Ovca domáca ouessantská
Ovca domáca kamerunská
Oryx juhoafrický
Oryx juhoafrický sa vyskytuje v suchých púštnych a polopúštnych oblastiach južnej Afriky, najmä v oblasti púští Kalahari a Namib. Oryx juhoafrický sa na rozdiel od jeho príbuzných z východnej Afriky vyznačuje výraznejšími čiernymi pásmi na zadnej nohe, bruchu a naviac má tmavé sfarbenie pri koreni chvosta. Dosahuje hmotnosť 200 až 250 kg. Rohy sú priemerne dlhé 85 cm, samice ich majú obyčajne dlhšie a tenšie. Samice nimi bránia mladé a seba pred predátormi, samce ich využijú v teritoriálnych súbojoch s inými samcami. Oryx je častým objektom trofejných lovcov.
Vytvára stáda od 10 do 40 jedincov, ktoré vedie obvykle dominantný samec, prítomných môže byť i niekoľko subdominantných iných samcov a samice. Keďže obývajú suché oblasti (Kalahari, Namib) majú skvele uspôsobenú fyziológiu a nie sú závislé od pitia vody. Vystačia napr. s vodou z púštnych melónov. Dokážu veľmi rýchlo bežať, až do 56 km/h. Naša zoo začala prvýkrát s chovom tejto nádhernej antilopy na jeseň roku 2010. Tri zakladajúce zvieratá k nám prišli zo Zoo Olomouc. Prvé mláďa, samec Zulu, sa narodil začiatkom roku 2012.
Iné meno: priamorožec juhoafrický – staršie meno priamorožec je pre tento druh síce dobré, ale pre rod pomerne nevhodné, zvlášť ak si pripomenieme jeho príbuzného, druh Oryx dammah, ktorý, ak by sa mal volať priamorožec šabľorohý, tak by sme používali v zásade nelogické meno (šabľa je vždy zakrivená). Inými slovami nie všetci zástupcovia rodu majú rohy „rovné, priame“.
Orangutan bornejský
Orangutan je jediný ázijský zástupca ľudoopov. Spolu so šimpanzom, bonobom a gorilou patrí k našim najbližším príbuzným. Tento ľudoop prejavuje veľký pohlavný dimorfizmus: samec meria okolo 1,5 m, môže mať hmotnosť 90 až 100 kg. Vďaka dlhým predným končatinám, ktoré mu siahajú až po členky a v rozpätí dosahujú až 2,4 m, pôsobí dojmom veľkého siláka. Hlavným poznávacím znakom dospelých samcov sú výrazné kožné záhyby na bokoch líc. Samica váži približne 40 kg, čo je asi polovica hmotnosti samca. Slovo Orang Utan znamená v malajčine „lesný človek“. Živí sa prevažne ovocím v korunách stromov. Orangutany sa vyskytujú iba na ostrovoch Borneo a Sumatra. Podľa novších zoologických systémov sa rozlišujú dva samostatné druhy – orangutan bornejský (Pongo pygmaeus) a orangutan sumatriansky (Pongo abelli). Predtým boli považované iba za poddruhy jedného druhu. Dospievajú vo veku 7 až 10 rokov, v prírode sa dožívajú 35-40 rokov, v zajatí až 60 rokov.
Na Sumatre sa ich počet odhaduje na približne 3 000 – 5 000 jedincov, na Borneu na 10 000 – 15 000 jedincov. Ohrozuje ich intenzívne odlesňovanie a ilegálny odchyt mláďat. Odchov orangutana bornejského sa po prvýkrát v histórií zoologických záhrad podaril v americkom San Diegu v roku 1955, v Európe bol prvý úspešný odchov zaznamenaný neskôr (r.1961) v londýnskej zoo. Európsky záchranný program EEP vedie spoločne Zoo Karlsruhe a Zoo Paignton. Naša zoo chovala tento druh prvýkrát v rokoch 1993-96, novodobý chov začal v roku 2002. Prvý historický odchov, mláďa Kiran, sa narodil 18.5.2009.
Ocelot veľký
Hlavný areál výskytu ocelota sa nachádza v Južnej a Strednej Amerike, len malá časť populácie zasahuje až na juhozápad USA. Na tomto obrovskom areáli vytvára množstvo poddruhov, líšiacich sa prevažne odtieňom podkladového sfarbenia alebo charakterom škvrnovania či veľkosťou. Niekedy sa mu hovorí aj ocelot veľký, pretože je najväčším druhom spomedzi svojho príbuzenstva. Osudom ocelotov je ich krátka a jemná žltohnedá kožušina s reťazovitými pásmi, fľakmi a škvrnami. Oceloty boli v 60. a 70. rokoch 20. storočia intenzívne lovené pre kožušinu: ročne sa predávalo viac ako 200 000 koží. Hotový kožuch stál v 80. rokoch aj 40000 dolárov. Dnes je ocelot na väčšine areálu výskytu chránený zákonom a jeho počty v určitých oblastiach stúpli. Novú hrozbu však preňho predstavuje odlesňovanie, podobne ako pre mnohé iné lesné druhy.
Ocelot žije obvyklým mačacím tj. nočným životom, je samotársky a rád sa šplhá po stromoch. Je veľmi prispôsobivý, obýva rozličné habitaty – od trávnatých oblastí po močiare a väčšinu typov amerických lesov. Loví rozmanitú korisť: hlavne malé hlodavce, ale aj vtáky, jaštery, ryby, netopiere a väčšie zvieratá, ako sú opice, korytnačky, mladé jeleníky, pásavce a mravčiare. Pri love a komunikácii sa spolieha hlavne na čuch. Gravidita trvá 79-85 dní, vo vrhu sú priemerne 2 mláďatá (rozsah 1-3). Samice sú menšie a ľahšie než samce, pohlavne dospejú vo veku 2 rokov, samce asi od 2,5 roka. Hmotnosť ocelotov je v priemere od 8 do 10 kg. Dožívajú sa 20 rokov, v prírode o polovicu menej. V zoologických záhradách patrí ocelot stále väčším zriedkavosťam. V niektorých krajinách sa darí súkromný chov ocelotov. S chovom sme začali v roku 1972.