júl 14, 2020 | Novinky
Zaujíma vás svet motýľov?
Pozývame vás 17.7.2020 v čase od 9.00 do 12.00 hod. do stánku pri motýlej záhrade,
kde sa dozviete zaujímavosti zo sveta motýľov.
Ako bolo? Národná zoologická záhrada pripravila zaujímavý program v stánku pri motýlej záhrade pod názvom Svet motýľov. Počas dňa ste si mohli vyskúšať edukačné aktivity, prostredníctvom ktorých ste sa mohli dozvedieť viac o živote motýľov. Záujemcovia sa dozvedeli, že Motýle tvoria druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Sú rozšírení po celom svete okrem Antarktídy. Priblížili sme vám životný cyklus motýľov. Návštevníci si vyskúšali svoje vedomosti na paneli, kde boli pre nich nachystané úlohy. V tento deň navštívilo Nzoo 2359 návštevníkov.
júl 9, 2020 | Zookrúžok 1
Posledné stretnutie – noc v zoo
Pripravené boli prezentácie, kvíz, prednášky, súťaže i komentovaná prehliadka nočnej zoo. Verím, že v novom školskom roku sa opäť stretneme. Ďakujeme za milé prekvapenia, ktorými sa deti poďakovali za našu prácu. Aj my Vám ďakujeme a tešíme sa z Vašich vedomostí, ktorými ste nás po celý čas zookrúžku udivovali.
júl 7, 2020 | Novinky, Zvieracie aktuality
Návštevníci Národnej zoo Bojnice môžu od 10.7.2020 v motýlej záhrade vzhliadnuť a pozorovať desiatky druhov exotických motýľov.
Rozmanitosť motýľov je nekonečná, len na Slovensku odborníci evidujú 3 598 druhov. V Európe ich žije o niečo viac, asi 5 000 druhov. No aj to je len nepatrná časť z takmer 160 000 druhov žijúcich na našej planéte. Za mnohými by ste museli cestovať do trópov a na viaceré kontinenty. Niektoré z nich však môžete pozorovať v motýlej záhrade, ktorú Národná zoo Bojnice sprístupnila verejnosti 10.7.2020.
Spoznať motýlí život úplne zblízka a zažiť fascinujúci a krehký život motýľov môžu od 10.7.2020 prostredníctvom motýlej záhrady všetci návštevníci Národnej zoo Bojnice. Mnohí ľudia majú veľmi slabé znalosti o motýľoch, mýlia si kuklu s larvou, alebo sú presvedčení, že motýľ po chytení do ruky umrie či stratí schopnosť lietať, čo samozrejme nie je pravda. Motýle nežijú dlho, u niektorých druhov je to len týždeň, niektoré druhy žijú niekoľko mesiacov. Motýle sú po chrobákoch najväčší rad hmyzu. Vo svete motýľov nájdete mnoho zaujímavostí. Medzi najzaujímavejšie druhy, ktoré u nás môžete vidieť patrí napríklad najväčší denný motýľ – sovookáľ kráľovský (Caligo memnon), ktorého rozpätie krídla môže dosiahnuť až 150 mm alebo druh morfo cisársky (Mopho peleides), ktorý je označovaný za lietajúci drahokam. Atraktívnym druhom je tiež motýľ z čeľade babôčkovité, pochádzajúci z pralesov juhovýchodnej Ázie – listovec slnečný (Kalima inachus), ktorý vyzerá ako suchý list. Zaujímavý je život babôčky smradľavej (Danaus plexippus). Jedince tohto druhu sa v určitých ročných obdobiach zhlukujú do rojov, ktoré môžu tvoriť státisíce či milióny živočíchov. V angličtine znie jeho meno vznešene – „Monarch butterfly“, (kráľovský motýľ), v Austrálii ho však nevolajú inak ako „Wanderer“ – tulák. Tento druh babôčky zo Severnej Ameriky je legendárne známy svojím sťahovaním. Každoročne totiž tiahnu státisíce týchto motýľov z Kanady až do stredného Mexika, kde zimujú v obrovských kŕdľoch v borovicových hájoch. Motýle si tu vybudujú „hniezda“ vysoko v korunách ihličnatých stromov. Ich cesta do Mexika, na ktorej ich čaká množstvo prekážok, meria okolo 4 500 km. Motýle, ktoré ju prežijú, sa na jar vracajú do Severnej Ameriky a Kanady.
Motýlia záhrada Národnej zoo Bojnice prináša návštevníkom už siedmy rok nevšedný zážitok z pozorovania nevšedného života motýľov, ich správania sa a návykov. Motýle do našej motýlej záhrady objednávame z anglickej motýlej farmy, chodia k nám postupne do skleníkových liahní vo svojom treťom vývojovom štádiu kukiel. Z ponuky dodávateľa sa nám podarilo objednať viacero nových atraktívnych druhov, ako sú morfo cisársky, sovookále, veľké vidlochvosty a dlháne (Heliconius sp.). Na vyliahnutie musíme striktne dodržať predpísanú teplotu minimálne 27 °C a ideálnu 80-percentnú vlhkosť vzduchu. Otváracie hodiny sú prispôsobené aktivite motýľov. Keď je zamračené a chladnejšie počasie, motýle sedia, sú menej aktívne, ako keď je slnečno a teplo. Záhrada je jednou z najatraktívnejších expozícií Národnej zoo Bojnice a určite prispieva k pochopeniu potreby ochrany týchto zaujímavých zástupcov hmyzej ríše.
Otváracie hodiny Motýlej záhrady (obdobie: 10.7.2020 – september 2020) :
Pondelok – Nedeľa: 09.00 – 17.00 hod. (každý deň, aj sviatky)
júl 3, 2020 | Novinky, Vydali sme
Hlavnou témou prvého tohtoročného populárno-náučného časopisu bojnickej zoo ZEBRA je medveď hnedý. Dozviete sa zaujímavosti o hibernácii medveďov a ich vnútrodruhovej komunikácii. Pozreli sme sa aj na nebezpečné stretnutia s medveďmi rečou štatistík. Medzinárodný tím vedcov sa ich totiž rozhodol podrobne preskúmať. Zamerali sa na tie, ktoré sa odohrali v rokoch 2000 až 2015, zozbierali informácie o viac ako 600 útokoch a vo svojom výskume nazvanom „Útoky medveďa hnedého na človeka: celosvetová perspektíva“ prišli na zaujímavé zistenia. V čísle 1/2020 Vám predstavíme kampaň EAZA Which Fish, dozviete sa zaujímavosti o welfare zvierat a tiež o tom, ako zoologické záhrady pomáhajú pri záchrane ohrozených druhov. Nájdete v ňom vizitky tukana žltohrdlého a krokodílovca čínskeho, v rámci inváznych druhov sme si posvietili na „neškodného“ raka mramorovaného, prezradíme Vám, ako sa má orangutan Kiran vo svojom novom domove a prinesieme napínavý príbeh s názvom „Šimpanzy v zoo Bojnice – ale mimo klietok“.
Vydavateľské údaje:
ZEBRA – časopis Národnej zoo Bojnice
ISSN 2729-7543
Názov a sídlo vydavateľa: Národná zoologická záhrada Bojnice
Zámok a okolie 6, 972 01 Bojnice
IČO: 00 358 011
Ročník vydania: 5. ročník
Periodicita vydania: 2x ročne
Vedúci redaktor: Jaroslav Slašťan
Redaktori: Andrea Klasová, Zuzana Slošiarová, Alexandra Veselovská, Agnesa Cachovanová, Miroslava Kľučárová, Branislav Tám
Autori fotografií a článkov sú uvedení v texte
Za obsah, štylizáciu a jazykovú úpravu príspevkov zodpovedajú jednotliví autori.
Želáme Vám príjemné čítanie a pekné leto.
Odborno-náučný časopis ZEBRA vydáva od roku 2015 Národná zoologická záhrada Bojnice, ktorá je rezortnou organizáciou Ministerstva životného prostredia SR. Časopis bol od roku 2015 vydávaný 2 x ročne ako periodická tlač, v roku 2020 bude dostupný len v elektronickej podobe.
júl 3, 2020 | Novinky, Zvieracie aktuality
Návštevníci bojnickej zoo môžu v kolekcii chovaných zvierat v Národnej zoo Bojnice vidieť bielo sfarbenú samicu nandu pampového (Rhea americana), alebo čiernu samicu jaguára amerického (Panthera onca).
Sfarbenie zvierat v prírode je veľmi zaujímavé. Pri živočíchoch sa môžeme stretnúť s mnohými odtieňmi rôznych farieb. Napriek tomu, že niektoré živočíchy nosia na tele paletu rozličných farieb, čisto biele alebo čisto čierne zvieratá sú pre mnohých fascinujúce a odjakživa priťahovali pozornosť vedcov i laikov.
Vplyvom nadmernej alebo nedostatočnej pigmentácie vznikajú v zvieracej ríši poruchy sfarbenia. Čisto biela a čierna sú síce vzácne, ale ojedinele sa vyskytujú. Niektorým sú na príťaž, iným zas život uľahčujú.
Medzi najznámejšie poruchy sfarbenia zveri patrí albinizmus. Slovo albinizmus má základ v latinskom albus, čo znamená biely. Je to vrodená porucha, ktorá sa vyznačuje nedostatkom alebo úplnou absenciou pigmentu. Prejavuje sa bielym sfarbením srsti a červenými očami. Albinizmus je porucha, keď organizmus nedokáže produkovať látku, ktorá sa nazýva melanín a spôsobuje pigmentové sfarbenie pokožky, srsti, peria alebo šupín. Albíny, ako sa označujú živočíchy s touto poruchou sfarbenia, sa nachádzajú medzi všetkými predstaviteľmi zvieracieho sveta, najčastejšie však v prípade cicavcov. Predpokladá sa, že z každých 10 000 cicavcov je jeden albín, čo znamená, že bielo sfarbené zvieratá sú v prírode vzácne. Byť albínom v divočine nie je jednoduché. Takéto sfarbenie (okrem polárnych oblastí) má svoje úskalia a riziká, šelmu s touto poruchou odhalí korisť rýchlejšie a bielo sfarbené jedince zas rýchlejšie zbadajú šelmy a dravce. Zvieratá, ktoré trpia albinizmom, sú tiež často vylúčené zo svojho spoločenstva, čriedy, svorky, stáda či inej skupiny.
Ďalšou z príkladov porúch sfarbenia je melanizmus. Spôsobuje tmavé až čierne sfarbenie srsti a vo výnimočných prípadoch je viditeľná aj pôvodná kresba tela. Na rozdiel od albínov majú jedince s melanizmom väčšiu šancu na prežitie v prírode – nie sú také nápadné a sú odolnejšie proti UV žiareniu. Melanín sa tvorí v melanozómoch a melanocytoch, ktoré sa nachádzajú medzi základnými bunkami pokožky, a potom je transportovaný do susedných buniek. Takto sa dostáva do celej plochy pokožky. Výhodou tmavých zvierat je ich menšia zraniteľnosť v noci, pretože lepšie splývajú s okolím. Dokážu sa jednoduchšie zamaskovať pred nepriateľmi.
Melanizmus je recesívna črta, čo znamená, že obaja rodičia musia nosiť gén, aby sa mohol takýto jedinec narodiť. Genetický výskum naznačuje, že melanizmus pochádza z mutácie v géne, ktorá spôsobuje tmavé sfarbenie. Jedným z najznámejších druhov zvierat, pri ktorom je melanizmus pomerne častý, je leopard škvrnitý. Predpokladá sa, že z celosvetovej populácie leopardov môže približne jedenásť percent trpieť melanizmom. Najviac čiernych leopardov žije v južnej Ázii, kde im husté dažďové pralesy poskytujú počas lovu veľkú výhodu. Melanistické jedince sa častejšie vyskytujú najmä v tropických vlhkých zalesnených oblastiach. Pri dopade svetla v určitom uhle je na nich napriek čiernej srsti viditeľný vzor tvorený škvrnami a rozetami. Čierne jedince sa vyskytujú aj v prípade jaguára amerického a veľmi zriedkavé a vzácne sú aj pumy americké. Pri tigroch sa ojedinele vyskytujú jedince s hnedočervenou hlavou a hnedočiernou srsťou, nejde však o skutočný melanizmus. Čierne jedince neboli pozorované ani v prípade levov.
