máj 29, 2020
Volavka obrovská (Ardea goliath) je veľký brodivý vták z čeľade volavkovité (Ardeidae) a najväčšia volavka sveta s rozpätím krídel 185 – 230 cm a váhou 4,4 kg. Vo svete poznáme 64 druhov z čeľade volavkovité. Väčšina žije v tropických krajinách a len niekoľko z nich sa vyskytuje aj na Slovensku, napríklad volavka popolavá (Ardea cinerea) a volavka biela (Egretta alba). Na rozdiel od väčšiny volaviek drží volavka obrovská končatiny pri lete zvesené a nie natiahnuté.
Nie je sťahovavá, ale v dôsledku sezónnych zmien biotopov môže migrovať. Párenie a reprodukcia súvisí s obdobím začiatku dažďov, ale v niektorých oblastiach sa rozmnožuje v ktoromkoľvek mesiaci roka (Kushlan a Hancock 2005) alebo iba vtedy, keď sú podmienky najpriaznivejšie, čo nemusí byť každý rok (Hoyo et al. 1992). Obyčajne hniezdi samostatne v pároch (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005). ale občas môže hniezdiť aj v malých jednodruhových alebo zmiešaných kolóniách (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005). Žije v pobrežných aj vnútrozemských vodách (Kushlan a Hancock 2005), sladkovodných a slaných vodách (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňuje plytkú vodu (Kushlan a Hancock 2005) pozdĺž pobrežia jazier, riek (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005) a lagún (Kushlan a Hancock 2005). Ďalšími vhodnými biotopmi sú močiare, prílivové ústia riek, útesy, mangrovové potoky (Hoyo a kol. 1992) a vodné toky v savanových lesoch (Kushlan a Hancock 2005).
Jej potravou je hmyz, bezstavovce, ryby s dĺžkou 15 – 50 cm, obojživelníky, kraby, krevety ale aj malé cicavce (Hoyo et al. 1992).
Hniezdo si stavia z vetví a trstín na stromoch aj sčasti ponorených vo vode, nízkych kríkoch, mangrovoch, útesoch, (Hoyo et al. 1992) alebo na zemi (Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňujú hniezdne lokality obklopené vodou (Hoyo et al. 1992) ako sú napríklad ostrovy vegetácie v jazerách, (Kushlan a Hancock 2005 ), alebo na brehoch riek a jazerách (Kushlan a Hancock 2005).
máj 29, 2020
Sup bielohlavý je obyvateľom suchých stepí, polopúští a skalnatých biotopov v blízkosti horských oblastí. Vyskytuje sa v južnej Európe (najmä Balkánsky a Pyrenejský polostrov), na severe Afriky a v západnej Ázií. Kedysi žil aj v strednej Európe, no dnes sa sem len občas zatúla. Takéhoto mladého supa, vysileného od hladu, získala naša ZOO v roku 1985 z okresu Lučenec.
Rozpätie krídel tohto supa dosahuje 230 až 260 cm a hmotnosť tela do 11 kg. Jeho najnápadnejším znakom je dlhý biely krk, ktorý počas letu zaťahuje medzi krídla. Sfarbenie je prevažne svetlohnedé, na krídlach o niečo tmavšie. Hlava, krk a nohy sú biele, holá koža v okolí očí väčšinou nápadne modrá. Špecializuje sa výlučne na zdochliny stredne veľkých až veľkých cicavcov, hlavne kopytníkov, pričom uprednostňuje ich vnútornosti. Žije v pároch, v období hniezdenia samica znáša jediné vajce, ktoré zahrieva 47-54 dní. V zajatí sa supy pri dobrých podmienkach môžu dožiť až 50 rokov. Supa bielohlavého chováme v našej zoo od začiatku 60. rokov.
máj 29, 2020
Sojkovec perličkový žije v troch poddruhoch v lesnatých oblastiach juhozápadnej Číny až po predhoria Himalájí do nadmorskej výšky 2500 m. Sojkovce majú dlhý a silný, zo strán stlačený zobák, silné nohy s ostrými pazúrikmi, krátke krídla a pomerne dlhý chvost. Perie je dlhé a mäkké, vpredu na hlave majú krátke štetinkovité perá. Sú to prevažne na zemi sa pohybujúce vtáky. Nepatria preto medzi dobrých letcov a ani príliš nemigrujú. Prevažná časť druhov sojkovcov uprednostňuje život v hustých tropických lesoch, len málo z nich žije v otvorených habitatoch.
Veľkosťou tela sú podobné napríklad drozdom. V období hniezdenia tvorí páry. Ako potrava mu slúžia predovšetkým rôzne druhy lesných plodov, semien a pomerne značnú časť aj živočíšna zložka (rôzne bezstavovce). Na znáške 4-5 vajec sedí samica v dobre ukrytom hniezde približne dva týždne. S chovom sojkovca perličkového začala naša zoo v roku 1997. Je to druh, ktorý sa často ukrýva a objaviť ho vo voliére vyžaduje dávku trpezlivosti. Prvý odchov jedného mláďaťa sme dosiahli v roku 2005. V európskych zoo sa tento druh rozmnožuje len veľmi zriedkavo. Tento odchov je prvým v rámci Únie českých a slovenských zoo (UCSZOO).
Iné meno: timáliovec okavý
