máj 29, 2020
Tento druh prezrádza nádherné kontrastné sfarbenie. Podobne ako všetky listárky (rod Agalychnis tvorí asi 8 druhov) patrí do čeľade rosničkovité (Hylidae). Areál rozšírenia sa rozprestiera od Strednej Ameriky, mexického Veracruzu na juh až po Kostariku a Panamu. Vyznačuje sa štíhlym telom a širokou hlavou s vypuklými očami, ktoré sú nápadne červené so zvislou čiernou zreničkou. Dorastajú do 5 až 7,5 cm dĺžky tela. Mladé jedince sú hnedé, vekom nadobudnú typickú zelenú farbu.
Dospievajú v 2 rokoch, do reprodukcie sa zapájajú v 3-4 rokoch. Žijú priemerne len 5 rokov. Na komunikáciu používajú vibrovanie vetvičkami. V čase obdobia dažďov samčeky volajú samičky, tie neskôr vytvoria penové hniezdo nad vodnou plochou. Pre jej atraktívne sfarbenie sa o nej hovorí, že je to pravdepodobne jedna z najfotografovanejších žiab na svete. Aktívne sú hlavne za šera tj. ráno a podvečer, cez deň odpočívajú.
máj 29, 2020
Atraktívne sfarbený leguánik so splošteným telom a veľkosťou do 30-40 cm. Je to mexický endemit, vyskytuje sa len na ostrovoch Espíritu Santo a La Partida v kalifornskom zálive a v južnej časti kalifornského polostrova (štát Baja California Sur). Charakteristickým znakom druhu je modré sfarbenie na hlave a chvoste. Okolie očí a hrdlo má výrazne tmavožlté až oranžové, a na červenkasto sivom chrbte zaujímavú kresbu zloženú z tmavých pásikov a žltých a modrých škvŕn. Sfarbenie u oboch pohlaví je v období rozmnožovania ešte intenzívnejšie.
Prirodzeným biotopom leguánikov modrých sú skalnaté oblasti v suchej vyprahnutej krajine. Cez deň vyhľadávajú priame slnečné žiarenie a s obľubou sa zdržiavajú na zvislých skalných stenách. Medzi skalami sa cítia bezpečne, dokážu po nich obratne liezť a preskakovať vzdialenosti cez jeden meter. Ich potravu tvoria drobné živočíchy, najmä hmyz, a rôzne časti rastlín (kvety, plody, listy). Z hľadiska spôsobu života uprednostňujú vytváranie samostatných párov, len zriedka žijú v skupinách. Samičky znášajú začiatkom leta najviac do 20 vajec, ktorých inkubácia trvá asi 2-3 mesiace. Aj keď sú veľmi rýchle a opatrné, v opatere človeka postupne strácajú svoju plachosť. Môžu sa dožiť až 20 rokov. Leguánik modravý patrí k vzácnym chovancom zoologických záhrad, v chovoch je viac rozšírený až po 90-tych rokoch. Svetový prvoodchov mláďat dosiahli v roku 1991 v Zoo Frankfurt. V roku 2014 bol chovaný v 15 európskych zoo. Naše leguániky modravé pochádzajú z odchovu ZOO Plzeň. Návštevníkom budú predstavené na jar.
máj 29, 2020
Leguán kubánsky (Cyclura nubila) je najväčší druh leguána na svete. V chovoch v zoologických záhradách patrí medzi vzácnych a veľmi atraktívnych chovancov. Jeho príťažlivosť spočíva predovšetkým v jeho veľkosti (do 185 cm dĺžky tela u samcov), v nápadnej pohlavnej dvojtvárnosti, zvláštnych vegetariánskych stravovacích návykoch, pozoruhodne bohatom teritoriálnom a sociálnom správaní, rovnako aj pre rozsiahlu vnútrodruhovú komunikáciu. Tento druh je zaradený do kategórie CITES I, čo znamená, že import jedincov z prírody je prakticky vylúčený. Je skvelou ukážkou evolučných procesov a v dnešnej dobe patrí k ohrozeným a ustupujúcim zástupcom unikátnej ostrovnej fauny Karibiku. Zemné leguány rodu Cyclura sa dostali na ostrovy v Karibskom mori z oblasti Strednej Ameriky, pravdepodobne vznikli zo stredoamerického rodu Ctenosaura. Napokon mladé jedince leguána kubánskeho sa na tento druh nápadne ponášajú.
Na Kube predstavuje tento jašter najväčšieho pôvodného pozemného stavovca. Obýva predovšetkým suché a skalnaté biotopy pobrežných častí ostrova, najpočetnejšie populácie nájdeme v oblastiach Guantanamo, Santiago de Cuba, Holguín, Zapata a v národnom parku Desembarco del Granma. Leguány kubánske sú miestnou atrakciou na pláži Varadero a asi 3000 jedincov žije aj na vojenskej základni Guantanamo. Okrem Kuby žije aj na štyroch tisícoch drobných pobrežných ostrovčekoch v jej blízkosti. Iné karibské druhy zemných leguánov majú menšie areály výskytu a sú ohrozenejšie. Napr. leguán jamajský (Cyclura collei) bol už považovaný za vyhynutého, našťastie v roku 1990 objavili asi 100 prežívajúcich exemplárov. Niektoré poddruhy leguána kubánskeho, napr. z Kajmanských ostrovov (C. nubila lewisi, C. nubila caymanensis) prežívajú len v stovkách jedincov. Na ostrove slobody, na Kube, je ich areál našťastie väčší a hoci je ich počet klesajúci, ešte nie je dôvodom na obavy o ich prežitie. Odhaduje sa, že tu žije cca. 40 000 kusov a na niektorých lokalitách majú obdivuhodnú hustotu výskytu až 25 jedincov na hektár. Pár zvierat v našej zoo pochádza z odchovu v ZOO Praha (2005), kde sa pre tento druh vedie svetová plemenná kniha. Dosiaľ sa nám odchov podaril dvakrát.
