vrátane Slovenska.
○ Európske úhory patria medzi najpašovanejšie živočíchy sveta. Aj oni pritom patria podľa IUCN
medzi kriticky ohrozené. Europol odhaduje, že najmä do Číny je z Európy ročne pašovaných viac
ako 100 ton úhorov.
○ Jesetery, označovaní aj za „riečnych obrov“ prežili v našich riekach od čias dinosaurov, no dnes
23 z 27 druhov hrozí vyhynutie. Dôvodom nie je len spomínaný obchod s kaviárom, ale tiež
nadmerný lov, znečistenie, priehrady, ktoré blokujú ich migračné trasy. Jesetery sa tak strácajú zo
svetových riek vrátane európskych ako Dunaj či Rýn. Udržanie a návrat jeseterov do prírody už
dnes závisí od ochranárskych projektov, ako sú i projekt WWF Maďarsko, WWF Bulharsko či WWF
Rumunsko, ktoré vracajú jeseterov do Dunaja.
○ Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov
patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruh
morský či losos atlantický. Všetko sú to migrujúce druhy rýb. Vyza k nám migrovala od Čierneho
mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a riekou Poprad na
neresiská v Tatrách.
● Zdravé sladkovodné ekosystémy sú nevyhnutné pre udržanie prosperujúcej populácie
sladkovodných rýb, ktoré sú kľúčové pre zdravie riek, jazier a mokradí:
○ Od roku 1970 svet stratil viac ako tretinu mokradí.
○ Sladkovodné mokrade majú ekonomickú hodnotu 5-krát vyššiu ako tropické lesy.
○ Rašeliniská ukladajú 30 percent pozemného uhlíka napriek tomu, že pokrývajú 3 percentá jeho
povrchu.
○ Najmenej 2 miliardy ľudí sa musia spoliehať na získavanie pitnej vody z riek.
○ Na riekach závisí 1/4 globálnej produkcie potravín, pričom zavlažovaná plocha predstavuje 190
miliónov hektárov.
○ Státisíce priehrad od obrovských až po malé hate prehradzujú rieky po celom svete. Len v Európe
je podľa nedávno zverejnenej správy Európskej environmentálnej agentúry viac ako milión bariér a
asi 10 percent z nich je už zastaraných.
○ Priehrady vo svete sa však začínajú odstraňovať, podľa údajov Dam Removal bolo doteraz z
európskych riek odstránených takmer 5-tisíc priehrad, a to najmä v západoeurópskych krajinách.
Medzi lídrov patrí Francúzsko.
○ Každý rok končí v sladkovodných ekosystémov 300 – 400 miliónov ton odpadov a viac ako 80
percent všetkej odpadovej vody sa vracia do riek bez riadneho prečistenia.
● Ročne sa na svete v prírode vyloví 12 miliónov ton sladkovodných rýb (13 percent globálneho
úlovku všetkých rýb)
○ Report však upozorňuje, že ide o veľmi podhodnotené číslo, založené na oficiálne uvádzaných
štatistikách krajín, no sladkovodné ryby sa chovajú v rôznych menších chovných zariadeniach
v Ázií, Afrike či Južnej Amerike, ktoré nie vždy poskytujú presné údaje. Na základe výskumu
lokálnych trhov by toto číslo mohlo byť až o 65 percent vyššie.
○ Pre 200 miliónov ľudí sú sladkovodné ryby primárny zdroj živočíšnych bielkovín.
4
○ 40 percent sladkovodných rýb je ulovených v nízkopríjmových oblastiach, Ázia tvorila 2/3
globálneho úlovku (na čele s Čínou, Indiou, Bangladéšom, Mjanmarskom, Kambodžou
a Indonéziou), Afrika 25 percent.
● Rekreačnému rybolovu sa venujú na svete stovky miliónov ľudí – 90 miliónov v Číne, 31 miliónov
v Severnej Amerike a 26 miliónov v Európe.
○ Rekreačný rybolov generuje obrat ročne až 80 miliárd EUR.
○ Rekreačný rybolov je aj lákadlom pre turistov a významný zdroj príjmu niektorých oblastiach
sveta, napr., v severovýchodnej Namíbii podľa odhadov až 70 percent výnosov z ubytovania
turistov súvisí s lovom „tigrej ryby“- afrotetry botswanskej, čo predstavujú hlavný zdroj príjmu
miestnych obyvateľov
● Nie psy či mačky, ale ryby sú najpopulárnejšie domáce zvieratá.
○ S približne 2 500 druhmi okrasných rýb sa obchoduje v 125 krajinách – 90 percent z toho tvoria
sladkovodné druhy.
○ Ročný obrat sa odhaduje na 12 – 25 miliárd EUR.
○ Aj na tomto odvetví ekonomicky závisia milióny ľudí, no na druhej strane vyvoláva aj obavy.
Jedným z rizík je nadmerný lov exotických rýb, alebo šírenie inváznych druhov, ktoré vytláčajú
pôvodné druhy rýb (napr. kvôli zle riadeným chovateľským staniciam, ale aj preto, že majitelia
vypúšťajú ryby, o ktoré sa už nechcú starať do prírody, kam nepatria).
○ Ako príklad správa spomína drobnú rybku známu ako gupka (Peocilia sp.), pôvodom z Malých
Antíl, ktorá je dnes už udomácnená na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Opačný je príbeh
čierno-bielej pruhovanej rybky prísavník zebra (Hypancistrus zebra), ktorý patrí k obľúbeným
rybkám chovaných po celom svete, no v krajine svojho pôvodu – Brazílii, bola už v r. 2004 zaradená
na zoznam ohrozených druhov. Brazília zakázala jej vývoz v snahe zachrániť ju vo voľnej prírode.
○ Podobný je príbeh mrenky denisonovej, ktorá patrí k veľmi obľúbeným druhom v akváriách.
Zároveň sa však jedná o ohrozený druh, zapísaný v červenom zozname IUCN, ktorá žije v prírode
len v dvoch juhoindických štátoch Kerala a Karnataka.
