NOVINKY Z REHABILITAČNEJ STANICE

Národná zoologická záhrada Bojnice sa okrem chovu exotických druhov zvierat už niekoľko rokov venuje záchrane ohrozených, zranených, či hendikepovaných živočíchov. Z nich sú vo voľnej prírode najviac ohrozené stavovce. Jedným zo spôsobov ich ochrany, zahrnutom v národnej stratégii ochrany biodiverzity Slovenskej republiky, je realizácia programov záchrany. Chovom v umelých podmienkach, ktoré sú vytvárané v čo najvernejších kópiách reálnej biodiverzity pre ten ktorý druh živočícha. Od nepamäti pripravujeme zvieratá na posilňovanie klesajúcich populácii v jednotlivých miestnych lokalitách slovenskej fauny.

Spolupracujeme so

Štátnou ochranou prírody

Pomocnú ruku zraneným, hendikepovaným, či osirelým zvieratám podávame i v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, s ktorou veľmi často vstupujeme do rôznych projektov. Ako prvým druhom, ktorému sme sa v Národnej zoo Bojnice začali v súvislosti s reintrodukciou a posilňovania populácie venovať, boli bociany biele. V roku 1985 boli v areáli zoo osadené prvé dve hniezda, do ktorých sa bociany zahniezdili. Mláďatá boli označené ornitologickými krúžkami a neskôr tieto hniezda opustili a vydali sa na život vo voľnej prírode. Krúžkovaním sme už v spomínanom období prispievali k celoplošnému monitoringu pohybu bocianov vo voľnej prírode. Súčasťou týchto aktivít bolo aj testovanie zábran na stĺpoch elektrického vedenia pred poranením vtákov

Činnosť rehabilitačnej stanice v súčasnosti

Rehabilitačná stanica je umiestnená pri Národnej zoo Bojnice a slúži na umiestňovanie zranených živočíchov z našej prírody a súčasne je i záchytným centrom CITES, pre zaistené a prepadnuté živočíchy z nelegálnych chovov. Národná zoo Bojnice bola poverená koordináciou siete rehabilitačných staníc po celom Slovensku. Záchranná a rehabilitačná stanice v Bojniciach je súčasťou siete záchranných staníc, ktoré zabezpečujú útočisko pre dočasne a trvale hendikepované živočíchy pôvodnej fauny Slovenska. V tejto súvislosti muselo dôjsť za bránami bojnickej zoo k realizácii niekoľkých zásadných projektov. Obnovilo sa zimovisko vodného vtáctva a odchovne mláďat medveďa hnedého, či výbeh pre tento druh najväčšej slovenskej šelmy. V súčasnosti sa v areáli bojnickej zoo buduje i najväčšia rehabilitačná stanica pre mačku divú v strednej Európe. Hlavným cieľom a poslaním našej rehabilitačnej stanice je záchrana a starostlivosť o poranené a hendikepované jedince z prírody. Naši odborníci však tieto jedince následne pripravujú na návrat do voľnej prírody. Starajú sa tiež o opustené mláďatá, či hendikepované dospelé zvieratá. Medzi najčastejšie dôvody záchrany a rehabilitácie, patria zranenia spôsobené dopravnými prostriedkami, nárazy do prekážok či napadnutia predátormi. Veľmi časté sú aj popáleniny elektrickým prúdom, alebo nárazy do drôtov elektrického vedenia. Osobitnú skupinu tvoria mláďatá, ktoré nie vždy vyžadujú pomoc a pre svoju nesamostatnosť sú často laickou verejnosťou odchytené a prinesené do stanice. Medzi ďalšie príčiny, pre ktoré sa živočíchy dostávajú do nášho zariadenia, patria pády do najrôznejších priestorov, zlomeniny, vysilenie organizmu a rôzne infekcie.

Záchranné programy

rysa v Európe

Národná zoologická záhrada Bojnice sa od roku 2016 opätovne stala súčasťou záchranných programov pre rysa v Európe. V súčasnosti spoločne s viacerými partnermi na Slovensku, ako napríklad  s Ministerstvom životného prostredia SR, OZ DIANA, s Technickou univerzitou vo Zvolene a so Štátnou Ochranou prírody SR. V zahraničí spolupracujeme na dvoch, dnes už veľmi známych projektoch LIFE Luchs a LIFE Lynx. Cieľom projektu LIFE Luchs – “Reštitúcia rysov v Biosférickej Rezervácii Falcký les,” bolo založenie populácie rysa na nemecko – francúzskej hranici, ktorá je súčasťou UNESCO a cezhraničnej Biosférickej Rezervácie Falcký les. Cieľom ďalšieho projektu „LIFE Lynx – “Záchrana populácie rysa v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách jej posilnením a dlhodobou ochranou,” je záchrana populácie rysa v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred jej vyhynutím, pomocou zlepšenia jej genetickej a demografickej situácie. Prostredníctvom týchto jedincov bolo zámerom založiť takzvaný “step stone,” teda novú časť populácie. Tá by mala priblížiť budúce prepojenie medzi dinárskou populáciou v Slovinsku a Chorvátsku, s Alpskou populáciou vo Švajčiarsku, Taliansku a Rakúsku. Prepojenie medzi juhovýchodnými Alpami a Dinárskym pohorím potvrdil tento rok prostredníctvom telemetrie aj slovenský rys Maks, zrehabilitovaný v Národnej zoo Bojnice. Rys bol vypustený v centrálnej časti Dinárskeho pohoria (Slovinsko). V stredu, 28.apríla uplynulého kalendárneho roka, získal Národný park Triglav troch nových, štvornohých obyvateľov. Rysy Lenka a Julija pochádzajú zo Slovenska a Tris z Rumunska. Aj v tomto prípade išlo o misiu, ktorej úlohou je zachrániť dinársko – juhovýchodnú alpskú populáciu pred jej vyhynutím. Necelé tri týždne na to, prírodný park Velebit zbohatol o jednu krásnu mačkovitú šelmu menom Emil! Emil je štvrtým rysom, ktorý bol vypustený v Chorvátsku v rámci projektu LIFE Lynx a tretím, ktorého sme vypustili vo Velebite. Na základe údajov z fotopascí odhadujeme, že na Velebite je asi 38 dospelých rysov, preto dúfame, že Emil nebude mať problémy s hľadaním partnerky. „Verím, že všetky rysy sa rýchlo aklimatizujú a spoločne vytvoria nesmierne dôležitý medzistupeň, na prepojenie dinárskej a alpskej populácie,“ skonštatoval v tom čase hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.

Telemetria priniesla lichotivé zistenia

Cesta na africký kontinent je pre vtáctvo doslova tŕnistá. Iba v ojedinelých prípadoch sa stretávame s tým, že bocian ktorý vzlietne na Slovensku, nájde cestu do zimovísk v Afrike. Z rehabilitačnej stanice v Národnej zoologickej záhrade Bojnice, bolo doposiaľ vypustených šesť bocianov, no iba v jedinom prípade sme zaznamenali zásadný presun do zimoviska nachádzajúcom sa na africkej pláni. Ide práve o jedného z vyššie spomínanej trojice, ktorý nesie meno Snoty a ktorý sa po návrate do prírody rozlietal natoľko, že v súčasnosti ho môžeme telemetricky pozorovať v oblastiach Strednej Afriky. V Afrike by mal následne zotrvať až do jarnej migrácie, počas ktorej sa bociany biele spätne vracajú na východ a sever zemegule, do európskych hniezdísk. Ich presun sa odhaduje na obdobie od začiatku marca do konca mája, no všetko je podmienené v prvom rade počasím. Bocian biely je najznámejším a najpopulárnejším sťahovavým vtákom a jeho pohyb je permanentne monitorovaný. Zaujímavosťou je, že na Slovensku hniezdilo v roku 2013 viac ako 1200 párov bocianov. Na hniezdach vyrástlo a na svoju prvú púť vyštartovalo viac ako 2400 mláďat.

Zapájame sa do projektu

„Life syseľ“

Národná zoologická záhrada Bojnice sa zapojila do projektu LIFE syseľ, v rámci ktorého prebieha genetický výskum a posilňovanie lokalít, v ktorých je tak málo sysľov, že dochádza k príbuzenskému kríženiu. V Národnej zoo Bojnice sa má zriadiť genetická banka, do ktorej sa uložia všetky získané vzorky od sysľov. Z každej populácie sysľa sa odoberá približne dvadsať vzoriek, podľa ktorých sa určuje, či ide o zdravú populáciu. Ak je populácia zlá, zisťujeme lokality, ktoré je potrebné zosilniť. V našej zoo pripravujeme deväť výbehov na chov sysľov, ktoré budú slúžiť ako odchovňa. sústredených cez 50 kusov sysľa. V ôsmych chovných priestoroch budú dva samce a štyri samice a v jednom menšom priestore iba jeden samec a tri samice. Kam sysle z Bojníc poputujú, o tom bude rozhodovať Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.