Arnold je už opäť vo voľnej prírode

Arnold je už opäť vo voľnej prírode

Začiatkom mája sme opäť vypustili do voľnej prírody samca mačky divej. Kým v apríli sme vypustili samca Lokiho, tento raz to bol jeho otec Arnold.

Arnold k nám do rehabilitačnej stanice prišiel v roku 2021. Nebol v dobrom zdravotnom stave. V tele mal niekoľko brokov a bol vychudnutý. Vo voľnej prírode už nedokázal loviť, preto sa zameral na kuríny, kde bol aj odchytený. Dali sme mu meno Arnold.

Arnold u veterinára v roku 2021. Zdroj: Nzoo Bojnice

Arnold u veterinára v roku 2021. V tele mal niekoľko brokov. Zdroj: Nzoo Bojnice

Genetické testy preukázali, že ide o mačku divú. A tak sme po úspešnej rehabilitácii vyskúšali Arnolda pripojiť k samiciam. Minulý rok sa z takéhoto spojenia narodili štyri mláďatá, z toho jedno sme už vypustili do voľnej prírody. Populácie mačky divej ohrozuje okrem straty prostredia aj kríženie s domácimi mačkami.

Arnold počas vypúšťania. Zdroj: Peter Drengubiak/ŠOP SR

Tento rok nadišiel čas, aby sa Arnold opäť vrátil do voľnej prírody. Pracovníci z CHKO Kysuce našli pre neho vhodnú lokalitu, kde bude monitorovaný.

Arnold po vypustení. Zdroj: Peter Drengubiak/ŠOP SR

Po celý čas sme dbali, aby Arnold i jeho potomkovia prichádzali do kontaktu s ľuďmi iba minimálne. Nachádzali sa v rehabilitačnej stanici pre mačku divú, ktorá je súčasťou úspešnej implementácie projektu s názvom  “Hledáme kočku, pozor, divokou!” (NFP3040221R971). Tento projekt bol financovaný z OP Interreg V-A SK-CZ a realizovaný v spolupráci so zahraničnými a domáci odbornými organizáciami na poli ochrany prírody. Jednou z hlavných aktivít tohto projektu, je návrat mačky divej späť do voľnej prírody

Rehabilitačná stanica pre mačku divú je situovaná v tichom lesnom prostredí areálu zoo, mimo návštevníckej časti. Našim zverencom poskytuje čo najprirodzenejšie prostredie počas ich rehabilitácie.

Nezabudnite! Prvý apríl je aj Svetovým dňom vtáctva

Nezabudnite! Prvý apríl je aj Svetovým dňom vtáctva

Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.

Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. marca. “Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,” prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. “Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,” dodala ošetrovateľka.

Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice

Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom.  Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.

Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.

Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice

Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.

A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.

Zdroj: Nzoo Bojnice, sopsr.sk, vtaky.sk

Ornitologické aktivity v rámci ochranárskych projektov Národnej zoo Bojnice

Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice posunula proces rehabilitovania a následného vypúšťania vtákov na vyššiu úroveň. Začiatkom jesene  sme telemetrickými zariadeniami označili prvé dva jedince bociana bieleho a myšiaka lesného. Ide o pilotnú štúdiu našich operencov v rámci výskumu Národnej zoologickej záhrady.

Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti – od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný. Národná Zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – CHKO Ponitrie vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.

Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov.

Telemetria predstavuje unikátnu metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorému sa môžeme dozvedieť množstvo zaujímavých faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov.  „Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžka migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitaty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok, či nocovanie. Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov“ povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.

„Nielen vypúšťanie, ale aj samotnú inštaláciu vysielačiek vykonávame s maximálnym dôrazom na bezpečie zvierat, tak aby vysielačka svojou váhou a rozmermi významnejšie neobmedzovala jedincov v ich každodennom živote. Platí zásada, že maximálna hmotnosť takýchto zariadení je do 3 % váhy takto označovaných zvierat. Osud bocianov a myšiakov, ktoré sme po rehabilitácii a znovunadobudnutí stratenej kondície označili a vypustili do voľnej prírody tak budeme môcť sledovať vďaka vysielačkám nepretržite. Veľkou výhodou telemetrie je kedykoľvek a pri akýchkoľvek problémoch, ako napríklad poranenie a zhoršenie zdravotného stavu či prípadne kondície vtáka vyhľadať a následne odchytiť“ doplnil Branislav Tám.

Ako prvé boli s GPS vysielačmi označené a vypustené dva jedince bociana bieleho (Ciconia ciconia), ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného (Buteo buteo). Tento druh dravca je síce na našom území považovaný za najpočetnejší, avšak údaje o jeho priestorovej aktivite pochádzajú na Slovensku len z pozorovaní. Práve údaje, ktoré nám poskytne telemetria prispejú k detailnejšiemu poznaniu správania tohto druhu.

Počas migrácie striehne na bociany viacero nebezpečenstiev, okrem prirodzených hrozieb ako sú dravce, choroby či výkyvy počasia, sú to najmä ľudské aktivity, ako odstrel a odchyt za účelom ich konzumácie, otravy, či elektrické vedenia, na ktorých sa ročne zabije veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Veríme však, že naše bociany sa týmto nástrahám vyhnú a prežijú svoju prvú púť na africké pláne. Prajeme im veľa šťastia.

 

 

Vypustenie rehabilitovaného jastraba veľkého

Po dôkladnej rehabilitácii v rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice sme dnes, 20.8.2019 vypustili do voľnej prírody jastraba veľkého (Accipiter gentilis).

Pozorovať jastraba vo voľnej prírode nie je jednoduché. Je plachý a otvoreným plochám sa vyhýba. Aj tento si to po vypustení hneď „namieril“ do blízkeho lesa.

Jastrab lesný má silné nohy a dlhé pazúry, čo mu umožňuje loviť aj pomerne veľkú korisť. V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami. Korisť vyzerá buď zo stromu, alebo za letu popri lese, stromoch, alebo za letu v lese. V minulosti bol považovaný za “škodlivý” druh a silno prenasledovaný. Tieto predstavy prežívajú aj v súčasnosti a jastraby sú často lovené, chytané do košov či želiez. Trpia aj lesohospodárskymi aktivitami, vyberaním mláďat do nelegálnych chovov a chemizáciou. V súčasnosti je už chránený, napriek tomu jeho početnosť stále klesá.

Jaroslav Slašťan