Máte už program na veľkonočné sviatky? Národná zoologická záhrada Bojnice je otvorená aj počas Veľkej noci a to v časoch od 9. do 19. hodiny. Okrem toho sme si pre návštevníkov pripravili aj VEĽKONOČNÚ HĽADAČKU.
Témou akcie je príbeh vyhynutého vtáka dodo, pretože za jeho zánik môže najmä ľudská činnosť. Aj takou zábavnou formou ako je hľadanie vajíčok, chceme upozorniť na potrebu chrániť životné prostredie. Návštevníci tak budú 9. apríla 2023 hľadať v areáli Nzoo Bojnice „vajíčka vtáka dodo“. A aby sme to trochu uľahčili, pripravili sme si aj niekoľko indícií, ktoré pomôžu hľadačom rozlúštiť miesta, kde sa vajíčka nachádzajú. Návštevníci, ktorí sa rozhodnú akcie zúčastniť, sa zároveň musia riadiť aj pravidlami súťaže.
VEĽKONOČNÁ HĽADAČKA – PRAVIDLÁ
pravidlo – K dispozícii je ukrytých 60 kusov vajíčok s nalepeným logom NZOO Bojnice, ktoré hľadači hľadajú v areáli zoo podľa indícií. Prosím, neberte ostatné vajcia, ktoré slúžia ako veľkonočná dekorácia!
pravidlo – Pre každého hľadača je určené iba JEDNO VAJCE. Ak sa ešte na mieste nachádzajú aj ďalšie vajíčka označené nálepkou NZOO Bojnice, nechá ich hľadač pre ďalších zúčastnených. Platí pravidlo: 1 hľadač = 1 vajce!
pravidlo – Každé vajíčko je na viditeľnom mieste, t. j. ak už vajíčko nenájdeš na danom mieste podľa indície, tak ho už niekto našiel a zobral pred tebou.
pravidlo – Ak nám pri našom stánku (umiestnený je pri výbehu medveďov od 9. do 14. hodiny) ukážeš nájdené vajíčko s logom NZOO Bojnice, tak ti dáme odmenu. Vajíčko si potom tiež môžeš zobrať domov.
pravidlo – Keďže hľadačov je veľa a vajíčok 60 a náhodou sa ti už vajíčko neujde, nezúfaj, príď k nám do stánku, kde po splnení zábavnej úlohy dostaneš tiež odmenu.
VEĽKONOČNÁ HĽADAČKA – INDÍCIE
indícia – Na začiatku výbehu medveďov stojí päť kvetináčov, v každom z nich sa jedno vajko bojí úspešných hľadačov.
indícia – Pred vstupom do vivária nájdi mravca, krokodíla, ukryla tam dve vajíčka nezbedná víla Skrývačka.
indícia – Po dve vajká v každom z troch kvetináčov levy strážia, šikovných hľadačov si ale vážia.
indícia – Neďaleko jaguára veľkonočná výzdoba je krásna velice, tam na dvoch pníčkoch nájdeš po jednom vajíčku s logom NZOO Bojnice.
indícia – Keď opustíš pavilón primátov na tri kvetináče naďabíš, v každom z nich majú dve vajíčka svoju skrýš.
indícia – Dva kvetináče sú neďaleko kruhovej voliéry a kde žije papagáj, nájdi v každom po dve vajká skôr než príde máj.
indícia – Dve informačné tabule so štyrmi vajkami, kde kengury skackajú a tešia sa na tých, čo úspešne hľadajú.
indícia – Pri altánku s chránenými vtáčími územiami stoja dva kvetináče, v jednom je borovica, v každom kvetináči nájdeš po dve vajcia.
indícia – Na poschodí v pavilóne so slonmi, po dve vajíčka hľadaj pod troma fikusmi.
indícia – Nad vyhliadkou, kde antilopa bongo býva, červený hydrant hľadaj, pri ňom tri vajíčka badaj.
indícia – Za perníkovou chalúpkou sa skrýva malý pníčok, za ním nájdeš ďalšie tri zo šesťdesiatich vajíčok.
indícia – Pri primátoch vedľa parku kvetináčov veľa býva, jeden z nich pod tujkou dve prekvapenia skrýva.
indícia – Pod informačnou tabuľou pandy neďaleko rybníčka, na skrývačku sa hrajú tri vajíčka.
indícia – Oproti cibetkám, kde sadrové zvieratká majú svoje bývanie, v dvoch kvetináčoch po dve vajíčka, tie ti želajú úspešné hľadanie.
indícia – Leňoch a gibon na šesť kvetináčov výhľad majú, keby mohli, už sa v každom jednom z nich s jedným vajkom hrajú.
V marci bola v okolí Betliara odchytená samica rysa karpatského. V rámci projektu Life LYNX sa plánuje jej presunutie do Slovinska alebo Chorvátska, kde podporí populáciu rysov. Momentálne sa samica nachádza v rehabilitačnej stanici Národnej zoologickej záhrady Bojnice.
Samica rysa karpatského dostala meno Erika. „Teraz sa nachádza v našej rehabilitačnej stanici, kde sa aj monitoruje jej stav. Skúmame najmä príjem potravy a celkovú kondíciu. Musíme tiež počkať na genetické výsledky a podľa toho sa určí, či bude vypustená v Slovinsku alebo Chorvátsku,“ uviedol vedúci zoologického úseku Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrej Duchoň. Erika by mala byť zároveň posledným premiestneným rysom zo Slovenska v rámci aktivity Life LYNX.
Odchyt samice rysa v Betliari. Zdroj: Nzoo Bojnice
Samicu rysa odchytili 14. marca partneri z Lesnej správy Betliar (Odštepný závod Rožňava, LESY SR), Národnej zoologickej záhrady Bojnice, Technickej univerzity vo Zvolene a správy NP Slovenský kras v rámci projektu Life LYNX. Hlavným cieľom je záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. V marci bol takto presunutý rys Lukáš, ktorý bude vypustený v Slovinsku v oblasti Jelovica.
Dront nelietavý alebo aj dront maurícijský je jedným z mnohých živočíchov, ktorý symbolizuje ako sa ľudská činnosť podpisuje pod ničenie prírody. Jeho príbeh sa stal inšpiráciou aj pre tohtoročnú VEĽKONOČNÚ HĽADAČKU, ktorú sme pripravili pre návštevníkov našej zoo.
Ľudovo sa mu hovorí dodo a jeho obrázok snáď pozná každý. Vták, ktorý bol príbuzným holuba, bol veľakrát označovaný za hlúpeho. Jeho problémom však nebol nedostatok inteligencie, ale skôr to, že nemal prirodzeného nepriateľa a ľudí sa nebál.
Dront nelietavý. Zdroj: McGill Library/Unsplash
Prvýkrát dronta opísali námorníci začiatkom 16. storočia. Poslednýkrát potom tohto vtáka videli okolo roku 1681. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne roky. Faktom však je, že dront vyhynul. Problémom neboli iba samotní ľudia, ktorí vtáka lovili, ale aj privlečené zvieratá ako napríklad psy či potkany, pretože sa živili drontovými vajcami.
Niektorí vedci sa domnievajú, že to, ako poznáme dronta z obrázkov, nie je úplne presný opis. V skutočnosti bol zrejme o čosi štíhlejší. Dodo mal vážiť približne 9,5 – 14,3 kg (niektoré zdroje uvádzajú, že bol ešte ťažší) a mal byť o čosi väčší ako moriak. Opisovali ho tiež ako vtáka s modrosivým perím, veľkou hlavou, čiernym zobákom a malými krídlami.
Tento rok vyšla informácia, že spoločnosť Colossal Biosciences plánuje vyhynutého doda vzkriesiť. Vedci plánujú spojiť bunky žijúceho príbuzného doda s DNA vyhynutého dronta. Objavujú sa však názory, že ľudia by mali najmä vyvinúť snahu a financie na ochranu ostatných ohrozených živočíchov, ktorí ešte obývajú našu planétu.
Dnes je vták dodo symbolom vyhynutia spôsobeného ľuďmi a na jeho príbehu sme sa rozhodli aj my v Národnej zoologickej záhrade Bojnice poukázať na potrebu ochrany prírody a jednotlivých živočíšnych druhov. Na veľkonočnú nedeľu sme si preto pripravili pre návštevníkov „hľadačku dodových vajíčok“. Pomôžte nám ich nájsť v nedeľu 9. apríla od 9. hodiny.
Zaujímate sa o zoológiu a ochranu životného prostredia? Máte deti, ktoré by
sa rady niečo v týchto témach podučili a neskôr si zmerali sily vo
vedomostnej súťaži? Ak áno, neváhajte a vyplňte prihlášku na celoslovenskú
vedomostnú súťaž ZOO LYMPIÁDA 2023.
Jedna z úloh na minuloročnej ZOO LYMPIÁDE. Zdroj: Nzoo Bojnice
Zabudnite na nudné testovanie v uzavretej miestnosti. Už piaty rok po sebe sa deti a mládež prebehnú po našej zoologickej záhrade v Bojniciach, aby si overili svoje vedomosti z ríše zvierat. Ešte pred tým však absolvujú aj odborné prednášky, aby si svoje vedomosti upevnili a najmä rozšírili. Cieľom ZOO LYMPIÁDY je najmä zvýšiť záujem detí i dospelých o zoológiu, ekológiu a enviromentálne povedomie.
V porovnaní s predošlými ročníkmi sa zmenil počet súťažných kategórií. „V minulých rokoch bola ZOO LYMPIÁDA určená najmä deťom z materských a základných škôl ako aj študentom stredných škôl. No záujem prejavili aj dospelí, preto sme sa rozhodli tento rok pridať novú kategóriu aj pre nich,“ povedala hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.
Pre všetkých súťažiacich bude zabezpečené občerstvenie, balíčky s prekvapením i certifikát o absolvovaní súťaže. Absolútny víťaz, teda súťažiaci s najvyšším počtom bodov, si odnesie elektrickú kolobežku.
Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.
Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. marca. „Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,“prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. „Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,“ dodala ošetrovateľka.
Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice
Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom. Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.
Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.
Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.
A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov