Ekologický kolaps je rovnako nebezpečný ako ten klimatický!

Ekologický kolaps je rovnako nebezpečný ako ten klimatický!

Približne 1 milión druhov dnes čelí masovému vyhynutiu a to už v najbližších rokoch. Všetci sme prepojení a závislí od bohatej fauny a flóry. Strata biodiverzity bude znamenať len urýchlenie zmien, ktoré sú už teraz život ohrozujúce a nebezpečné pre nás a našu planétu

Nový obyvateľ NZOO – kôrnatec jedovatý

Nový obyvateľ NZOO – kôrnatec jedovatý

 

 

Od októbra môžete vidieť v našom viváriu novú expozíciu kôrnatca jedovatého (Heloderma suspectum). Hoci na svete žije viac ako 173 000 druhov jedovatých živočíchov, známe sú  iba dva druhy jedovatých jašterov, medzi nimi aj náš nový prírastok

 

 

 

 

Od októbra tohto roku môžu naši návštevníci vidieť v budove vivária dvoch kôrnatcov jedovatých. Jedná sa o samca a samicu, ktoré sme získali do chovu. Bojnická zoo je jediná na Slovensku, ktorá tento druh chová, v susednej Českej republike sa ich chovu už viac ako dve desaťročia venuje zoo Jihlava. Na svete nie je veľa inštitúcií ani súkromných chovateľov, ktorí kôrnatce chovajú. Samica kladie 8 až 10 vajec.
Jedové zuby sú u plazov často považované za výsadu hadov, čo nie je celkom pravda, vyskytujú sa tiež u kôrnatcov. Majú silné čeľuste, ktorými sa zahryznú do koristi a pevne ju zvierajú tak, aby sa vďaka ryhám na zuboch do jej tela dostalo čo najviac jedu (na rozdiel od hadov, ktorí jed vstrekujú). Uhryznutie spôsobuje extrémnu bolesť a pocit pálenia, ktoré môžu trvať hodiny. Sú známe aj úmrtia človeka po uhryznutí kôrnatcom, ale takýchto prípadov veľa nie je. Jedový aparát je umiestnený v dolnej čeľusti.
Pri love sa riadia čuchom, ich potravu vo voľnej prírode tvoria drobné stavovce, ako sú vtáčie mláďatá, drobné zemné cicavce, malé druhy hlodavcov a jašterice. Nepohrdnú ani vtáčími vajcami, ktoré s obľubou vylizujú.

Už pred viac ako 30 rokmi vedci objavili potenciál jedu kôrnatca jedovatého, ktorý má využitie pri liečbe diabetes mellitus (cukrovky 2. typu). Prelomový objav zistil, že exendín-4, ktorý obsahujú sliny kôrovca, je v mnohom podobný ľudskému receptoru GLP-1, ktorý zvyšuje produkciu inzulínu v pankrease. Nedostatok prirodzene sa vyskytujúceho GLP-1 u ľudí je jednou z príčin cukrovky 2. typu. Táto je dnes jedným z najbežnejších ochorení na celom svete a neustále rastie. Môže viesť k mnohým komplikáciám vrátane poškodenia srdca a krvných ciev, chorôb obličiek, očí, nervov a predčasného úmrtia. Toto chronické ochorenie je spôsobené tým, že pankreas neprodukuje dostatok inzulínu alebo nie je schopný efektívne využívať produkovaný inzulín. Objav exendínu-4 v slinách kôrovca viedol k vývoju nového lieku s názvom Exenatid, ktorý pomáha pacientom s týmto ochorením.

Kôrnatec jedovatý sa vyskytuje na severozápade Mexika v nižších horských svahoch a priľahlých pláňach a na juhozápade USA vystupuje až do nadmorských výšok do 1 950 m. Ohrozuje ho strata biotopov v dôsledku urbanizácie a rozvoja poľnohospodárstva, ale tiež záujem komerčných a súkromných zberateľov. Vysoká je tiež ich úmrtnosť na cestách, ktorá sa zvyšuje s rastúcim objemom dopravy na cestných komunikáciách. Kôrnatec jedovatý sa v ľudskej opatere dožíva viac ako 20 rokov a je zaradený v prílohe II dohovoru CITES.

Zooškola na diaľku

Zooškola na diaľku

V nasledujúcom zozname videí (youtube playlist) nájdete všetky prednášky

Zooškoly na diaľku

 

 

Zooškola na diaľku mimo youtube:

 

Nedostatok vody – celosvetový problém

Nedostatok vody – celosvetový problém

 

 

 

V rozvojových krajinách dnes 1,7 mld. ľudí nemá prístup k čistej vode. Situácia sa bude ešte zhoršovať. Ľudia budú trpieť nedostatkom pitnej vody aj v oblastiach, kde ešte dnes je jej dostatok. Preto sa voda stane strategickou surovinou a príčinou občianskych nepokojov a vojnových konfliktov. Mnohé oblasti sa stanú nevyhovujúce pre život a ľudia, aby sa zachránili, budú z týchto nehostinných oblastí migrovať do vyšších zemepisných šírok, čo prinesie nestabilitu a nepokoje.

 

 

Max v Slovinsku

Max v Slovinsku

Nášmu Maksovi sa od vypustenia v Slovinsku podarilo uloviť niekoľko kusov srnčej zveri a pri poslednej kontrole jeho koristi sa zistilo, že ulovil líšku. Potrava rysov v Dinárskom pohorí je primárne zložená z kopytníkov, najmä srnčej zveri, ale niekedy konzumujú aj jeleniu zver a kamzíky. Spomedzi menších mäsožravcov sú najbežnejšou korisťou rysov líšky. V Slovinsku predstavujú asi 4% potravy rysa. Líšky sú častejšie lovené mladšími rysmi.
Aj keď stretnutia medzi rysom a líškou môžu byť pre líšku veľmi nebezpečné, líšky to neodradzuje od toho, aby sa kŕmili na pozostatkoch koristi rysa. Dokonca patria medzi najbežnejšie druhy, ktoré boli pozorované medzi nekrofágmi živiacimi sa pozostatkami koristi rysa.
Zahraničné výskumy preukázali, že rys môže byť dôležitým faktorom pri regulácii populácií líšok. Napríklad v Škandinávii sa odhaduje, že rys loví až 10% celej populácie líšok a reprezentuje až 50% prípadov mortality líšok. Vymieranie rysov v Škandinávii 20. storočí viedlo aj k nárastu populácií líšok.