V mesiaci november sme prijali pozvanie na festival ŠIŠKA, ktorý sa po dvoch rokoch na Orave presunul do turistickej oblasti Remata, kde nad nami po celý čas bdela majestátna Bralova skala. Koná sa každoročne na jeseň. Jeho poslaním je prinášať nové nápady, poznatky a informácie z oblasti environmentálnej výchovy. Poskytuje priestor pre aktívnu výmenu skúseností a otvára dvere všetkým priaznivcom environmentálnej výchovy. Oproti rokom poznačených covidom, sa festivalu zúčastnilo viac ako stovka účastníkov. Hlavnou témou stretnutia bola zmena klímy. Keďže ide o tému náročnú pre 8 miliárd ľudí na Zemi, namiesto jedného odborníka boli pozvaní piati s rôznym profesným zameraním.
Tradičná úvodná prednáška sa teda zmenila na úvodnú panelovú diskusiu s názvom Krok a rok pre klímu a priniesla rôzne pohľady na problematiku a jej riešenie. V kontexte klimatickej výchovy v publiku zarezonovala myšlienka klásť väčší dôraz na citovú zložku ako na výkony. Informácií už máme dosť, ale kým sa nezačneme osobne angažovať, všetky čísla, fakty a poučky sú zbytočné.
Po diskusii, v neskorých večerných hodinách, nasledovala burza publikácií. Zmenou tu bola snáď iba rýchlosť, akou všetky metodické materiály zmizli zo stolov.
Druhý deň festivalu odštartoval sériou prezentácií samotných účastníkov. Prebiehali celé doobedie paralelne v dvoch miestnostiach, čo malo za následok náročné rozhodovanie, pre ktorú sa rozhodnúť. Pozitívna zmena sa týkala štýlu prezentácií – oproti predošlým rokom vzrástol počet tzv. EIP-iek (Eko Iných Prezentácií), ktoré zapájajú kreativitu lektora a publiku doprajú osobitý zážitok.
Poobede sa všetci účastníci tešili, že „zmenia ovzdušie“. Zhruba polovica si dopriala svieži vzduch počas exkurzie na Košských mokradiach. V sprievode ornitológa Romana Slobodníka zažili čaro a význam tohto biotopu v priamom prenose – pozorovali husi bieločelé na ich migračnej ceste. Druhá polovička účastníkov vymenila hotelový vzduch za vlhký vzduch podzemia. Do útrob banského skanzenu Cigeľ cestovali dva kilometre v tme a hluku banského vláčika, ktorým 50 rokov dennodenne rovnako fárali baníci. Táto jazda a následne výklad Michala Oršuľu zanechali vo všetkých silný zážitok.
Po intenzívnom dni nasledoval aj intenzívny večer. Z účastníkov sa stali rodiny súťažiace v imitácii hry Piati proti piatim. Súťaži predchádzala anketa realizovaná na vzorke 100 študentov stredných škôl z rôznych slovenských miest. U účastníkov sme zisťovali, ako dobre poznajú mladú generáciu. Večer priniesol okrem veselej atmosféry aj príjemné zistenie, že budúcnosť je v dobrých rukách.
Tretí deň uzavrela séria ďalších inšpiratívnych príspevkov, pre ktoré sa však vyhradený čas málil. Festivalu ŠIŠKA 2022 definitívne odzvonilo s posledným spoločným obedom. Lúčenie bolo emotívne, ale vieme, že o rok sa stretneme zas. Veríme, že tá najväčšia zmena počas festivalu sa udiala v nás. Odchádzali sme povzbudení vedomím, že naša práca má zmysel. Zapálením sŕdc a mozgov mladých ľudí vieme totiž zmeniť svet.
Na okamih sa vraciame k aprílovému cvičeniu policajných psov v našej zoo. V reportáži nájdete exkluzívne zábery z činnosti policajných kynológov, ako aj zaujímavé rozhovory s aktérmi tohto projektu. Prajeme Vám príjemné sledovanie.
Niet najmenších pochýb o tom, že lemury patria k hlavným symbolom Madagaskaru a mnohým z nás napadnú pri vyslovení mena ostrova práve tieto primáty a naopak. Žije tu približne 90% z celkovej populácie lemurov na svete. Lemury obývajú celé územie Madagaskaru, hoci na niektorých miestach sa vyskytujú vo väčších počtoch než na iných.
Ríša lemurov je pritom veľmi rôznorodá a zahŕňa niekoľko desiatok druhov, ktoré sú rôznorodé veľkosťou, farbou aj vzhľadom. Pre všetky druhy sú, ale všeobecne charakteristické veľké oči, špicatý nos, hodvábna srsť a dlhý chvost, ktorý môže byť v niektorých prípadoch dokonca dlhší než zvyšok tela. Lemury sa vyznačujú silným zrakom, hoci je známe, že nedokážu dobre rozlišovať farby. Mimochodom samotné označenie „lemur“ pochádza z latinského jazyka a mohli by sme ho preložiť ako „duch noci“ alebo „nočný duch“
Všeobecné črty lemurov
Ríša lemurov je veľmi rôznorodá a zahŕňa niekoľko desiatok druhov, ktoré sú rôznorodé veľkosťou, farbou aj vzhľadom. Pre všetky druhy sú ale všeobecne charakteristické veľké oči, špicatý nos, hodvábna srsť a dlhý chvost, ktorý môže byť v niektorých prípadoch dokonca dlhší než zvyšok lemurovho tela. Lemury sa vyznačujú silným zrakom, hoci je známe, že nedokážu dobre rozlišovať farby. Mimochodom samotné označenie „lemur“ pochádza z latinského jazyka a mohli by sme ho preložiť ako „duch noci“ alebo „nočný duch“.
Pestrosť lemurej ríše
Najmenší z lemurov žijúcich na Madagaskare je Maki trpasličí (Microcebus murinus), ktorého dĺžka tela bez chvosta dosahuje len 11 centimetrov. Naopak najväčší Indri (Indri Indri) môže dorásť až do dĺžky 80 centimetrov. Indri sa vyznačuje aj prenikavými zvukmi podobnými veľrybiemu spevu, ktorý možno počuť doďaleka. Obýva východ Madagaskaru a jeho potravou je ovocie a listy stromov.
Viaceré lemury sú nočné tvory, typickým príkladom je Ksukol chvostnatý (Daubentonia madagascariensis), ktorý sa živí hlavne hmyzom a za týmto účelom sa mu vyvinul obzvlášť dlhý prst. Ten mu umožňuje sa dostať hlbšie do kmeňov stromov a vytiahnuť odtiaľ chrumkavú pochúťku, ktorou sa ksukol živí. Zároveň tam objaví aj semienka a kvety, na ktorých si tiež rád zgustne. Tohto samotárskeho živočícha nájdete predovšetkým na území ostrovčeka Rouge a v národných parkoch a rezerváciách ako sú Berenty, Isalo alebo Périnet. Jeho populácia je však ohrozená vzhľadom na ubúdanie lesov, v ktorých žije. Niektorí domorodci si myslia, že Ksukol prináša nešťastie a preto, ak na nejakého natrafia, neváhajú ho usmrtiť.
Najznámejším predstaviteľom lemurov Madagaskaru je Lemur kata (Lemur catta) sivostriebornej farby zdobený charakteristickým dlhých chvostom s bielo-čiernym pruhovaním. Patrí k väčším lemurov a v prírode sa s ním príliš často nestretnete. Naopak ho nájdete v mnohých zoologických záhradach sveta, vrátane tých slovenských. Jeho pôvodným domovom však zostávajú južné oblasti Madagaskaru, kde žije v rodinných skupinkách.
O lemurovi Sifaka (Propithecus) ste už možno počuli aj pod prezývkou „tancujúci lemur„. Tú si získal vďaka spôsobu, ktorým sa pohybuje na zadných nohách po zemi a ktorý nápadne pripomína tanec. Tento lemur je podobne ako Indri tiež dosť hlučný a môžete ho sledovať v západných regiónoch Madagaskaru, kde pojedá listy, ovocie a kvetiny.
V Národnej zoologickej záhrade chováme Lemura tmavého (Eulemur macaco), Lemura vari čiernobieleho (Varecia variegata variegata) a Lemura tmavého červeného.
Lemur tmavý sa vyskytuje iba v severozápadnom cípe ostrova Madagaskar a na priľahlých ostrovoch Nosy Komba a Nosy Be. Obývajú prevažne koruny stromov, kde výborne šplhajú a skáču, po stromoch sa pohybujú často v horizontálnej polohe. V prípade potreby po zemi behajú po štyroch. Sú to primáty s prevažne dennou aktivitou. Majú svoje teritóriá, ktoré si značkujú pachmi aj hlasným volaním.
Lemur vari čiernobiely je druhým, farebne výrazne odlišným poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto madagaskarského primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari červený aj jeho čierno-biely príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Čierno-biele sfarbenie srsti býva variabilné, smerom na juh je podiel čiernej farby menší. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia.
Zo stotri známych druhov lemurov je dvadsaťtri kriticky ohrozených a päťdesiatdva ohrozených. Mimo ohrozenia sú iba tri druhy. Na základe nového spočítania to tvrdí Medzinárodná únia na ochranu prírody. Ešte v roku 2005 bolo v najohrozenejšej kategórii „len“ desať druhov lemurov.
Lemury žijúce na Madagaskare najviac ohrozuje ničenie ich životného prostredia. Ostrovný štát je totiž politicky veľmi nestabilný, s čím súvisí chudoba aj nelegálny výrub pralesov.
Posledný októbrový pondelok slávime Medzinárodný deň gibonov. V Národnej zoologickej záhrade Bojnice chováme gibona zlatolíceho (Nomascus gabriellae). Gibon zlatolíci je známy pod mnohými názvami, vrátane gibona zlatého, červeného.
Žijú v tropických džungliach južnej Laoskej ľudovodemokratickej republiky, južného Vietnamu a juhovýchodných častí Kambodžského kráľovstva. Keďže tento druh ešte nie je dôkladne preskúmaný, celý rozsah jeho areálu môže byť väčší, ako sa v súčasnosti očakáva.
Zatiaľ čo iným druhom gibonov môže vyhovovať život v horských oblastiach vo vyšších nadmorských výškach, gibony zlatolíce preferujú vlhké nížinné a vždyzelené lesy. Vysoko v korune stromov, mimo dosahu predátorov, majú prístup ku všetkému, čo potrebujú na prežitie.
V rámci takejto spokojnosti sa gibony takmer nikdy neodvážia priblížiť sa k zemi. Je zriedkavé – a potenciálne znepokojujúce –, že niekedy navštívia lesnú pôdu. Gibony zlatolíce sú do istej miery prispôsobivé a občas vyžijú aj v bambusových a listnatých lesoch.
Gibony sú však ľudoopy, ktoré zdieľajú svoju stranu rodokmeňa primátov s orangutanmi, šimpanzmi, bonobami, gorilami a ľuďmi. Gibony patria do vetvy rodokmeňa „menších opíc“, zatiaľ čo orangutany, šimpanzy, bonoby, gorily a ľudia sú „veľké opice“. Rovnako ako všetky ľudoopy, gibony nemajú chvosty – znak, ktorý ich výrazne odlišuje od opíc.
Samce a samice gibona zlatolíceho sú pomerne podobné veľkosti, ale nápadne sa líšia vo sfarbení. Ako dojčatá majú obe pohlavia zlatožltý kožuch. Ako dospievajú, ich srsť sčernie. Samec si zachová svoju čiernu srsť počas svojej dospelosti, pričom sa mu krátko po puberte vytvoria svetlohnedé lícne škvrny, podľa ktorých je tento druh pomenovaný. Tie siahajú od jeho očí až tesne pod ústa.
Keď dosiahne zrelosť, samica zhodí mladistvý čierny kabát a vráti sa do svetlej srsti. O niečo hnedšia ako tá, ktorú nosila ako dieťa, má na temene hlavy čiapku z čiernej kožušiny ako znak svojej dospelosti. Okolo ich okrajov jej uši tiež držia čiernu srsť. Tvár jej lemuje lem bielej kožušiny.
Komunikácia
Gibony sú dobre známe svojimi hlasnými, ďalekosiahlymi a akusticky zložitými vokalizáciami, ktoré výskumníci často označujú ako „piesne“. Zatiaľ čo charakteristiky takýchto piesní sa líšia od druhu k druhu, ich funkcie sa zdajú byť väčšinou univerzálne: pomôcť členom rodiny znovu sa spojiť po noci, keď spali na oddelených stromoch, ako aj varovať neznámych gibonov, ktorí sa náhodou nachádzajú v oblasti, aby sa vyhýbali. Niektoré štúdie ukázali, že môžu byť použité aj ako alarmové volanie. Zostáva však vykonať veľa výskumu, aby sa zistila úplná povaha týchto vokalizácií.
Páriace sa páry gibonov zlatolícich spievajú každé ráno, keď slnko prvýkrát dopadne na vrchol stromov, kde spali. Samec a samica sa striedajú v náhodnom vzore volaní a odpovedí, ktorý nakoniec prehlušia konkurenčné piesne hmyzu a vtákov v stále tmavej džungli pod nimi.
Repertoár volaní, ktoré produkujú tieto opice, je charakteristický pre ich pohlavie. Samičie tóny pozostávajú zo série vysokých a strašidelných tónov, ktoré postupne zvyšujú tón, hlasitosť a rýchlosť – sluchový zážitok, ktorý pripomína blížiacu sa sirénu sanitky. Na vyvrcholení sa jej volanie náhle rozbije na staccato cvrlikanie nôt, ktoré klesajú v tóne a ohýbajú sa v timbre. Samčie volanie je tiež sériou tónov – každý je rovnako vysoký a strašidelný ako ten samičí – ktoré sa trblietajú nahor, až kým sa nezmenia na škrípanie.
Dojčatá a dospievajúce gibony rozvíjajú svoje spevácke schopnosti s pomocou svojej matky.
Stav ochrany a hrozby
Gibon zlatolíci je Medzinárodnou úniou na ochranu prírody (IUCN, 2008) klasifikovaný ako ohrozený a nachádza sa na Červenom zozname ohrozených druhov IUCN.
Dnes sa gibony zlatolíce pravidelne lovia a zabíjajú pre mäso alebo na použitie v tradičnej medicíne. Ľudia tiež odchytávajú mladé gibony, aby si ich nechali alebo predali ako domáce zvieratá. Vzhľadom na to, koľko času a starostlivosti giboni rodičia venujú vývinu svojich mláďat, je pre osirelého alebo uneseného gibona mimoriadne ťažké zotaviť sa z odlúčenia od svojich rodičov. Dokonca aj keď osirelý gibon prežije svoj odchyt a uväznenie, rehabilitácia mláďaťa je dlhý a časovo náročný proces bez záruky na správne opätovné vypustenie do voľnej prírody.
V dôsledku všetkých týchto premenných majú počty gibonov zlatolícich v súčasnosti klesajúci trend.
V prednáškovej sále Centra environmentálnej výchovy si deti vypočuli prednášku Čo je zero waste a prečo byť zero waste. Dozvedeli sa o jeho filozofií a rozprúdila sa diskusia ako by mohli prispieť k udržaniu ,,nulového odpadu“ a čoho by sa dokázali vzdať pre naplnenie tejto filozofie.
Filozofia zero waste vyjadruje 5 princípov, o ktorých celý zero-waste život vlastne je a ktorými je potrebné sa čo najviac riadiť.
Refuse: Odmietni čo nepotrebuješ.
Najúčinnejší spôsob ako zamedziť vzniku odpadu je začať odmietať. Začnite používať slovíčko “NIE”. Odmietnite reklamné predmety, letáky do schránky, igelitku v obchode…
.
#2 Reduce: Zredukuj čo skutočne potrebuješ.
Aplikujme do našich životov dobrovoľnú skromnosť. Zamyslime sa pred každým nákupom, či danú vec naozaj potrebujeme (napríklad piate rifle, či nový mobil). Nemáme možnosť si to niekde požičať (napríklad vŕtačku alebo stan)? Nezabúdajme, že náš dnešný nákup je náš zajtrajší odpad.
.
#3 Reuse: Znovu použi a oprav.
Nie všetko čo sa pokazí, musí hneď letieť do koša. Skúsme veci radšej opraviť a používať ďalej. Výroba každej novej veci si vyžaduje množstvo energie, vody a neobnoviteľných zdrojov našej planéty. Neplytvajme nimi. Kupujme veci, ktoré sú dizajnované tak, aby vydržali a v prípade potreby sú ľahko opraviteľné. Ak máme možnosť, nakupujme second hand (a nielen oblečenie).
No a samozrejme úplne vyraďme jednorazové veci z našich životov. Na všetko jednorazové totiž existuje trvácna alternatíva. Látkové nákupné tašky, bavlnené vreckovky, sklenené kelímky na kávu…
.
#4 Recycle: Zrecykluj čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať to či znovu použiť.
Naučme sa správne triediť náš odpad. Ale nezabúdajme, že recyklácia je finančne a energeticky náročný proces s dopadom na životné prostredie. Navyše nie všetky materiály dokážeme zrecyklovať a vyrobiť z nich znova niečo užitočné. Preto je najdôležitejšie predchádzať vzniku odpadu. Recyklácia by mala prísť na radu až ako štvrtá – až keď sme danú vec nemohli odmietnuť, zredukovať či znovu použiť.
.
#5 Rot: Skompostuj zvyšok.
Až 40% odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Tento sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradke či na balkóne. Kompostovať sa dá aj v bytovke na sídlisku. Na výber je niekoľko možností: založte si komunitné kompostovisko, kúpte si vermikompostér alebo elektrický kompostér.
Popri rozhovore o tejto téme si tvorili obrázky zvierat z opadaného lístia. Čo teda vieme urobiť už dnes, aby sme svojou troškou prispeli k redukcii odpadu? Padli návrhy ako šetria vodou v domácnosti, využívajú vlastné tašky na nákup a snažia sa triediť odpad.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
