Už niekoľko dní môžu návštevníci v našej zoo obdivovať najnovší prírastok. Mláďa žeriava čiernobieleho sa vyliahlo počas májového víkendu.
Žeriav čiernobiely s mláďaťom v roku 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice
S malým obyvateľom súvisia aj určité bezpečnostné opatrenia. Na časti úseku v okolí expozície sa nachádzajú zábrany. Chceme tak zabezpečiť pokoj zvieratám a bezpečnosť návštevníkov. Zároveň prosíme návštevníkom, aby zvieratá neplašili, ani inak nerušili.
Mláďa žeriava čiernobieleho. Zdroj: Nzoo Bojnice
Žeriav čiernobiely (grus japonensis) patrí medzi väčšie žeriavy. Môže dosahovať výšku 150 cm a váži od 7 do 10 kilogramov. Vo voľnej prírode obýva Japonsko, Rusko, Čínu a Kóreu. Žeriavy čiernobiele vytvárajú monogamné páry, zrejme aj to je dôvod, prečo v niektorých kultúrach symbolizujú vernosť. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je žeriav čiernobiely vedený ako zraniteľný druh (VU). Počet vo voľnej prírode sa odhaduje na asi 2300 dospelých jedincov. Najväčšou hrozbou pre žeriava čiernobieleho je úbytok a degradácia mokradí v ich hniezdiskách a zimoviskách. Populácie ohrozuje aj vyrušovanie ľuďmi či pytliactvo.
Pred niekoľkými dňami čakalo na ošetrovateľky v pavilóne primátov príjemné prekvapenie. K skupine gueréz pláštikových pribudlo v sobotu 17. februára mláďa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že malého samčeka porodila samica, ktorá má už 27 rokov. V prírode sa pritom dožívajú približne 24 rokov. „Je to taká rarita, že ešte stále nám rodí zdravé mláďatká. Tešíme sa z toho,“ povedala ošetrovateľka Monika Freňáková.
Gueréza pláštiková s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
Zaujímavé je, že mláďatá guerézy pláštikovej sa rodia snehobiele. Dôvod tohto sfarbenia je pravdepodobne v ľahšej rozoznateľnosti v skupine či v korunách stromov. Zrejme tiež pomáha stimulovať správanie „spolurodičovstva“, keď sa o mláďa stará viacero rodinných príslušníkov. „V takom treťom mesiaci sa začne prefarbovať už do čiernobiela a začína im rásť plášť, ktorý majú aj dospelé jedince,“ uviedla hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.
Guerézy pláštikové s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
V minulosti boli guerézy lovené pre svoju krásnu srsť. Veľké množstvo koží sa v 70tych rokoch minulého storočia predávalo turistom napríklad v Keni či Etiópii. V súčasnosti sa lovia napríklad kvôli mäsu. Ohrozuje ich aj strata prirodzeného prostredia. Predpokladá sa, že populácia voľne žijúcich gueréz pláštikových klesá.
V novembri tohto roka sa v Národnej zoologickej záhrade Bojnice narodilo mláďa dikdika Kirkovho. Ide o samičku, ktorá dostala meno Sema.
Dikdik Kirkov – Sema. Zdroj: Nzoo Bojnice
Mláďa sa narodilo 20. novembra matke Sable. Pôrod bol bez komplikácií. Matka sa o mláďa príkladne stará a malá Sema sa má k svetu. Vzhľadom k chladnému počasiu sú dikdiky zazimované a momentálne ich návštevníci neuvidia.
Dikdik Kirkov – Sema. Zdroj: Nzoo Bojnice
Dikdiky Kirkov patrí medzi najmenšie antilopy sveta. Vo voľnej prírode sa vyskytuje v polopúštnych a suchých savanách východnej a juhozápadnej Afriky. Bojnická zoo chová tento druh od roku 2005.
Koniec februára a začiatok marca bol pre Národnú zoologickú záhradu Bojnice poriadne rušný. S odstupom niekoľkých dní sa totiž narodili dve mláďatá antilopy vranej. Obe samičky sú čulé a majú sa k svetu.
Fabunni s mamou. Nzoo Bojnice sa teší z nových prírastkov. Foto: Nzoo Bojnice
Ako prvá sa 24. februára 2023 narodila Fabunni. O pár dní neskôr 7. marca sa potom uskutočnil aj druhý pôrod a svetlo uzrela malá Efia. Obe mláďatá sú v dobrej kondícii. Gravidita i oba pôrody boli bez komplikácií.
Ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová.
O antilopy vrané sa stará aj ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová, ktorá pri kopytníkoch pracuje už 34 rokov. S antilopami vranými je tak od začiatku ich príchodu do bojnickej zoo. „Chodila som zbierať rady do iných zoologických záhrad od ošetrovateľov. Môžete si totiž niečo prečítať, ale dôležitá je prax a potrebujete aj rady od skúsenejších,“ zaspomínala si ošetrovateľka. Momentálne jej robia radosť dve nové samičky antilopy vranej, ktorým sa zatiaľ darí veľmi dobre a ich mamy si ich aj poriadne strážia.
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Vo voľnej prírode sa vie agresívne brániť voči predátorom, neraz zaženie aj leva. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.
